Preskočiť na obsah
  |  

Litovský prezident Gitanas Nauséda zvíťazil v druhom kole volieb novej hlavy štátu

Litovský prezident Gitanas Nauséda zvíťazil v druhom kole volieb novej hlavy štátu. Druhé päťročné funkčné obdobie si zabezpečil s výrazným náskokom pred premiérkou Ingridou Šimonyté.

Nauséda získal 75 percent hlasov, vyplýva z výsledkov sčítania z 90 percent volebných obvodov, oznámila volebná komisia. Jeho súperka už porážku priznala a víťazovi gratulovala.

„Rád by som sa Litovčanom poďakoval za ich podporu,“ povedal Nauséda vo svojej volebnej centrále. Podľa vlastných slov dostal „veľký mandát dôvery“, pričom sa Šimonyté poďakoval za čestnú predvolebnú kampaň.

K volebným urnám prišla približne polovica z približne 2,4 milióna oprávnených voličov, čo je výrazne menej než pri prvom kole hlasovania 12. mája. V tom získal najviac hlasov tiež Nauséda, nie však dostatok na priame víťazstvo.

Prezident a premiérka zastávajú mnohé rovnaké postoje, najmä v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Rozchádzajú sa v otázkach, ako sú potraty či uznanie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, kde je Šimonyté liberálnejšia. Pobaltská Litva je prevažne katolíckou krajinou.

(dpa, tasr)

  |  

Akademické publikovanie je mimoriadne výnosný biznis

Akademické publikovanie je mimoriadne výnosný biznis. Polovicu trhu má pod kontrolou päť vydavateľstiev: Elsevier, Black & Wiley, Taylor & Francis, Springer Nature a SAGE, píše Tereza Matějčková.

V čom spočíva čaro tohto biznisu? Časopisy neplatia svojim autorom, ktorí sú platení vlastnými inštitúciami. Vydavatelia však od tých istých inštitúcií vyberajú predplatné.

Problémy niekoľkých vedcov, ktorí publikujú v predátorských časopisoch, sú dobrou príležitosťou poodhaliť svet akademického publikovania. Napokon, najzaujímavejšie nie je to, že niekto publikuje v predátorskom časopise. Na tom sa určite dá pohoršiť, píše autorka Tereza Matějčková.

Viac o tom, že problémy s predátorským publikovaním majú práve krajiny, ktoré nepatria medzi špičku vo výskume, sa dočítate v jej texte:

  |  

Zrážka na diaľnici v Turecku si vyžiadala desať obetí a 39 zranených

Zrážka na tureckej diaľnici si vyžiadala desať obetí a 39 zranených. K nehode autobusu s ďalšími tromi vozidlami došlo v južnom Turecku. Informoval o tom turecký minister vnútra Ali Yerlikaya.

Autobus smerujúci z Diyarbakiru do Istanbulu narazil do nákladného auta a dvoch ďalších vozidiel v blízkosti mesta Mersin, dodal minister v statuse na sieti X.

Vládne úrady začali príčiny nešťastia vyšetrovať.

(tasr, reuters)

  |  

Problém moderátora Kovačiča so zabezpečovaním hostí prerástol do problému celej televízie

Problém moderátora Kovačiča so zabezpečovaním hostí prerástol do problému celej televízie, ktorá namiesto politických duelov vysielala riekanky „expertov“. A popritom monológy Šimečku, Kolíkovej, Čaputovej, píše Dag Daniš.

Spory o budúcnosť relácie Na telo nabrali dramatický spád po atentáte na predsedu vlády. Moderátor sa pokúšal do relácie dostať ministra vnútra Šutaja Eštoka. Nakoniec neúspešne. Koalícia Markízu bojkotuje. Následne sa moderátor rozhodol, že v relácii Na telo bude komentovať atentát na predsedu vlády líder PS Michal Šimečka. Sám, bez oponenta.

Okolnosti, ktoré k tomu viedli, neboli normálne. Veď posúďte sami, komentuje Dag Daniš.

Viac sa dočítate v jeho texte:

  |  

Litovská premiérka Šimonyté uznala porážku v prezidentských voľbách

Litovská premiérka Šimonyté uznala porážku v prezidentských voľbách. Volebná komisia krátko pred tým zverejnila výsledky sčítania asi 30 percent odovzdaných hlasov, z ktorých vyplýva, že doterajší prezident Litvy Gitanas Nauséda dostal hlasy od 81,7 percenta voličov.

Nauséda vyhral aj prvé kolo prezidentských volieb, ktoré sa konalo 12. mája - získal 44 percent hlasov, kým Šimonyté volilo 20 percent voličov. Šimonyté bola jedinou ženou medzi ôsmimi kandidátmi prvého kola volieb hlavy štátu.

(tasr)

  |  

Lídri niektorých krajín EÚ prídu do Prahy rokovať o muničnej pomoci pre Kyjev

Lídri niektorých krajín EÚ prídu do Prahy rokovať o muničnej pomoci pre Kyjev, ako aj o jej protivzdušnej obrane a o spolupráci v obrannom priemysle.

Na pracovnej večeri v Kramářovej vile sa podľa hovorkyne vlády Lucie Ješátkovej zúčastní napríklad poľský prezident Andrzej Duda, predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová, holandský premiér vlády Mark Rutte a lotyšská premiérka Evika Siliňová.

Premiér Fiala vo videu na sieti X dodal, že Rusko sa netají tým, že jeho mocenské ambície siahajú ďalej ako na Ukrajinu, sú oveľa väčšie. Európa je ale podľa neho bohatšia a je schopná toto nebezpečenstvo zvládnuť a vojne predísť. Argumentoval, že hrubý domáci produkt EÚ je v porovnaní s Ruskom desaťkrát väčší. Európa je dostatočne bohatá, musí sa ale správať prezieravo, zdôraznil český premiér.

S návrhom na nákup munície pre Ukrajinu mimo členských štátov EÚ prišiel český premiér na mimoriadnom summite EÚ na začiatku februára.

(tasr)