Dedina s 1200 obyvateľmi je stredisko cestovného ruchu v celom okrese i regióne

Ako však starosta podotkol pre Banskobystrický Štandard, je to beh na dlhé trate. „Už dávnejšie bol hrad Muráň najnavštevovanejším miestom v rámci okresu, takže práve na tom sme začali stavať a prispôsobili sa tomu,“ priblížil Goldschmidt začiatky.

Znamenalo to okrem iného začať zachraňovať ruiny hradu, na ktorom sa zub času výrazne podpísal. Dôvodom bolo okrem iného to, že pomerne skoro, už v 18. storočí, zostal neobývaný. Na dôvažok ho pred jeho úplným opustením obývala iba vojenská posádka (namiesto hradného pána s rodinou a so služobníctvom) a postihli ho dva požiare.

Keď k tomu prirátame jeho odľahlú lokalitu na vyše 900-metrov vysokom brale Cigánka, kde bol výraznejšie vystavený nepriazni počasia a postupne doslova zarastal lesom, niet divu, že jeho hradby a stavby rýchlo degradovali.

Prvé pokusy o obnovu hradu sa objavili v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ale k väčšej rekonštrukcii došlo až v roku 2005, keď samospráva musela zachraňovať vtedy jediný zastrešený objekt, ktorým bola vstupná hradná brána.

„Rozpadla sa nám na nej strecha a tak sme ju museli zachrániť, pretože nebol nikto iný, kto by sa na to podujal,“ vysvetlil Goldschidt.

Potom postupne začalo hradu svitať na lepšie časy, keďže prišiel vládny projekt na rekonštrukciu historických pamiatok prostredníctvom nezamestnaných. Zapojil sa doň aj Muráň.

„Začali sme opravovať jednotlivé objekty, na ktoré sme mali projektovú dokumentáciu a stanovisko pamiatkarov,“ priblížil starosta prvé záchranné práce.

Systematická obnova hradu už prebieha zhruba posledných 12 rokov. Jej významnou súčasťou bolo vlaňajšie zastrešenie Domu veliteľa, ktorý sa tak stal druhým zastrešeným hradným objektom. Slúžiť bude ako zázemie pre turistov i miesto na malú expozíciu.

Aj niektoré ďalšie projekty na podporu cestovného ruchu v Muráni súvisia práve s hradom. Napríklad v roku 2019 spustila samospráva požičovňu elektrobicyklov, ktorými sa záujemcovia môžu vyviezť aj k hradu.

Na začiatku aktuálnej sezóny sprevádzkovala turistický vláčik, ktorý premáva k sysľovisku, ale obec uvažuje aj o trase vedúcej k Muránskemu hradu.

Samostatnou kapitolou sú tradičné muránske buchty, ktorých pečenie obec pod vlastnou taktovkou obnovila v roku 2017. Nebolo to jednoduché, keďže prisľúbenú dotáciu na tento účel napokon Muráň nedostal a samospráva si musela vziať úver 80 000 eur.

O tom, že to bol správny krok, svedčí veľký záujem o túto pochúťku, vďaka ktorej už sedem rokov funguje v Muráni pekáreň i obchod, v ktorom ich predávajú. Súčasne vzniklo niekoľko nových pracovných miest.

Dedina našťastie v snahe o rozvoj turizmu nie je sama. Podporuje ju i Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) prostredníctvom svojich organizácií, ktoré projekty obce podporujú dotáciami. Ruku k dielu prikladajú aj súkromníci.

„Máme podnikateľské subjekty, ktoré sa tiež venujú rozvoju cestovného ruchu. Ambície máme veľké, ale financií by sme potrebovali oveľa viac. Nestačili by nám na to ani dva milióny eur,“ skonštatoval starosta Muráňa.

Samospráve sa však darí v tomto smere postupnými krokmi napredovať. Okrem už spomenutých projektov to vlani bolo vybudovanie náučného chodníka Sviniarky v miestnej časti Predná Hora.

Na jeho trase turisti nájdu viaceré infopanely, možnosti posedenia či panoramatický fotobod s výhľadom na Zdychavské lazy.

Priamo v Muráni sa nachádza aj turistické informačné stredisko, patriace pod Správu Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej. Plánom do budúcnosti je vybudovať aj moderné návštevnícke centrum so záchytným parkoviskom.