Ukrajina pracuje na ďalšej dohode s Nemeckom o poskytnutí podpory po rozsiahlej ruskej invázii, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Detaily o povahe potenciálnej dohody ukrajinský líder neposkytol.
Kyjev tiež má podľa Zelenského slov starostlivo pripravovať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu so Spojenými štátmi. Prezident už koncom apríla oznámil, že Kyjev a Washington pracujú na bilaterálnej bezpečnostnej dohode, ktorá je súčasťou pokračujúceho úsilia o zabezpečenie dlhodobej podpory pre jeho vojnou sužovanú krajinu. Spojené štáty sú najdôležitejším spojencom Ukrajiny.
Ukrajina tiež uzavrela dvojstranné bezpečnostné pakty s Britániou, Nemeckom a Francúzskom. Dohody predpokladajú perspektívu finančnej a vojenskej pomoci v nasledujúcich rokoch. Žiadna krajina však zatiaľ Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky. Očakáva sa, že dohoda s USA to zmení.
Pri zrútení dodávky do rieky v Pakistane zahynulo 16 ľudí, najmä detí. Nehoda sa stala v nedeľu v údolí Neelam, informoval pakistanský úrad pre riadenie katastrof. Dodal, že medzi obeťami je deväť detí a štyri ženy.
Zranenia utrpeli štyria ľudia, ktorým sa podarilo z dodávky vyskočiť pred pádom do rieky. Miestne úrady uviedli, že potápačom sa zatiaľ podarilo nájsť šesť mŕtvych tiel, po ďalších pátrajú. Podľa polície neexistuje šanca na nájdenie preživších.
Hornatý región Kašmír je rozdelený medzi Indiu a Pakistan od roku 1947, keď vyhlásili nezávislosť po odchode britskej koloniálnej správy. Obe krajiny spravujú osobitné časti tohto regiónu, no nárokujú si ho ako celok. Dopravné nehody sú v Pakistane časté v dôsledku zlej cestnej infraštruktúry a nedodržiavania dopravných a bezpečnostných predpisov.
Hnutie Progresívne Slovensko chce nadviazať na výsledok z eurovolieb. Ambíciou je ukotviť hnutie v každom jednom regióne, meste aj okrese. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda PS Michal Šimečka.
Počet hlasov, ktoré dostalo PS, nemala podľa Šimečku doteraz žiadna strana v európskych voľbách na Slovensku. "Zdvojnásobili sme náš zisk z roku 2019, kedy sme kandidovali spolu s koalíciou Spolu. Faktom je, že žiadna politická strana na Slovensku nezískala šesť mandátov v Európskom parlamente (EP)," poznamenal. Šéf hnutia zároveň doplnil, že PS je podľa podielu hlasov najsilnejším liberálnym subjektom v Európe.
Progresívne Slovensko je podľa Šimečku pripravené urobiť všetko pre to, aby SR ostala v Európe a západnom spoločenstve pevne ukotvená. "Odkaz je, že na Slovensku dokážeme poraziť Smer. Je to veľmi dôležitá vzpruha pre všetkých, ktorí si prajú zmenu. Je to aj odkaz tejto vláde, nech trochu brzdia," skonštatoval Šimečka. Zvolených europoslancov za PS označil za najlepšiu partiu, ktorá kedy pracovala za Slovensko.
Najviac prednostných hlasov v sobotných (8. 6.) eurovoľbách získal líder kandidátky PS Ľudovít Ódor. Podľa vlastných slov si podporu váži a v Bruseli chce pracovať na zelenej a digitálnej transformácii, aj na tom, aby európske peniaze smerovali priamo do slovenských regiónov. Zároveň plánuje "jednou nohou" ostať na Slovensku.
Zvolený europoslanec Martin Hojsík (PS) priblížil, že odlieta do Bruselu v pondelok poobede. V utorok sa tam uskutoční stretnutie nových šéfov delegácií a začína sa vyjednávanie o tom, aké bude rozloženie v EP aj v rámci politickej skupiny.
Šimečka garantoval, že v hnutí budú venovať maximálne úsilie príprave programu, ktorý osloví ľudí v ďalších voľbách. Avizuje tiež nové odborné posily. Zároveň chcú pracovať na komplexnom pláne obnovy SR, najmä po ekonomickej stránke.
V Bratislave sa v pondelok udial trojhodinový štrajk zamestnancov RTVS. Jeho cieľom je stiahnutie sporného návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Protestného zhromaždenia sa pred ministerstvom kultúry zúčastnilo okolo 150 ľudí.
Demonštranti pochodovali od budovy Slovenského rozhlasu pred budovu ministerstva kultúry na Námestí SNP. Nachádzali sa medzi nimi moderátori, redaktori spravodajstva RTVS, taktiež aj kameramani a zvukári.
Zamestnanci RTVS svoju prácu v pondelok prerušili na tri hodiny. Štrajk podľa nich nebude mať vplyv na vysielanie programových služieb RTVS, keďže budú dodržané všetky zákonné povinnosti, ktoré RTVS vyplývajú zo súčasnej platnej legislatívy.
Štrajkujúci zamestnanci požadujú zastavenie útokov na novinárov zo strany politikov, zvýšenie financovania telerozhlasu a zachovanie RTVS. Pokiaľ sa ich požiadavky nenaplnia, uviedli, že budú pokračovať v krokoch, ktoré budú mať nátlakovejší charakter ako dnešný trojhodinový štrajk, ktorý neovplyvnil vysielanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
Štrajk zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. Foto: Štandard
Podporu požiadavkám zamestnancov vyjadrili aj viaceré filmárske asociácie. "Žiadame stiahnutie predloženého zákona o STVR a ukončenie snáh o politickú kontrolu nad médiami verejnej služby bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Zároveň vyzývame k hľadaniu systémových riešení, ktoré minimalizujú možnosti politického tlaku na RTVS a zabezpečia jeho stabilné financovanie," uvádzajú asociácie.
Manažment na čele s generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom rešpektuje právo zamestnancov na štrajk.
"Zostáva nám už len niekoľko dní na to, aby sme využili všetky zákonné možnosti na kolektívny odpor voči rušeniu RTVS. Už o pár dní bude Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní rokovať o Zákone o STVR," uvádza sa vo vyhlásení štrajkového výboru.
Oponenti zákona tvrdia, že ak sa nepostavia proti "tomuto pokusu o likvidáciu verejnoprávnej televízie a rozhlasu, veci naberú raketový spád".
"Plánované legislatívne zmeny ohrozia redakčnú a tvorivú nezávislosť zamestnancov a spolupracovníkov RTVS," píše sa ďalej vo vyhlásení s dôvetkom, že táto situácia postaví pred neriešiteľné etické dilemy pri každodennom fungovaní inštitúcie aj ostatné profesie, vrátane výrobných a vysielacích zložiek.
Prvý výstražný štrajk zamestnancov a spolupracovníkov RTVS v Bratislave 10. júna 2024. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Nejde o prvý verejný nesúhlas zamestnancov a spolupracovníkov RTVS s pripravovanými zmenami. Tí sa deň po tom, ako zákon o STVR schválila vláda (25.4.), obliekli do čierneho. Vyjadrili tak svoj smútok i nesúhlas. Pridali sa k nim aj niektoré súkromné médiá, osobnosti a politici.
O svoju pleť sa nestarajú iba ženy, ale čoraz častejšie aj muži. Ide pri tom o dôležitú súčasť celkovej starostlivosti o zdravie. V prípade pleti netreba podľa odborníkov zabúdať na kolagén, ktorý bojuje proti jej starnutiu. S pribúdajúcim vekom je potreba jeho zásoby dopĺňať.
Farmaceutka Martina Beniačová pôsobí v jednej zo žilinských lekární. Podľa jej slov je pre ľudí dôležité dopĺňať kolagén, keďže sa jeho tvorba v tele po 25. roku života znižuje. Kolagén pritom nie je obsiahnutý iba vo výživových doplnkoch, ale aj v niektorých potravinách.
Tvorbu kolagénu podporujú napríklad sójové produkty, červené ovocie (jahody, jablká), zelenina (paradajky, olivy, avokádo, kapusta, repa), ľanové semiačka či losos.
„Kolagén sa podieľa na tom, aby spojivové tkanivá svalov či kostí zostávali stále dostatočne pevné, vďaka čomu sú schopné nepretržite plniť svoju funkciu a rovnako ľahšie a lepšie zvládať záťaž, ktorá je na ne každý deň kladená. Vďaka svojim účinkom sa právom nazýva aj bielkovinou mladosti. Vďaka kolagénu pociťujeme menšie bolesti kĺbov, kostí a chrbtice. Dokáže taktiež urýchliť hojenie zlomenín, spomaliť rednutie kostí, zlepšiť elasticitu pleti a pomáha aj pri vypadávaní vlasov," priblížila.
Nedostatok kolagénu je viditeľný najmä na pokožke. Beniačová upozorňuje na to, že tvár môže vyzerať sucho, ochabnuto a viditeľné sú aj vrásky. „Medzi ďalšie príznaky môžu patriť suché vlasy, štiepiace sa nechty či pigmentové škvrny. Postupný úbytok kolagénu môže ovplyvniť aj pohybový aparát. Dochádza k zhoršeniu stavu kostí, oslabeniu svalov, zníženiu pružnosti šliach, zmenám na kĺboch a chrupavkách," ozrejmila.
Apelovala preto na to, aby ľudia začali dopĺňať hladiny kolagénu včas. „Môžeme tak ochrániť svoju kožu, kosti, svaly, kĺby a zabezpečiť, aby boli dlhšie zdravé," podotkla. Informovala, že na trhu sú rôzne druhy kolagénov. „Dôležité pre vstrebávanie a tvorbu nového kolagénu sú aj vitamíny, a to predovšetkým vitamín C a zinok," dodala Beniačová.
Ukrajina popiera, že Rusi obsadili pohraničnú dedinu Ryživka na severovýchode Ukrajiny. Ukrajinský predstaviteľ takto reagoval na tvrdenia čečenského vodcua Ramzana Kadyrova, že ruské sily kontrolu nad dedinou prevzali pod vedením čečenskej špeciálnej jednotky.
Šéf ukrajinského vládneho centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko na platforme Telegram uviedol, že ruské sily sa pokúsili otestovať ukrajinskú obranu na fronte pri Ryživke. Dodal, že ukrajinské sily majú situáciu pod kontrolou, ale hrozba ruských akcií v pohraničnej oblasti pretrváva. Ruské ministerstvo obrany k tejto situácii nevydalo zatiaľ žiadne vyhlásenie. Ukrajinská armáda v uplynulých týždňoch varovala pred sústreďovaním ruských síl v okolí Sumskej oblasti v rámci príprav na vojenskú akciu.
Veľký ruský nápor v tejto severnej oblasti by "roztiahol" ukrajinské jednotky a otvoril by nový front. Kadyrov v máji počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom povedal, že desaťtisíce jeho vojakov sú pripravené bojovať za Rusko na Ukrajine, a že vo vojne Moskvy proti Kyjevu už slúžilo približne 43 500 jeho vojakov. Sumská oblasť leží na severných hraniciach Ukrajiny a od začiatku konfliktu vo februári 2022 nezažila rozsiahly pozemný útok ruských vojsk.
V západoslovenských krajoch zvíťazilo s prehľadom Progresívne Slovensko. Na severe síce vyhral Smer, ale progresívci získali niektoré mestá ako napríklad Žilina, Martin, Prešov či Spišská Nová Ves. Na Gemeri bola volebná účasť najnižšia.
Víťazom volieb do EP na Slovensku sa stalo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 27,81 percenta hlasov. Nasleduje strana Smer (24,76 percenta) a hnutie Republika (12,53 percenta).
Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Volebná účasť na Slovensku dosiahla 34,38 percenta. Ide o najvyššiu účasť z doterajších piatich eurovolieb v histórii SR.
Najviac hlasov v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) dostalo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 44,87 percenta hlasov.
Na druhom mieste v rámci kraja skončil Smer so ziskom 18,21 percenta. Nasledovali Republika (8,33 percenta), SaS (8,09 percenta), Demokrati (5,78 percenta) a KDH so ziskom 5,44 percenta.
PS zvíťazilo vo všetkých okresoch BSK. Volebná účasť bola v tomto kraji najvyššia na Slovensku, k urnám prišlo 258 242 voličov, čo predstavuje volebnú účasť 44,53 percenta. Najvyššia bola v Bratislave (46,64 percenta), najnižšia v okrese Malacky (35,46 percenta).
Aj v Trnavskom samosprávnom kraji, kde bola štvrtá najvyššia volebná účasť, vyhralo PS so ziskom 27,80 percenta hlasov.
Na druhom mieste v rámci kraja skončila strana Smer so ziskom 23,17 percenta. Nasledovali Republika (11,99 percenta), Aliancia (11,23 percenta), KDH (5,48 percenta) a Hlas-SD so ziskom 5,10 percenta.
PS zvíťazilo v okresoch Trnava, Skalica, Senica, Piešťany a Galanta. V okrese Hlohovec vyhral Smer-SD a v okrese Dunajská Streda zvíťazila Aliancia.
Členovia hnutia Progresívne Slovensko (PS), zľava Ľubica Karvašová, Michal Wiezig, predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík a Lucia Yar zvolení do europarlamentu. Foto: Jakub Kotian/TASR
V Revúcej bola najnižšia volebná účasť spomedzi okresov
Voličov Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) oslovil najviac Smer so ziskom 26,69 percenta. Hlas mu teda odovzdalo viac ako 42-tisíc voličov.
Na druhom mieste v rámci kraja skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 24,54 percenta. Nasledovali Republika (13,58 percenta), Hlas (9,26 percenta), Szövetség - Aliancia (5,16 percenta) a KDH (5,08 percenta).
Smer zvíťazil v ôsmich z 13 okresov BBSK: Poltár, Žarnovica, Krupina, Veľký Krtíš, Lučenec, Brezno, Detva a Revúca.
PS ovládlo voľby v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica.
Na Gemeri volebná účasť nepresiahla v priemere 25 percent, v okrese Revúca bola najnižšia v rámci Slovenska, odovzdať svoj hlas prišlo 22,5 percenta voličov.
Najväčšiu podporu v okrese Rimavská Sobota mala Szövetség - Aliancia (24,99 percenta). Celkovo však získala vo voľbách len 3,88 percenta hlasov voličov, čo jej nestačilo na mandát v EP. Strana preto považuje výsledok eurovolieb za neúspech. Vzhľadom na to si bude 28. septembra na kongrese voliť nové vedenie vrátane republikového predsedníctva strany.
V Prešovskom kraji dominoval Smer
Najviac hlasov získala v Prešovskom kraji strana Smer (25,22), účasť tam bola druhá najnižšia na Slovensku.
Nasledovalo Progresívne Slovensko – 19,74. Trojicu najúspešnejších uzatvára KDH so ziskom 14,23 percenta hlasov.
Štvrtá v poradí skončila Republika, ktorej dalo dôveru 13,46 percenta voličov a hranicu päť percent prekročila už len strana Hlas s takmer deviatimi percentami hlasov.
Smer dominoval takmer vo všetkých okresoch Prešovského kraja.
Zvolení europoslanci, zľava Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová počas tlačovej konferencie strany Smer. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Výnimkou boli okresy Kežmarok a Prešov, kde zvíťazilo PS. Progresívci vyhrali aj v dvoch najväčších mestách na Spiši – v Poprade a v Spišskej Novej Vsi približne.
Trenčín ako bašta PS s najvyššou volebnou účasťou
V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) vyhrala eurovoľby strana Smer pred Progresívnym Slovenskom, tretia skončila Republika.
Smer získal 30,85 percenta hlasov, za kandidátov PS hlasovalo 24,81 percenta voličov, nasledovali Republika (14,95 percenta), Hlas (7,77 percenta) a KDH (5,83 percenta).
Strana Smer zvíťazila vo všetkých okresoch TSK s výnimkou okresu Trenčín, kde triumfovalo Progresívne Slovensko. Smer získal najviac hlasov v TSK v okrese Bánovce nad Bebravou (34,59 percenta), najmenej v okrese Trenčín (25,98 percenta).
Druhé Progresívne Slovensko získalo najviac hlasov v Trenčianskom okrese (30,87 percenta), najmenej v okrese Partizánske (20,70 percenta).
V Trenčianskom samosprávnom kraji bola zároveň druhá najvyššia volebná účasť spomedzi slovenských krajov – 37,85 percenta. Najviac ľudí odvolilo v Trenčíne, najmenej v Partizánskom.
Trenčiansky hrad. Foto: KIC Trenčín
Kysuce ovládol Smer, Martin zas progresívci
Najväčšiu podporu získal od voličov Žilinského samosprávneho kraja Smer so ziskom 26,57 percenta. Volilo ho teda viac ako 53-tisíc voličov.
Na druhom mieste skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 24,81 percenta. Nasledovali Republika (14,88 percenta), KDH (9,06 percenta) a Hlas-SD (7,51 percenta).
Smer zvíťazil v piatich z jedenástich okresov ŽSK, najviac hlasov získal v okrese Čadca (35,42 percenta) a prvé miesto mu patrilo aj v okresoch Bytča, Kysucké Nové Mesto, Turčianske Teplice a Tvrdošín.
PS ovládlo voľby v okresoch Žilina, Ružomberok, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Martin. V Martinskom okrese získalo PS najvyšší podiel hlasov (29,21 percenta).
Najväčšiu podporu v okrese Námestovo malo KDH (26,36 percenta).
Aj Nitra bola bledomodrá
V Nitre vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 32,81 percenta, v krajskom meste získalo 7 843 hlasov. Druhá skončila strana Smer s 25,67 percenta a so 6 136 odovzdanými hlasmi.
Tretia Republika získala v Nitre 11,48 percenta a 2 745 hlasov. Nasleduje Hlas so 7,26-percentným podielom a s 1 736 hlasmi. KDH volilo 1 425 ľudí, čo predstavuje 5,96 percenta. SaS dostalo v Nitre 1 392 hlasov, čo je 5,82 percenta. Demokrati s 5,24-percentným podielom získali 1 254 hlasov.
Smer získal viac okresov ako PS
Pokiaľ ide o rozdelenie podľa okresov, Smer triumfoval v 40 okresoch, pričom Progresívne Slovensko v 35 okresoch. Tri okresy si uchmatla Aliancia a jeden KDH.
BANSKÁ BYSTRICA - Najväčšiu podporu vo voľbách do Európskeho parlamentu získal od voličov Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Smer-SD so ziskom 26,69 percenta. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb zverejnených Štatistickým úradom SR.
Smer-SD volilo v BBSK viac ako 42-tisíc voličov. Na druhom mieste v rámci kraja skončilo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 24,54 percenta. Nasledovali Republika (13,58 percenta), Hlas-SD (9,26 percenta, Szövetség - Aliancia (5,16 percenta) a KDH (5,08 percenta).
Menej ako päťpercentnú podporu voličov si pripísali SaS (4,06 percenta), Demokrati (3,99 percenta), SNS (2,18 percenta) a koalícia Slovensko, Za ľudí (1,58 percenta). Zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov.
Smer-SD zvíťazil v ôsmich z 13 okresov BBSK, najviac hlasov získal v okrese Poltár (35,56 percenta). Prvé miesto mu patrilo aj v okresoch Žarnovica, Krupina, Veľký Krtíš, Lučenec, Brezno, Detva a Revúca. PS ovládlo voľby v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica.
V okrese Banská Bystrica získalo PS najvyšší podiel hlasov (33,53 percenta). Najväčšiu podporu v okrese Rimavská Sobota mala Szövetség - Aliancia (24,99 percenta).
Na eurovoľbách sa v BBSK zúčastnilo 163 389 voličov, čo predstavuje volebnú účasť 32,46 percenta. Najvyššia bola v okrese Banská Bystrica (39,87 percenta), najnižšia v okrese Revúca (22,50 percenta).
HUMENNÉ - Polícia obvinila z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky 70-ročného muža, ktorý zdemoloval oplotenie rodinného domu v obci Brestov (okres Humenné).
Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jany Ligdayovej, senior v nedeľu podvečer počas jazdy po obci pri prejazde zákrutou narazil do oplotenia jedného z rodinných domov. „Oplotenie nárazom zdemoloval,“ skonštatovala Jana Ligdayová. Muža z obce v okrese Humenné policajná hliadka podrobila kontrole, pri ktorej bolo preukázané, že jazdil pod vplyvom alkoholu.
Výsledok vykonanej dychovej skúšky presiahol 2,1 promile. „Starší pán skončil v cele policajného zaistenia,“ dodala policajná hovorkyňa.
Kosovo si pripomína 25. výročie stiahnutia srbských vojsk po 78-dňovom bombardovaní zo strany NATO. Na spomienkových podujatiach v Prištine sa zúčastnili britský expremiér Tony Blair, bývalý predseda talianskej vlády Massimo D’Alema a albánsky premiér Edi Rama.
Separatisti z Kosovskej oslobodzovacej armády v rokoch 1998 a 1999 bojovali so srbskými silami vo vtedajšej provincii Kosovo. Vojna si vyžiadala približne 13-tisíc obetí, najmä etnických Albáncov, a ďalších asi milión osôb v obave pred etnickými čistkami opustilo svoje domovy. Srbské sily sa stiahli po bombardovaní zo strany NATO a na území Kosova bola následne zriadená mierová misia NATO v Kosove.
Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy aj v súčasnosti. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
