7. júna 2024 | 14:30

Minúta | 7. júna 2024 | 14:30

Ružinov pripravuje memorandum k výstavbe novej nemocnice

BRATISLAVA – Mestská časť Bratislava - Ružinov pripravuje návrh memoranda medzi ministerstvom zdravotníctva, hlavným mestom Bratislavou a mestskou časťou k avizovanej výstavbe novej nemocnice. Pre agentúru SITA to uviedol starosta Ružinova Martin Chren.

Vláda minulý týždeň na návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej rozhodla o tom, že národná univerzitná nemocnica sa bude stavať v Ružinove a na Rázsochách sa postaví Národný ústav detských chorôb (NÚDCH).

Súčasťou výstavby novej nemocnice v Ružinove má byť aj zbúranie Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, na mieste ktorého má vzniknúť časť priestorov novej nemocnice.

„Uvedomujeme si dôležitosť nemocnice, ale Ružinov takisto nemôže bez náhrady prísť o jeden z mála zimných štadiónov v meste,“ zdôraznil ružinovský starosta. Ako dodal, štát bude pri výstavbe nemocnice potrebovať samosprávne pozemky, štadión, ale aj úpravu územného plánu mesta a budú musieť riešiť otázku parkovania.

„Sme plne pripravení poskytnúť súčinnosť, jediné, čo požadujeme, a bolo nám to prisľúbené, je nový zimný štadión v podobných parametroch,“ poznamenal Chren.

Detaily podľa neho ešte budú predmetom rokovaní, ale mesto by malo byť zapojené aj do dizajnovania nemocnice, prinajmenšom z hľadiska verejných priestorov a dopadov na dopravu. „Preto chystáme návrh memoranda medzi ministerstvom, mestom a mestskou častou,“ doplnil.

Mohlo by Vás zaujímať Budú chcieť majitelia vyvlastnené pozemky na Rázsochách späť?

Ak by Ružinov získal nový štadión a zároveň najšpičkovejšiu nemocnicu na Slovensku, bol by to podľa starostu prínos pre obyvateľov.

„Súčasný štadión je jeden z najhorších na Slovensku, so zlou energetikou a zastaranými technológiami, jeho prevádzka je dlhodobo finančne neudržateľná a mestská časť ho ročne dotuje sumou takmer milión eur,“ uviedol Chren s tým, že nový štadión môže mať prevádzku niekoľkonásobne lacnejšiu. Zostáva už len nájsť miesto, kde by mohol vzniknúť.

Ministerstvo odhaduje čas realizácie novej nemocnice maximálne 96 mesiacov od prípravy projektovej dokumentácie na povolenia. Výstavba nemocnice v Ružinove by tak podľa rezortu zdravotníctva mala byť dokončená do konca roku 2032, respektíve 2031 a mala by mať 1 015 lôžok.

Jej súčasťou má byť aj vzdelávacie zázemie formou campusu tak, ako to bolo navrhnuté aj v lokalite Rázsochy.

(sita)

7. júna 2024 | 13:37

Minúta | 7. júna 2024 | 13:37

Macron chce na Ukrajinu poslať stíhačky Mirage. Kremeľ hovorí o priamej účasti vo vojne

Kremeľ v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že je pripravený na "priamu účasť" vo vojne na Ukrajine. V piatok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Prezident Macron demonštruje absolútnu podporu kyjevskému režimu a vyhlasuje pripravenosť Francúzskej republiky priamo sa zúčastniť na vojenskom konflikte," vyhlásil Peskov a dodal, že Rusko považuje tieto vyhlásenia "za veľmi, veľmi provokatívne, zvyšujúce napätie na kontinente a neprispievajúce k ničomu pozitívnemu".

Macron vo štvrtok avizoval, že Paríž presunie na Ukrajinu stíhačky Mirage 2000-5 a vycvičí ukrajinských pilotov. V rozhovore pre francúzske médiá Macron objasnil, že to Ukrajine umožní chrániť svoje územie a vzdušný priestor. Doplnil, že nepôjde o výcvik vojakov v bojovej zóne, takže to podľa jeho slov nebude znamenať eskaláciu.

Macron tiež oznámil, že ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému plánuje navrhnúť, aby sa výcvik pilotov začal už v lete. "Obyčajne na to potrebujete päť až šesť mesiacov. Takže do konca roka budú piloti. Títo piloti budú vycvičení vo Francúzsku," povedal Macron.

Podľa agentúry AFP Macron prijme Zelenského v piatok v Elyzejskom paláci v Paríži. Očakáva sa, že podpíšu dve dohody, ktoré Ukrajine poskytnú pôžičky a granty vo výške 650 miliónov eur na podporu samospráv a kritickej infraštruktúry, najmä energetiky, ktorá je neustále vystavená ruským útokom.

(tasr)

7. júna 2024 | 12:30

Minúta | 7. júna 2024 | 12:30

Na Rade partnerstva schválili 21 projektových zámerov za vyše 22 miliónov eur

BRATISLAVA – Na desiatom zasadnutí Rady partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja, ktoré sa uskutočnilo v stredu, bolo schválených 21 projektových zámerov v celkovej hodnote viac ako 22 miliónov eur. Zamerané sú najmä na zníženie energetickej náročnosti verejných budov a taktiež na implementáciu zelených a modrých opatrení v reakcii na zmenu klímy.

TASR o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman.

„Projektové zámery boli schválené v podstate jednohlasne a bez pripomienok. Vnímam to ako dobrú vizitku práce tímu, ktorého úlohou je pomôcť mestám a obciam s prípravou kvalitných projektov. Naším spoločným cieľom je dostať európske prostriedky do regiónu na realizáciu zmysluplných projektov," skonštatoval predseda BSK Juraj Droba.

V súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti bolo schválených 14 projektových zámerov. Týkajú sa budov materských a základných škôl, obecných či mestských úradov, športovej haly, viacúčelovej telocvične, spoločenského a kultúrneho domu či domu smútku.

Ide o bratislavské mestské časti Petržalka, Ružinov a Rusovce, ale aj Pezinok, Hamuliakovo, Zohor, Kostolnú pri Dunaji, Doľany, Svätý Jur a Boldog.

Mohlo by Vás zaujímať Bratislava chce tento rok rozšíriť PAAS o ďalšiu lokalitu v Starom Meste

V súvislosti s budovaním prvkov zelenej a modrej infraštruktúry bolo schválených sedem projektových zámerov. Je medzi nimi rekonštrukcia trhoviska, revitalizácia vnútrobloku, verejného priestoru či parkov. Ide o mestské časti Ružinov a Rača, rovnako tak Senec, Malacky, Modru a Rohožník.

Na schválenie projektových zámerov je potrebné dosiahnuť dohodu na úrovni zástupcov regionálnej a miestnej samosprávy, socioekonomických partnerov a štátu. „Vďaka kontinuálnej spolupráci a komunikácii s mestami a obcami vieme presne zadefinovať, v ktorých oblastiach a témach sú požiadavky územia najväčšie. Našou úlohou bude prostredníctvom revízie Programu Slovensko zabezpečiť presun eurofondov do tých opatrení, v ktorých z územia evidujeme najväčší dopyt a pripravenosť projektov," poznamenal riaditeľ odboru implementácie operačných programov Úradu BSK Peter Furik.

Samotná revízia je však podľa kraja komplikovaný proces, ktorý bude na úrovni Riadiaceho orgánu a následne Európskej komisie trvať niekoľko mesiacov. V Rade partnerstva by však chceli schváliť aj zásobník projektov, ktoré hneď po doplnení zdrojov môžu ísť do realizačnej fázy.

(tasr)

7. júna 2024 | 12:28

Minúta | 7. júna 2024 | 12:28

V Republike srbskej, jednej z entít tvoriacich povojnovú Bosnu a Hercegovinu, sa uskutoční referendum o odtrhnutí sa od federálnej republiky.

V Republike srbskej, jednej z entít tvoriacich povojnovú Bosnu a Hercegovinu, sa uskutoční referendum o odtrhnutí sa od federálnej republiky. V piatok to vyhlásil jej líder Milorad Dodik. Dátum referenda zatiaľ stanovený nebol.

Na základe mierovej dohody podpísanej po občianskej vojne v Bosne a Hercegovine medzi rokmi 1992-1995 v americkom Daytone bola krajina rozdelená na dve poloautonómne entity - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú.

Proruský Dodik ako prezident Republiky srbskej (RS) dlhodobo agituje za odtrhnutie tejto entity od Bosny a Hercegoviny, za posledné dva roky však svoje úsilie ešte zintenzívnil. Sčasti za podkopávanie Daytonskej mierovej dohody sú na Dodika a ďalších bosnianskosrbských politikov uvalené americké a britské sankcie.

"Rozhodnutie odčleniť sa existuje, ale konkrétny deň zatiaľ stanovený nebol. Je potrebné urobiť veľa prieskumov, dokončiť analýzy. Chceli by sme to urobiť hneď, ale do tejto otázky sú zapojené ďalšie dve strany," uviedol Dodik v rozhovore pre TASS na okraj ekonomického fóra v Petrohrade.

Úlohou podľa neho teraz je začať o tejto veci rokovania. Vyjadril presvedčenie, že v súčasnosti existuje dostatočná "historická a všeobecná civilizačná vyspelosť a pochopenie", že by k odtrhnutiu malo dôjsť. "Stane sa to," dodal Dodik s tým, že zotrvať ako súčasť Bosny je "synonymom straty času a príležitostí" pre RS. Zároveň uistil, že zámerom jeho konania nie je vytvárať nestabilitu v krajine.

(tasr)

7. júna 2024 | 12:21

Minúta | 7. júna 2024 | 12:21

Jemen: Húsíovia údajne zadržali zamestnancov OSN aj ďalších organizácií

Jemen: Húsíovia údajne zadržali zamestnancov OSN aj ďalších organizácií. Bezprostredne nebolo jasné, čo podnietilo povstalcov k tomuto kroku.

Jemenskí povstalci - húsíovia - si získali medzinárodnú pozornosť, keď začali útočiť na lodnú dopravu v Červenom mori, čo odôvodňovali solidaritou s Palestínčanmi vo vojnou zmietanom Pásme Gazy.

Zároveň však podľa AP začali v Jemene potláčať disent. Minulý týždeň odsúdili na smrť 44 ľudí, ktorých obviňovali zo špionáže pre koalíciu vedenú Saudskou Arábiou.

Regionálni predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že medzi zadržanými sú zamestnanci Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Rozvojového programu OSN, Svetového potravinového programu (WFP) aj úradu osobitného vyslanca generálneho tajomníka pre Jemen.

Ľudskoprávna organizácia Majjún vo svojom vyhlásení menovala aj ďalšie humanitárne iniciatívy, ktorých personál zadržali húsíovia v štyroch provinciách - Amrán, Hudajdá, Sáda a Saná.

Majjún kroky húsíov ostro odsúdil ako "nebezpečnú eskaláciu". Podľa organizácie ide o porušenie imunity zamestnancov OSN na základe medzinárodného práva. Aktivisti aj právnici v otvorenom liste zverejnenom na internete vyzvali húsíov, aby okamžite prepustili zadržané osoby, inak to podľa nich môže viesť k izolácii Jemenu.

V Jemene už takmer desať rokov zúri občianska vojna. Začala sa v roku 2014, keď húsíjské povstalecké jednotky zaútočili na hlavné mesto Saná a zvrhli medzinárodne uznávanú a Saudskou Arábiou podporovanú vládu, čo vyvolalo občiansku vojnu.

(tasr, ap)

7. júna 2024 | 12:02

Minúta | 7. júna 2024 | 12:02

Zelenskyj: Európa je silnejšia ako zlo, čo sa ju odvážilo ohrozovať

Zelenskyj: Európa je silnejšia ako zlo, čo sa ju odvážilo ohrozovať. Vyjadril nádej, že summit o nastolení mieru na Ukrajine, ktorý sa bude na budúci víkend konať vo Švajčiarsku, by mohol urýchliť spravodlivé ukončenie konfliktu.

V prejave k poslancom francúzskeho parlamentu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok v Paríži vyhlásil, že mierový summit by sa mohol stať formátom, ktorý by priblížil spravodlivý koniec tejto vojny. Dodal, že je vďačný za to, čo Francúzsko pre Ukrajinu robí, a uznal, že takejto pomoci je veľa.

"Ďakujem, že ste po našom boku pri obrane života," vyhlásil Zelenskyj. Upozornil však, že pre spravodlivý mier je potrebné urobiť viac.

Zelenskyj, ktorý sa vo Francúzsku zúčastnil aj na spomienkových podujatiach k 80. výročiu vylodenia spojencov v Normandii, v príhovore upozornil, že "žijeme v dobe, keď Európa už nie je kontinentom mieru... a keď sa do Európy vracia nacizmus".

Podľa Zelenského má "bitka o Ukrajinu" teraz pre Európu rovnaký existenčný význam ako bitky, ktoré vyhrali predchádzajúce generácie Európanov. Zdôraznil, že "nemáme právo prehrať".

"Vaše bojové letectvo, vaše stíhačky dokážu, že Európa je silnejšia ako zlo, ktoré sa ju odvážilo ohroziť. Môžeme dokázať silu nášho spojenectva," uviedol Zelenskyj, ktorý vzdal hold francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že "v rozhodujúcej chvíli nenechal Európu bez lídra."

S odkazom na mierový summit pre Ukrajinu, ktorý sa bude vo Švajčiarsku konať na budú víkend, Zelenskyj na záver svojho prejavu pripomenul, že "do týždňa nastane náš Deň D".

(tasr)

7. júna 2024 | 11:04

Minúta | 7. júna 2024 | 11:04

NRSR: Poslanci sa zídu na poslednej riadnej schôdzi pred letnou prestávkou

NRSR: Poslanci sa zídu na poslednej riadnej schôdzi pred letnou prestávkou. V poradí 15. schôdza NR SR sa začne v utorok (11. 6.). Poslanci majú na vyše 120-bodovom programe aj zákony, ktoré parlamentu vrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Poslanci budú rokovať aj o návrhu zákona o Slovenskej televízii a v rozhlase, ktorý je v druhom čítaní.

Parlament má prebrať vetovaný zákon o múzeách a galériách, ako aj vetovaný zákon o Fonde na podporu umenia (FPU). Legislatíva môže podľa prezidentky ohroziť slobodu umenia. Zo zákona vyplýva, že o poskytnutí peňazí z FPU má po novom rozhodovať rada fondu, počet jej členov sa má zvýšiť.

Prezidentka vetovala aj zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Urýchliť má výstavbu projektov vo verejnom záujme. Prezidentka namieta jej nesúlad s ústavou.

Poslanci majú rokovať o návrhu, ktorým sa má Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa by po novom volila deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry.

Definitívne by mal parlament rozhodnúť o novele zákona o verejnom obstarávaní. Zjednotiť sa majú pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. V druhom čítaní je aj návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorým sa majú zvýšiť kompetencie a právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Poslanci majú začať rokovať aj o prvých opatreniach na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Podľa návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov by mali nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy, alebo energetické nápoje, podliehať novej spotrebnej dani. Upraviť sa má tiež zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Táto daň sa má od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Daň sa má v ďalších rokoch postupne zvyšovať.

Na programe schôdze je aj niekoľko návrhov z envirorezortu. Definitívne majú poslanci rozhodnúť napríklad o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zjednodušiť a zrýchliť má proces posudzovania z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.

(tasr)

7. júna 2024 | 10:52

Minúta | 7. júna 2024 | 10:52

O eurovoľby majú záujem aj v domove sociálnych služieb v Hriňovej

HRIŇOVÁ - V sobotných (8. júna) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) budú voliť aj klienti domova sociálnych služieb v Hriňovej v Detvianskom okrese. TASR o tom informovala sociálna pracovníčka Mária Očenášová.

Dodala, že 26 prijímateľov požiadalo o možnosť voliť priamo v zariadení. Z toho traja ľudia v ňom majú trvalý a 23 prechodný pobyt.

Podľa nej v apríli zisťovali záujem svojich obyvateľov, ktorí sa chcú zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu a potrebujú pomoc. Tá sa týkala vybavovania hlasovacích preukazov i zabezpečenia prenosnej volebnej schránky priamo v domove.

Pre všetkých záujemcov s prechodným pobytom, ktorí prosili o pomoc pri vydaní hlasovacieho preukazu, požiadali o ich vydanie. Spolu to bolo 12 obcí a miest. Sociálna pracovníčka podotkla, že v súčasnosti ich už majú všetci doručené.

Mohlo by Vás zaujímať Dedina s 1200 obyvateľmi je stredisko cestovného ruchu v celom okrese i regióne

"Zároveň sme pre týchto 26 voličov požiadali okrskovú volebnú komisiu o prenosnú volebnú schránku," zdôraznila s tým, že ľudia budú voliť v dohodnutom čase, a to popoludní.

Všetky informácie pre voliča im personál sprostredkuje oznamami na nástenkách a osobne prostredníctvom sociálnych pracovníčok. Tí, ktorí nepožiadali o hlasovacie preukazy a prenosnú volebnú schránku, pôjdu podľa pracovníčky voliť samostatne alebo so svojimi príbuznými mimo zariadenia.

Voľby do EP budú na Slovensku 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. Kandiduje 22 politických strán a jedna koalícia. Včera (5. júna) o polnoci sa skončila volebná kampaň a začalo sa moratórium.

(tasr)

7. júna 2024 | 10:42

Minúta | 7. júna 2024 | 10:42

Po atentáte na Fica v Handlovej potichu skončil šéf miestnej polície

Ivan Šikula, okresný šéf polície v Prievidzi, nečakane opustil svoju funkciu len niekoľko dní po atentáte na premiéra Roberta Fica, ktorý sa odohral v Handlovej, ktorá spadá pod prievidzský okres.

Jeho meno odstránili z oficiálnej stránky okresného riaditeľstva a podľa dostupných informácií sa už hľadá náhrada. Rezignáciu nekomentoval Šikula, ani krajské policajné riaditeľstvo v Trenčíne.

"K personálnym otázkam sa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne nebude vyjadrovať,“ reagovala na otázky portálu Aktuality hovorkyňa trenčianskych policajtov Ingrid Krajčíková.

Momentálne teda nie je známe, či výmene na riadiacom poste súvisí s májovou streľbou na predsedu vlády.

V reakcii na atentát na Roberta Fica začala policajná inšpekcia vyšetrovanie, ktoré má zistiť, či boli všetky bezpečnostné protokoly dodržané a či ochrankári konali správne. Vyšetrovanie sa zameriava na to, či nedošlo k pochybeniam, ktoré by mohli viesť k trestným konaniam voči zodpovedným osobám.

(aktuality, mm)

7. júna 2024 | 10:40

Minúta | 7. júna 2024 | 10:40

Slovenské mlyny spracovali za uplynulé dva roky 349-tisíc ton pšenice

Slovenské mlyny spracovali za uplynulé dva roky 349-tisíc ton pšenice a 14.800 ton raže. Predbežné odhady úrody sú pozitívne a tento rok sa mlyny pripravujú na skoršiu žatvu.

"Počasie zatiaľ úrode pšenice i raže a ostatným spracovávaným komoditám prialo, bol dostatok zrážok i vysoké teploty. Stále však hrozia isté riziká, napríklad intenzívne dažde, políhanie alebo plesňové choroby. Aj keď sú očakávania úrody pozitívne, musíme počkať do žatvy, ktorá sa v tomto roku uskutoční skôr ako v roku 2023," uviedol generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

Doplnil, že pre mlynárov je dôležitá dostupnosť najvyššej kvalitatívnej triedy pšenice, ktorú slovenské mlyny používajú, keďže v minulom roku zaznamenal domáci trh jej mierny nedostatok. V roku 2023 presiahli zberové plochy pšenice 400-tisíc ha a raže cez 9-tisíc ha.

"Ceny pšenice zatiaľ na trhoch mierne rastú, stále sú však prítomné aj skladové zásoby z minuloročnej žatvy, preto očakávame mierny pokles súčasných burzových cien. Závislé však budú od úrod vo veľkých krajinách EÚ, Rusku i na Ukrajine, ktoré ovplyvňujú ceny na najvýznamnejších burzách," spresnil Lapšanský.

Dodal, že slovenské mlyny združené v SSM majú záujem nakupovať výhradne slovenskú pšenicu, preto verí, že od domácich poľnohospodárov bude dostatok ponúk. Podľa neho časť pšeníc z novej úrody už bola nakontrahovaná a zvyšok sa začne kontrahovať čoskoro.

(tasr)

7. júna 2024 | 10:31

Minúta | 7. júna 2024 | 10:31

Foto: Kulminácia Dunaja sa očakáva v noci z piatka na sobotu

BRATISLAVA – Hladina Dunaja by mala v strednej a dolnej časti slovenského úseku kulminovať počas piatkového dňa a noci na sobotu (8. 6.). V hornej časti dochádza k postupnému poklesu vodnej hladiny.

Pre TASR to uviedol hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák. „Dunaj je na území mesta, ako aj v Komárne v prvom stupni povodňovej aktivity," podotkol.

Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) dosahuje hladina Dunaja na stanici v Komárne aktuálne 633 centimetrov. Modelová predpoveď predpokladá kulmináciu v noci na sobotu na úrovni 638 centimetrov.

[link url =https://standard.sk/684321/druhy-stupen-vystrahy-pred-povodnami-pretrvava-pocita-sa-s-dalsimi-burkami]

„Na Morave v hornej a strednej časti očakávame ustálenosť až mierny vzostup, v dolnej časti mierny pokles," priblížil SHMÚ na svojom webe. Prietoky počas celej povodňovej situácie merajú hydrológovia priamo v teréne vo vodomerných staniciach.

Keďže sú počas najbližších hodín a dní hlásené výdatné zrážky na území Nemecka, podľa Mariána Bocáka možno očakávať na prelome týždňov, prípadne začiatkom budúceho týždňa ďalší vzostup hladiny Dunaja aj na území SR. „Presné údaje zatiaľ nie sú známe," dodal.

(tasr)