Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády

Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády, vyplýva zo zverejnených súdnych dokumentov. Podľa nového zákona je možné podmienečne prepustiť väzňov, ktorí sú pripravení bojovať.

Súd v západoukrajinskom meste Chmeľnyckyj uviedol, že v utorok rozhodol o podmienečnom prepustení dvoch mužov odsúdených za krádež a narodených v rokoch 2000 a 1981, aby mohli vstúpiť do ukrajinskej Národnej gardy.

"Obaja muži sú spôsobilí na vojenskú službu zo zdravotného hľadiska, prešli psychologickým a odborným výberom a sú dostatočne fyzicky zdatní," uviedol súd. Muži budú pod dozorom a nebudú môcť opustiť svoju vojenskú jednotku alebo cestovať z osobných dôvodov bez povolenia veliteľa.

Ukrajinská vláda uviedla, že o prijatie do armády požiadalo na základe nedávno prijatého zákona vyše 3000 väzňov. Týka sa len väzňov, ktorým do konca trestu zostávajú menej než tri roky.

(tasr, afp)

  |  

Josep Borell vyzval na spoločný európsky postoj k palestínskej štátnosti

Josep Borell vyzval na spoločný európsky postoj k palestínskej štátnosti. Šéf bruselskej diplomacie adresoval apel krajinám Európskej únie v čase, keď Írsko, Nórsko a Španielsko avizovali uznanie Palestíny na 28. mája.

"V rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budem neúnavne spolupracovať so všetkými členskými štátmi na presadzovaní spoločného postoja EÚ založeného na dvojštátnom riešení," napísal Borrell na sociálnej sieti X.

Viaceré krajiny EÚ však tento krok kritizovali. Český prezident Petr Pavel vyhlásil, že uznanie štátu bez predpokladov na jeho existenciu nedáva zmysel a ide skôr o politické gesto podpory. Francúzsko a Nemecko dali jasne najavo, že podľa nich na uznanie palestínskej štátnosti nie je správny čas.

Štát Palestína uznáva približne 144 zo 193 členských krajín OSN vrátane Ruska, Číny alebo Indie. Spomedzi 27 krajín Európskej únie to zatiaľ urobilo len niekoľko. Proti jednostrannému uznaniu Palestíny ako štátu sú aj USA, ktoré sú najbližším spojencom Izraela.

(tasr)

  |  

Weimarský trojuholník chce byť hnacou silou európskeho bezpečnostného rámca

Weimarský trojuholník chce byť hnacou silou európskeho bezpečnostného rámca, ako vyplýva z vyjadrení ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska po rokovaní v nemeckom Weimare. Odolávať mieni hybridným hrozbám Ruska.

"Už si nemôžeme dovoliť zahraničnú politiku fungujúcu na autopilotovi," vyhlásila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Dodala, že práve preto chcú byť krajiny Weimarského trojuholníka hnacou silou Európskej únie a blok sa stal viac schopným v geopolitickom priestore.

Podľa poľského ministra zahraničných vecí Sikorského patrí medzi hrozby pre EÚ aj tlak nelegálnych prisťahovalcov na poľsko-bieloruskej hranici, ako aj sabotáže a iné diverzné akcie. Dodal, že spolupráca s Berlínom zabránila diverznému útoku v Poľsku.

Ministri zahraničných vecí týchto troch krajín sa stretávajú pod názvom Weimarský trojuholník pravidelne od roku 1991. Tento formát vznikol po zániku Varšavskej zmluvy a bývalého Sovietskeho zväzu s cieľom priblížiť Poľsko k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.

(tasr, dpa, pap)

  |  

Únik citlivých informácií po atentáte na premiéra k ľuďom ako je Daniel Bombic je mega problém

Únik citlivých informácií po atentáte na premiéra k ľuďom ako je Daniel Bombic je mega problém. V minulosti mali na svedomí podobné úniky z prostredia polície či prokuratúry progresívne médiá, ktoré za to čelili kritike nielen medzi odbornou verejnosťou, ale aj v alternatívnom prostredí. Dnes je situácia opačná.

Video útočníka či jeho občiansky preukaz sa objavili najprv v alternatívnom prostredí a až potom sa začali šíriť aj na sociálnych sieťach a v médiách hlavného prúdu, ktoré dnes prenikanie citlivých informácii do alternatívnych médií kritizujú.

Bombic na sociálnych sieťach tvrdí, že „manažoval toky info".

Po Bombicových vyjadreniach sa môže občan pýtať, načo tu vlastne máme políciu a ministerstvo vnútra, ak tok informácií a vyvracanie dezinformácií vlastne „manažuje“ trestne stíhaný migrant, ktorý sa pred úradmi ukrýva v Londýne, píše v komentári Michal Čop:

  |  

Berlín by vydal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua

Berlín by vydal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu, potvrdil hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. "Samozrejme, že dodržujeme zákony," vyhlásil.

Hebestreit sa zároveň vyhol odpovedi na otázku o požiadavke Tel Avivu, ktorý apeloval na krajiny "civilizovaného sveta", aby vyhlásili, že prípadný zatykač na predsedu izraelskej vlády nebudú uplatňovať.

Nemecko uznalo podpisom zmluvy príslušnosť Medzinárodného trestného súdu, nevykonanie možného zatykača sa vo vládnych kruhoch považuje za mimoriadne obtiažne. Na druhej strane sa javí zatknutie Netanjahua s ohľadom na holokaust počas druhej svetovej vojny ako mimoriadne citlivé.

"Obvinenia vznesené hlavným prokurátorom sú vážne a musia byť podložené," pripustil hovorca nemeckej vlády. Berlín podľa jeho slov očakáva od hlavného haagskeho žalobcu Karima Khana zohľadnenie demokratického charakteru Izraela.

(welt)

  |  

Slovenský hydrometeorologický ústav analyzuje možný výskyt tornáda pri obci Kružno

Slovenský hydrometeorologický ústav analyzuje možný výskyt tornáda pri obci Kružno neďaleko Rimavskej Soboty. Vyskytnúť sa malo v popoludňajších hodinách, hlásené zatiaľ nie sú žiadne škody.

Meteorológovia o tom informovali na sociálnej sieti. K javu malo podľa SHMÚ dôjsť okolo 16:00 z búrky, k udalosti došlo zrejme mimo obývanej oblasti.

"Zatiaľ nie sú hlásené žiadne škody, ktorých posudzovanie je základnou metódou analýzy takýchto prípadov. Bez dokumentácie priamo z terénu nie je možné posúdiť intenzitu javu, rozsah udalosti a odhadnúť jej trvanie," skonštatovali meteorológovia.

(tasr)