Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Môže dohoda o Gibraltáre ohroziť britskú suverenitu?

Môže pobrexitová dohoda o Gibraltáre ohroziť britskú suverenitu? Justičnú jurisdikciu nad Gibraltárom by potom mohla mať EÚ.

Britského ministra zahraničných vecí Davida Camerona upozornil Výbor pre európsku kontrolu Dolnej snemovne tamojšieho parlamentu, že navrhovaná dohoda o brexite pre Gibraltár by mohla významne oslabiť britskú suverenitu.

Výbor ho obvinil z toho, že uprednostňuje obchodné príležitosti pred národnou suverenitou v rokovaniach o budúcnosti Gibraltáru po brexite. Jeho členovia vyjadrili obavy, že vláda sa zdá byť pripravená prijať dohodu, ktorá by ponechala Gibraltáru hranicu len formálne britskú, ale pod európskym vplyvom. Vyzvali na zastavenie rokovaní, kým nebude schválená dohoda zabezpečujúca suverenitu Gibraltáru.

Prebiehajúce diskusie medzi EÚ a Britániou majú za cieľ riešiť po brexite správu hraníc Gibraltáru so Španielskom. Obavy sa zvýšili, keď David Rutley, britský minister pre Gibraltár, naznačil, že európski sudcovia by mohli mať podľa novej dohody o brexite jurisdikciu nad spormi súvisiacimi s Gibraltárom, čo naznačuje, že tento územný celok by musel dodržiavať niektoré únijné predpisy pre jednoduchší prístup na hranicu so Španielskom.

(telegraph)

Minúta  |  

Pavel: Rusko je silnejšie ako Ukrajina, preto jej musíme viac pomáhať

Rusko je silnejšie ako Ukrajina, preto jej musíme viac pomáhať, hovorí český prezident Petr Pavel. Moskva podľa neho nie je dostatočne oslabená na to, aby začala rokovať o mieri.

V nedávnom rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ARD prezident Českej republiky Petr Pavel hovoril o situácii na Ukrajine, podpore, ktorú potrebuje a o historických paralelách s druhou svetovou vojnou. Pavel zdôraznil, že Rusko je podstatne silnejšie než Ukrajina, čo podľa neho zdôvodňuje potrebu poskytnúť Kyjevu zvýšenú podporu.

Ukrajina podľa jeho slov preukazuje obrovskú odolnosť voči ruským vojenským útokom, avšak situácia je zložitá.

Poukázal na to, ako v minulosti malé ústupky voči agresorom mohli viesť k veľkým konfliktom.

Okrem toho Pavel hovoril o českej muničnej iniciatíve, ktorá je reakciou na naliehavú potrebu Ukrajiny. Podľa neho prvá dodávka munície by mohla Ukrajine doraziť už v júni. Počas rozhovoru tiež informoval, že do projektu sa zapojilo 20 krajín vrátane Kanady a Nemecka, čo zvyšuje šancu na úspech iniciatívy.

Prezident Pavel pripustil aj to, že financovanie tejto pomoci nie je ešte plne vyjasnené a zdôraznil dôležitosť rýchlej reakcie, ktorá by podľa neho mohla zmeniť situáciu na Ukrajine. Uviedol, že väčšia rýchlosť v poskytovaní pomoci by mohla viesť k inému výsledku konfliktu.

Petr Pavel svoje vyhlásenia zakončil dôrazom na potrebu pamätať na históriu a poučiť sa z nej. Európa by si, tvrdí, mala uvedomiť vážnosť ruského postupu a prijať rozhodnejšie kroky na podporu Ukrajiny a ochranu európskych hodnôt pred agresiou.

(ard)

Minúta  |  

Hamas vyzval na zastavenie leteckých dodávok humanitárnej pomoci

Hamas vyzval na zastavenie leteckých dodávok humanitárnej pomoci. Dôvodom bola nehoda, keď sa na jednej palete neotvoril padák a zahynuli dve osoby. Počet obetí spojených s leteckými dodávkami humanitárnej pomoci tak stúpol na najmenej 21, uvádza hnutie.

"Znovu opakujeme, že zhadzovanie (humanitárnej pomoci) z lietadla reálne ohrozuje životy obyvateľov a nie je reálnym riešením potravinovej krízy sužujúcej sever Pásma Gazy," uviedol vo vyhlásení šéf tlačovej kancelárie Hamasu Saláma Marúf. "Žiadame okamžité zastavenie doručovania (humanitárnej) pomoci týmto neefektívnym spôsobom náchylným na chyby a žiadame plné otvorenie pozemných priechodov, ktorými bude na sever Pásma Gazy doručovaná pomoc," dodal.

Na sever Pásma Gazy sa dostáva iba zlomok odoslanej pomoci, územie preto podľa OSN "bezprostredne ohrozuje hladomor". Viaceré krajiny sa preto objem pomoci dodávaný na toto územie pokúsili zvýšiť jej zhadzovaním z lietadiel.

Vo štvrtok z Cypru vyrazila nákladná loď s humanitárnou pomocou, ktorá by na vykládku mala využiť dočasné mólo zostavené pri pobreží Pásma Gazy americkými ženistami. OSN a humanitárne organizácie upozorňujú, že po mori a vzduchom nebude možné dodať dostatok zásob pre približne 2,4 milióna obyvateľov Pásma Gazy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

USA obmedzili ďalším čínskym spoločnostiam prístup k americkým technológiám

USA obmedzili ďalším čínskym spoločnostiam prístup k americkým technológiám. Dotknuté spoločnosti sa údajne podieľali na špionážnych aktivitách zameraných proti Spojeným štátom.

Federálne ministerstvo obchodu tiež oznámilo, že na zoznam pridáva niektoré zložky spoločnosti China Electronics Technology Group pre jej snahu získať americké technológie na podporu čínskych kapacít v oblasti kvantových technológií, čo je vážna hrozba pre národnú bezpečnosť vzhľadom na ich možné využite na vojenské účely. Spoločnosť patrí podľa medializovaných informácií medzi najdôležitejších dodávateľov vybavenia pre čínske ozbrojené sily.

Spojené štáty sa snažia zastaviť prísun nových technológií do Číny vzhľadom na obavy, že Peking by ich mohol využiť na posilnenie svojich vojenských kapacít. Zaradenie na zoznam sťažuje firmám z USA spoluprácu s dotknutými subjektami.

Stanovisko spoločnosti China Electronics Technology Group sa agentúre Reuters nepodarilo získať a čínske veľvyslanectvo na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Generálny štrajk proti úspornej politike vlády ochromil na deň Argentínu

Generálny štrajk proti úspornej politike vlády ochromil na deň Argentínu. Štrajk zastavil v juhoamerickej krajine verejnú dopravu, obvykle rušné ulice zostali prázdne.

Zatvorené boli tiež mnohé obchody, keďže zamestnanci sa nemohli dostať na svoje pracoviská. Štrajk zasiahol aj banky, supermarkety, školy, univerzity, nemocnice, štátne úrady, odvoz odpadu či poštu. Aerolínie zrušili stovky letov.

Najväčšia argentínska konfederácia odborových zväzov CGT uviedla, že 24-hodinový štrajk vyhlásila s ďalšími odborovými združeniami, aby sa postavila na obranu demokracie, pracovných práv a životného minima.

Vláda druhý generálny štrajk za päť mesiacov kritizovala ako manéver ľavicovej opozície. "Mali by prestať byť otravní a začať pracovať," vyhlásila ministerka vnútra Patricia Bullrichová. Konzervatívna politička označila akciu odborov za znak slabosti.

Argentína sa nachádza vo vážnej ekonomickej kríze. Miera inflácie presahuje 280 percent a krajina smeruje do hospodárskeho poklesu. Druhé najväčšie hospodárstvo Južnej Ameriky trápi rozbujnený štátny aparát, nízka priemyselná produktivita a rozsiahla tieňová ekonomika, ktorá štát pripravuje o daňové príjmy.

Ultraliberálny ekonóm Javier Milei zavádza od decembrového nástupu do funkcie prezidenta tvrdé úsporné opatrenia a nedávno zrušil tisíce pracovných miest v štátnom sektore, znižoval podporu a zrušil sociálne programy. Generálny štrajk je zameraný aj proti reforme pracovného práva, o ktorej v súčasnosti rokuje Senát.

(tasr, afp, dpa)

Minúta  |  

Raši: Vláda plne podporuje Dolinkovú vo výkone funkcie

Raši: Vláda plne podporuje Dolinkovú vo výkone funkcie. Vláda považuje návrh opozície za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach.

Ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas) kabinet plne podporuje vo výkone funkcie. Vláda predložený návrh vníma ako súčasť "deštruktívnej opozičnej politiky" a odmieta snahy opozície, ktorá podľa vlády po troch rokoch vládnutia rozložila slovenské zdravotníctvo, prenášať zodpovednosť za situáciu v slovenskom zdravotníctve na ministerku zdravotníctva.

"Opozícia zanechala slovenské zdravotníctvo v chaose a veľa neriešených problémov zostalo ležať na stole. Mnohé opatrenia zostali len na papieri, odtrhnuté od reálneho života," uviedol vicepremiér Richard Raši (Hlas). Za katastrofálnu nepripravenosť reformy nemocníc zodpovedá podľa vlády aj jeden z aktérov odvolávania ministerky zdravotníctva.

Aktívnou prácou ministerky a rezortu došlo podľa členov vlády k začatiu a k akcelerácii množstva ďalších projektov z Plánu obnovy a odolnosti SR, ale aj iných.

Vláda pripomenula, že národná univerzitná nemocnica je dôkazom zlyhania a nekompetentnosti predchádzajúcej vlády. Výsledkom bolo, že nemocnica sa bude stavať z rozpočtu SR a nie z financií plánu obnovy a odolnosti. "Z podobných príčin bola aj ohrozená výstavba nemocnice v Martine, kde napriek oficiálnemu aktu otvorenia stavby neboli vysporiadané ani len pozemky, kde mala nemocnica stáť," uviedli členovia vlády.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.