Preskočiť na obsah
  |  

V Chorvátsku oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo vládnuceho konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva

V Chorvátsku oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo vládnuceho konzervatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ). Strana premiéra Andreja Plenkoviča, ktorá patrí do Európskej ľudovej strany (EPP), získala 34,6 percenta hlasov, a tým šesť kresiel v europarlamente.

Druhá skončila ľavicovo-liberálna volebná koalícia pod vedením Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) s takmer 26 percentami a štyrmi mandátmi. Po jednom poslancovi budú mať pravicové Vlastenecké hnutie (DP) a ľavicovo-zelená strana Môžeme, ktoré sa do EP dostali po prvý raz.

Na voľbách sa zúčastnilo 21,3 percenta chorvátskych voličov, čo je pokles oproti takmer 30 percentám z roku 2019.

(apa, tasr)

  |  

V Slovinsku sa víťazom eurovolieb podľa očakávaní stala konzervatívna opozičná Slovinská demokratická strana

V Slovinsku sa víťazom eurovolieb podľa očakávaní stala konzervatívna opozičná Slovinská demokratická strana (SDS). Tento člen Európskej ľudovej strany (EPP) dostal 30,8 percenta hlasov a v Európskom parlamente obsadí štyri kreslá, vyplynulo z takmer úplných výsledkov.

Vládnuce Hnutie Sloboda (GS) liberálneho premiéra Roberta Goloba získalo pri svojom európskom debute 22,1 percenta hlasov a dva mandáty. Úspech zaznamenala mimoparlamentná strana zelených Vesna na treťom mieste.

So ziskom 10,5 percenta hlasov bude mať jedného europoslanca, rovnako ako koaliční Sociálni demokrati (SD) a opozičné Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati.

Slovinsko bude v novom europarlamente zastupovať deväť poslancov, o jedného viac ako posledných päť rokov. Účasť presiahla 41 percent, čo je dosiaľ najviac pri eurovoľbách v tejto krajine.

Opozičný líder Janez Janša (SDS) hovoril o jasnej porážke vládnej koalície. Vyzval ju, aby si vzala príklad z Francúzska, kde prezident Emmanuel Macron v reakcii na volebný neúspech oznámil predčasné voľby. Premiér Golob reagoval, že je s výsledkom spokojný. Zdôraznil, že stredoľavé strany dostali viac hlasov ako stredopravé.

(apa, tasr)

  |  

Slobodná strana Rakúska sa stala víťazom rakúskych eurovolieb

Slobodná strana Rakúska sa stala víťazom rakúskych eurovolieb, vyplýva to z oficiálnych predbežných výsledkov. FPÖ získala 25,7 percenta hlasov a šesť mandátov v europarlamente.

Druhá je konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 24,7 percenta a tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23,2 percenta. Obe by mali mať po päť europoslancov.

Rakúski slobodní zvíťazili v celoštátnych voľbách po prvý raz. Strana v predvolebnej kampani často zdôrazňovala euroskeptické postoje pod heslom „Zastavte šialenstvo EÚ“. Úniu vykresľovala ako silu podnecujúcu konflikt na Ukrajine.

Predseda FPÖ Herbert Kickl sa teraz zdá byť bližšie k svojmu cieľu stať sa spolkovým kancelárom. Vo vystúpení pred stúpencami na povolebnom podujatí to označil za „ďalší krok“.

Rakúsko čakajú parlamentné voľby na jeseň tohto roka.

(apa, dpa, tasr)

  |  

V belgických parlamentných voľbách zvíťazila nacionalistická Nová flámska aliancia

V belgických parlamentných voľbách zvíťazila nacionalistická Nová flámska aliancia (N-VA), doterajší premiér Alexander de Croo v dôsledku toho podal demisiu. Parlamentné voľby v Belgicku prebiehali zároveň s eurovoľbami.

Prvé výsledky, po sčítaní väčšiny hlasov, naznačili, že N-VA si zachovala pozíciu najsilnejšej strany v Belgicku a zadržala vzostup národno-konzervatívneho hnutia Flámsky záujem (VB), ktoré sa netají zámerom rozdeliť Belgicko.

Podľa predvolebných prieskumov bol práve VB pasovaný za víťaza volieb. N-VA bude mať v 150-člennom federálnom parlamente 24 kresiel, VB 20 mandátov.

Flámska liberálna strana (Open Vld) vo federálnych a regionálnych voľbách „pohorela“, keď sa vo Flámsku umiestnila na šiestom mieste. Jej člen, belgický premiér Alexander de Croo, v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

„Pre nás to bola obzvlášť ťažká noc, prehrali sme,“ povedal de Croo pred novinármi v prejave potom, ako zablahoželal víťazom – N-VA a VB – k volebnému víťazstvu.

De Croo priznal, že slabé výsledky Flámskej liberálnej strany, iba osem kresiel na federálnej úrovni, sú v kontraste s dobrými výsledkami dosiahnutými frankofónnymi liberálmi z Reformného hnutia (MR) v regióne Brusel a vo Valónsku – MR bude mať celkom 18 kresiel.

Šestnásť kresiel získala frankofónna Socialistická strana (PS), sociálno-kresťanská strana Zapojení získa 15 mandátov, valónska Strana práce (PTB) 14 mandátov, po 12 poslancov budú mať flámski kresťanskí demokrati a flámska socialistická strana Vooruit a osem de Croovi flámski liberáli. Valónski a flámski zelení dokopy získali desať poslancov.

Takéto rozloženie síl postavilo politikov pred mesiace zložitých rokovaní o vytvorení vládnej koalície. Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády – 541 v rokoch 2010-2011. V súčasnej sedemčlennej širokospektrálnej vládnej koalícii neboli ani N-VA ani VB. Bez účasti niektorej z nich si ťažko predstaviť budúcu federálnu vládu.

(tasr)

  |  

V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ

V eurovoľbách v Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána so ziskom 43,8 percenta hlasov. Druhá bola nová opozičná strana TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 31 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent.

Takéto výsledky by boli v súlade s prieskumami, podľa ktorých by Fidesz mal v europarlamente získať 11 – 13 mandátov a strana TISZA šesť až sedem kresiel.

Maďarsko, v ktorom sa v nedeľu konali aj komunálne voľby, prevezme od júla rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Orbán pri odovzdaní hlasu novinárom povedal, že eurovoľby rozhodnú, či vojna Ruska na Ukrajine zachváti celú Európu. Opozičný líder Magyar päťnásobného premiéra obvinil, že chce izolovať Maďarsko od Európy a zahnať ho do náručia Ruska.

Mimoparlamentná strana TISZA (Strana úcty a slobody), ktorej kandidátku Magyar viedol, vznikla iba v apríli tohto roka, no rýchlo sa stala najsilnejšou opozičnou silou. Magyar zastával funkcie vo vládnych inštitúciách a štátnych podnikoch, no vo februári sa názorovo rozišiel s Orbánom.

(tasr, reuters, afp, ap)

  |  

Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana

Eurovoľby vyhrala Európska ľudová strana (EPP), nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu (RE). Tri hlavné politické sily - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa neoficiálnych projekcií mali udržať nadpolovičnú väčšinu 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

Nárast síl označovaných ako extrémne pravicové alebo euroskeptické - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 130 mandátov, však znamená posilnenie ich doterajších pozícií.

Dobrá pozícia EPP znamená, že ľudovci budú žiadať, aby ich kandidátka, doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pokračovala na čele exekutívy EÚ po druhé funkčné obdobie.

(tasr)