Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vzácna zhoda. Na proteste boli frustrovaní ľudia, vravia koaliční aj opoziční politici

Na tom, že 17. november neprispel k upokojeniu situácie v štáte, majú podiel obe strany v konfrontácii, teda aj časť demonštrantov, ktorí zneužili odkaz Nežnej revolúcie a flagrantne ignorovali súčasné opatrenia, ale takisto aj predstavitelia exekutívy pri komunikácii a vyjadrovaní sa o protestujúcich. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Jana Bittó Cigániková (SaS).

"Je zvláštne vidieť rečniť na 17. novembra Fica, Kotlebu, Hrabina či šéfa komunistov Hrdličku, ale určite by som nekomunikovala to, že v uliciach boli len extrémisti, komunisti a psychopati. Myslím si, že by sme mali v tejto komunikácii trochu vyzrieť," uviedla Bittó Cigániková, ktorá zároveň pripustila, že vyjadrenia boli vyslovené pod tlakom.

Nekomunikoval by som to ako minister obrany

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš súhlasí, že medzi protestujúcimi neboli len ľudia zmanipulovaní politikmi, ale aj tí, ktorí chcú pokojnou formou vyjadriť frustráciu z ekonomického stavu, do ktorého sa dostali.

„Nekomunikoval by som tak ako minister obrany, hoci si myslím, že vyjadrenia o opiciach sa skôr týkali predchádzajúceho incidentu pred úradom vlády z polovice októbra," povedal. Kritizoval, že lídri opozície podrývali boj s ochorením COVID-19, keď nezakryto na uliciach porušovali platné protipandemické opatrenia.

Nerobme z nosenia rúšok náboženstvo

Podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha, na ktorého tiež mierila Šipošova narážka, je presvedčený, že väčšinu času dodržiavali zúčastnení politici zo Smeru-SD platné nariadenia hygienikov vrátane nosenia rúšok, zložené ich mali mať len pri fotení či spievaní hymny.

"Nerobme však z nosenia rúšok náboženstvo. Ďaleko väčší dôraz musíme v súčasnej situácii klásť na sociálne a ekonomické opatrenia," zdôraznil Blaha.

Väčšina boli frustrovaní ľudia

Nezaradený parlamentný poslanec Matúš Šutaj Eštok, pôsobiaci v strane Hlas-SD, je presvedčený, že 90 percent osôb na protestoch tvorili ľudia frustrovaní zo súčasnej ekonomickej, spoločenskej situácie i úrovne komunikácie zo strany vlády.

"Veľmi ma mrzí, že títo ľudia boli častovaní zo strany niektorých koaličných politikov slovami ako lúza či hlupáci. Absolútnym vrcholom arogancie je pán minister obrany a jeho výroky o opiciach, v každej civilizovanej krajine, by mal za to odstúpiť," zdôraznil Šutaj Eštok.

(TASR)

Minúta  |  

Protest? Neboli tam len extrémisti, priznáva Matovič

Ďalšie celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19 by sa mohlo zopakovať o dva týždne. Pripustil to premiér Igor Matovič v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Vyjadril sa aj k rozsiahlemu protivládnemu protestu, ktorý sa konal 17. novembra.

Premiér Igor Matovič (OĽANO) naznačil, že dobrovoľnosť testovania sa cez víkend neosvedčila. Upozornil na možnosť opätovného nárastu denného prírastku nakazených novým koronavírusom. V súvislosti s alternatívnym plánom opatrení, ktorý mal predstaviť minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), poznamenal, že dostal úlohu z matematiky, no vypracoval "sloh zo slovenčiny

Jasná výzva, ktorú nesplnil

Premiér uviedol, že konzílium odborníkov dalo návrh, ktorý prešiel pandemickou komisiou i ústredným krízovým štábom. Odporúčanie bolo podľa neho jednoznačné, a to dosiahnuť pokles prípadov. Doplnil, že víziou bolo tiež dostať deti do škôl. Pripomenul, že preto predstavil plán "komunitného testovania", ktorý kritizoval Sulík. Podľa vlastných slov mu dal jasnú výzvu, ktorú nesplnil. "Z toho, čo viem, tak Richard Sulík nepríde s plánom, ako splniť podmienky konzília," poznamenal.

Premiér zatiaľ nepredpokladá zatváranie okresov či prísnejšie obmedzenia pohybu počas vianočných sviatkov. Chce veriť zodpovednosti ľudí. Sprísňovanie nevylúčil v prípade zmeny situácie pred sviatkami, ak by sa ľudia "zvlčili".

Referendum?

Na otázku o preplatení nákladov samosprávam z prvého a druhého kola plošného testovania uviedol, že akciu organizovalo Ministerstvo obrany (MO) SR. "Túto debatu registrujem trochu z boku, organizáciou bolo poverené MO. Preplatí to Ministerstvo financií (MF) SR na základe údajov, ktoré dostanú," povedal.

Absolútna väčšina starostov podľa neho poctivo preukázala náklady. Naznačil, že niektorí tak neurobili, a preto je namieste kontrola. Hovorí, že náklady na zriadenie jedného odberného miesta boli v hodnote pár sto eur, nie desiatok tisíc. Starostovia, ktorým záleží na ochrane zdravia obyvateľov, podľa neho určite financie našli.

Vyjadril sa tiež k ankete expremiéra Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o predčasnom ukončení volebného obdobia vlády. "Čo je to za anketu, keď tam môžete do aleluja hlasovať," poznamenal. Pripomenul, že v ankete OĽANO spred volieb bolo zabezpečené, aby nemohol jeden človek hlasovať viackrát. Poukázal na to, že Pellegrini bol v minulosti digitálnym lídrom. "Šuflikanti sa tu hrali, že sú digitálni lídri," uviedol s tým, že tak vyzerala aj digitalizácia.

Na adresu referend o predčasných voľbách avizovaných opozíciou uviedol, že ak vyzbierajú podpisy, drží im palce. Ide podľa neho o ústavné právo občanov. Pripomenul, že v minulosti navrhoval zníženie kvóra pri referende, vtedajšia koalícia to však odmietla. "Teraz sa budú hrajuškať s anketou, potom sa budú hrajuškať s referendom," podotkol s tým, že na referendum zrejme aj tak nepríde dosť ľudí.

Matovič o proteste

Premiér komentoval aj protivládny protest, ktorý sa konal 17. novembra. Matovič priznal, že účastní neboli len extrémisti. "Ale treba sa pozrieť na to, kto to organizoval," podotkol premiér s tým, že šlo o Roberta Fica (Smer-SD) alebo kotlebovcov.

Minister obrany Jaroslav Naď (OľaNO) pritom počas protestu uviedol, že nevidel demonštrovať normálnych ľudí. "Iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov," zhodnotil minister.

Neskôr sa Naď snažil vysvetliť, že vo svojom komentári hovoril len o extrémistoch.

(TASR, ste)

Minúta  |  

„Republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské.“ Od smrti de Gaulla ubehlo 50 rokov

Keď Francúzsko oslavuje 50 rokov od smrti generála Charla de Gaulla, ku ktorej došlo večer 9. novembra 1970, vráťme sa k osobitnému spojeniu zjednocujúcemu generála s rímskymi biskupmi. Generál, ktorý prišiel do Vatikánu trikrát, tvrdil, že „republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské“.

Ako najvyšší predstaviteľ francúzskeho štátu generál sa de Gaulle vybral na štátnu návštevu do Vatikánu dvakrát; v roku 1959 sa stretol so svätým pápežom Jánom XXIII., potom v roku 1967, keď ho prijal svätý pápež Pavol VI. Ako najvyšší predstaviteľ dočasnej vlády muž z Colombey (presnejšie Colombey-les-Deux-Eglise, teda miesto, kde dožil posledné dni života a kde je pochovaný, pozn. preklad.) už raz bol na stretnutí s pápežom v Ríme, a to 30. júna 1944 počas pontifikátu Pia XII. (1876 – 1958).

„Prvenstvo francúzskych duchovných záujmov“

„Najsvätejší Otec, keďže som ustanovený na čelo dočasnej vlády francúzskej republiky, chcem Vašu Svätosť ubezpečiť o synovskej úcte nášho ľudu a o jeho synovskej oddanosti voči Apoštolskej stolici (...). Po oslobodení znovu nadobudnú prvenstvo duchovné záujmy francúzskeho ľudu. Sme odhodlaní ich chrániť a veľmi si prajeme, aby sme tak mohli robiť s využitím špeciálnej dobrotivosti, ktorú je Vaša Svätosť ochotná udeliť Francúzsku,“ napísal generál pápežovi počas druhej svetovej vojny 29. mája 1944. Pápež mu odpovedal 15. júna a prijal ho 30. dňa toho istého mesiaca, päť dní po oslobodení Ríma, ku ktorému došlo 25. júna. 

Ako opisuje vo svojich Spomienkach na vojnu (Mémoires de Guerre), zdá sa, že Charla de Gaulla zaujala charizma Pia XII.: „Vnímam, že ojedinelé nadľudské bremeno, ktoré mu bolo na tomto svete udelené, ťaží jeho dušu, ale nesie ho bez toho, že by ho niečo unavilo, s istotou cieľa a cesty.“ Generál v roku 1954 tiež venoval prvý zväzok svojich pamätí Piovi XII. Generál sa opäť obrátil na pápeža Pacelliho v roku 1958, v prvom roku jeho prezidentského mandátu a v poslednom roku pontifikátu Pia XII.: „Práve mi pridelili misiu, aby som opäť viedol Francúzsko. Keď prijímam túto veľkú zodpovednosť, v mojich myšlienkach sa obraciam k Vašej Svätosti. Vo všetkej zbožnosti volám po Vašej duchovnej podpore pre moje konanie a žiadam Vás, aby ste požehnali Francúzsko,“ napísal Charles de Gaulle 29. mája 1958, v čase, keď ho prezident (vtedajšej končiacej sa štvrtej republiky, pozn. preklad.) René Coty poveril zostavením novej vlády.

Taliansko, prvá oficiálna cesta prezidenta

Vtedy generál ako prvý prezident piatej republiky uskutočnil svoju prvú štátnu návštevu u Svätého Otca 27. júna 1959. Vybrať si za svoju prvú oficiálnu cestu do zahraničia Taliansko bolo silné gesto.

A tak prezidenta de Gaulla prijal pápež Ján XXIII. 27. júna 1959 v sprievode jeho manželky Yvonne a ministra zahraničných vecí, protestanta Mauricea Couve de Murvillea. Obdarúva Svätého Otca Bibliou na pergamene zo 14. storočia.

„Prostredníctvom Vašej osoby je to v prvom rade Francúzsko, ktoré pozdravujeme,“ vyhlasuje pápež predtým, ako prejaví svoju „otcovskú náklonnosť“ k francúzskemu ľudu.

Generál de Gaulle svätému Jánovi XXIII., naopak, vyjadril svoju „veľmi osobitnú úctu“: „V mene Francúzska vzdávame úctu pri Vašich nohách... a žiadame Vás ... o Vašu dobrotivú podporu.“ A zaželal „zdravie pre Najsvätejšieho Otca a pre prosperitu a slávu našej Katolíckej cirkvi“.

Osobný rozhovor s pápežom podľa výtlačku denníka Le Figaro z 29. júna 1959, teda v deň, keď generál tiež slávnostne prevzal titul čestného kánonu (Baziliky) svätého Jána Lateránskeho podľa dlhej tradície siahajúcej až ku (kráľovi) Henrichovi IV., trval 20 minút.

Vo svojom improvizovanom prejave pri prevzatí titulu kánonu prezident de Gaulle prorocky trval na potrebe zabezpečiť triumf primátu duchovna v čase, keď sa zdá, že je všetko zasvätené technike.

Je iróniou histórie, že deň posvätenia Lateránskej baziliky sv. Jána, teda 9. november, sa zhoduje s dňom výročia smrti generála.

Potom, čo sa éra de Gaulla v roku 1968 skončila, sa už Pavol VI. nestretol s jeho nástupcom. Prezident Georges Pompidou poznačený problémovým obdobím po máji ’68 Vatikán nikdy nenavštívil. Je jedinou francúzskou hlavou štátu piatej republiky, ktorá (pápežovi) nepreukázala túto poctu.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.

Preklad: Bohumil Petrík

Minúta  |  

Minister Naď: 2 percentá pozitívnych

Počas sobotňajšieho testovania na COVID-19 otestovali 68.888 ľudí. Z toho 1366 malo pozitívny výsledok, pozitivita teda dosiahla 1,98 percenta. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti.

Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí sa dali otestovať. Starostom a primátorom odporučil motivovať občanov svojich obcí a miest, aby sa prišli dať otestovať ešte v nedeľu (22. 11.).

"To, že je nižšia účasť znamená, že čísla pozitívne testovaných v jednotlivých obciach sú vyššie. Testovať sa totižto chodia najmä ti, ktorí majú podozrenie, že by mohli byť pozitívni. To môže mať následne dopad na výber obcí a miest pre ďalšie testovanie," uviedol s tým, že najmä pri antigénových testoch je dôležité testovať sa pravidelne.

Víkendové pretestovanie sa koná v 458 mestách a obciach na Slovensku. Tentoraz je dobrovoľné. Ľudia sa môžu testovať od 8.00 do 20.00 h.

(TASR)

Minúta  |  

Remišová: Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať

Veronika Remišová a Juraj Blanár sa v diskusii zhodli, že ľudia potrebujú mať dôveru k opatreniam prijímaným proti epidémii koronavírusu.Konflikty vládnych predstaviteľov a prestrelky na sociálnej sieti neprispievajú k dôvere voči vláde a opatreniam v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa na tom zhodla vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s podpredsedom Národnej rady (NR) SR Jurajom Blanárom (Smer-SD). Ten poukázal na nespokojnosť ľudí s vládou a protesty 17. novembra. Remišová účasť na protestoch nezazlieva ľuďom, ale politikom, ktorí ich na to vyzývali.

Vicepremiérka podotkla, že protestujúci nenosením rúšok ohrozovali rodiny, policajtov a celé komunity. Výzvy politikov na účasť označila za nezodpovedné. Tvrdí, že vytĺkajú zo situácie politický kapitál namiesto konštruktívnej pomoci. Na otázky, či zásahy polície nemohli prísť skôr a ráznejšie, odpovedala, že núdzový stav je vyhlásený pre ochranu zdravia, a nie, aby polícia mohla tvrdo zasahovať voči ľuďom.

Blanár reagoval tým, že ľudí treba pochopiť, pretože sú nahnevaní na to, čo vláda robí či nerobí. Smer-SD podľa neho od začiatku podporuje dodržiavanie základných opatrení a na proteste predstavitelia strany rúška nemali napríklad pri fotení. Kritizoval vyjadrenia premiéra Igora Matoviča a ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽaNO) o ľuďoch typu opice, lúzri či idioti. Ľudí podľa neho treba pochopiť a vláda má veci riešiť tak, aby sa nehádali jej členovia medzi sebou.

„Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať," priznala Remišová. Označila za škodu, že dobré výsledky Slovenska kazia „prestrelky" medzi členmi vlády. Podľa vlastných slov rozumie nespokojnosti ľudí. Podotkla však, že svet čelí kríze, pričom je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami veľmi dobre vzhľadom na ochranu životov, zdravia aj ekonomiky. Tvrdí, že za posledné mesiace klesá nezamestnanosť a hoci mohla kompenzácia dôsledkov prísť skôr, pri druhej vlne ju vláda zintenzívnila. Pripomenula, že vláda Smeru-SD na začiatku pandémie prijala tvrdé opatrenia s absentujúcou pomocou ľuďom. Za prioritu strany Za ľudí pri uvoľňovaní opatrení označila návrat detí do škôl.

Blanár skonštatoval, že nálada v spoločnosti sa preklápa aj dôsledkom straty zamestnania občanov. Nezamestnanosť podľa neho stúpla v porovnaní s minulým rokom, pričom zdôraznil, že mnoho ľudí je teraz vo výpovednej lehote. Dodal, že síce je prvoradá ochrana zdravia, ľudia si však začínajú uvedomovať aj negatívne ekonomické dôsledky opatrení.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku spustili štvrté kolo plošného testovania

Testovanie je dobrovoľné a uskutoční sa počas soboty a nedele v 458 mestách a dedinách.

O štvrtom kole plošného testovania obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19 v rámci operácie Spoločná zodpovednosť rozhodol Ústredný krízový štáb na začiatku týždňa. Testovanie je dobrovoľné a uskutočňuje sa 21. až 22. novembra 2020 v celkovo 458 mestách a dedinách, ktoré v rámci posledného realizovaného testovania dosiahli podiel pozitívnych testov viac ako 1 %. Ide hlavne o oblasti Považia, Kysúc a východného Slovenska.

Na internetovej stránke www.somzodpovedny.sk sa okrem kompletného zoznamu obcí nachádzajú informácie, ako sa testuje, a čo konať v prípade, že testovanému vyjde pozitívny výsledok. Vtedy treba ísť do domácej 10-dňovej karantény.

„Aj napriek tomu, že testovanie bude úplne dobrovoľné a z neúčasti na ňom nebudú vyplývať nijaké obmedzenia, verím, že obyvatelia pristúpia k tejto možnosti s rovnakou zodpovednosťou, akú ukázali už v predchádzajúcich kolách. Ide o zdravie všetkých nás a našich blízkych. Okrem poklesu pozitívnych testov je vo všeobecnosti totiž možné vďaka podrobným výsledkom presne identifikovať možné vznikajúce ohniská nákazy, ktorým je určite potrebné podať pomocnú ruku v zvládaní pandémie aj štvrtým kolom testovania,“ povedal v pondelok pri ohlasovaní víkendového testovania minister obrany SR Jaroslav Naď.

Lokálnymi ohniskami môže byť podľa Naďa napríklad Valaská Dubová v okrese Ružomberok, kde percento pozitívnych testov stúplo z 1,16 % v druhom kole na 5,16 % v treťom kole, či Jurkova Voľa v okrese Svidník, kde pozitivita vzrástla z 0 % v druhom kole testovania na 4,08 % v treťom kole. Štatisticky najvyššie percento pozitívnych prípadov zaznamenali v rámci tretieho kola testovania Markovce v okrese Michalovce, a to 6,04 %.

(joh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.