Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chauvin žiada nový proces. Hovorí o rasovom tlaku a konflikte záujmov porotcu

Bývalý americký policajt Derek Chauvin, ktorého v apríli uznali za vinného z vlaňajšej vraždy Afroameričana Georgea Floyda, požiadal v utorok o nový súdny proces. Odvolával sa pritom na pochybenia zo strany poroty i prokuratúry, ku ktorým podľa neho došlo pri procese v Minneapolise v americkom štáte Minnesote. Informovala o tom agentúra AFP.

Chauvina (45) uznala 20. apríla súdna porota v Minneapolise za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zabitia Georgea Floyda. Za vinného ho dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby. Za vraždu druhého stupňa mu hrozí 40-ročné za vraždu tretieho stupňa 25-ročné a za zabitie desaťročné väzenie, pričom verdikt s výškou jeho trestu má súd oznámiť 16. júna.

Chauvinov obhajca Eric Nelson teraz tvrdí, že jeho klient nemal spravodlivý proces, a to jednak pre publicitu, ktorú si prípad vyslúžil, ako aj pre pochybenia súdu, prokuratúry i "rasový tlak", akému bola podľa jeho slov vystavená súdna porota. Rozsudok, ktorý v procese padol, bol podľa Nelsona v rozpore so zákonom.

Porotca v konflikte záujmov

Žiadosť o nový proces podal Nelson v mene svojho klienta po tom, ako sa objavili pochybnosti o nestrannosti jedného z porotcov, ktorý bol odfotografovaný na zhromaždení proti rasizmu, uvádza AFP.

Porotca, 31-ročný Afroamaeričan Brandon Mitchell, mal na fotografii z akcie tričko s nápisom "Dajte preč kolená z našich krkov" a tiež písmenami BLM, skratke hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží). AFP dodáva, že Mitchell je jedným z dvoch porotcov, ktorí po procese s Chauvin zverejnili svoju totožnosť.

Právnici z oboch tímov - obhajoby aj obžaloby - mali pri výbere porotcov pomerne neľahkú úlohu. Zvoliť museli takých, ktorí ešte na medializovaný prípad Floyda nemali jasne vyhranený názor a boli nestranní. Potenciálnym poradcom dávali pri výbere dotazník, kde sa ich okrem iného pýtali, či sa zúčastnili niektorom z protestov proti policajnej brutalite, ktoré v USA vypukli po Floydovej smrti.

Mitchell v dotazníku uviedol, že sa na takom proteste nezúčastnil, a že bude nezaujatým. Na margo predmetnej nedávno medializovanej fotografie tento porotca denníku Star Tribune povedal, že išlo o snímku z akcie, ktorá sa konala v auguste 2020 na počesť Martina Luthera Kinga.

Žiadosť o nový proces je vraj bežná

Podľa právnika Mikea Brandta je žiadosť o nový súdny proces v prípade usvedčenia obžalovaného v zásade rutinnou záležitosťou. Problémy, ktoré sú v takejto žiadosti zmienené, sú podľa jeho slov následne zmienené aj pri odvolaní. Brandt a ďalší právnici oboznámení s prípadom, na ktorých sa odvoláva agentúra AP, pritom považujú za nepravdepodobné, že by súd v kauze Chauvina zmenil rozhodnutie.

Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše deväť minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že "nemôže dýchať". Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.

Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.

(tasr)

Minúta  |  

Po kritike očkovacej kampane Suja ako šéf NCZI končí

Národné centrum zdravotníckych informácií povedie od stredy Pavol Capek. TASR o tom v utorok informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová. Vo funkcii tak vystrieda Róberta Suju, dočasne povereného riadením NCZI.

Suja vedenie inštitúcie prevzal v marci po tom, ako vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí odvolal bývalého riaditeľa Petra Bielka. NCZI v tej dobe kritizovali za objednávkový systém na očkovanie, ktorý pod náporom často padal.

V pondelok Suja kritizoval zlyhávajúcu očkovaciu kampaň. Uviedol, že v čakárni je málo ľudí a hrozí, že súčasným tempom kolektívnu imunitu nedosiahneme. Suja sa pritom v apríli vyjadril, že poverenie viesť NCZI dostal na 4 mesiace.

Nový šéf

Ako Eliášová priblížila, Capek pracuje v národnom centre od júla minulého roka. Doteraz bol riaditeľom úseku informatizácie a elektronizácie zdravotníctva. Pred nástupom do NCZI pôsobil na manažérskych pozíciách v IBM, EMC či v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

Jeho úlohou bude reorganizácia krízového riadenia centra realizácie protipandemických opatrení a očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na starosti bude mať aj projekt elektronického zdravotníctva eHaelth a jeho transformáciu na systém novej generácie.

"V najbližšom období považuje za kľúčové vytvorenie zdravotného komunitného cloudu, ktorý by mal byť základom prevádzky eHealth ako aj ďalších aplikácií NCZI a ostatných rezortných organizácií," priblížil rezort zdravotníctva.

Nový riaditeľ NCZI deklaroval podľa rezortu zdravotníctva zámer posilniť personálne a odborné kapacity aj prostredníctvom atraktívneho odmeňovacieho modelu.

Centrum sa má podľa ministerstva stať IT kompetenčným centrom pre rezortné organizácie v oblasti architektúry, dátových štandardov, integrácie a ďalších služieb.

(tasr, ste)

Minúta  |  

V Portugalsku otvorili najdlhší visutý most pre chodcov na svete. Má viac ako pol kilometra

V Portugalsku otvorili najdlhší visutý most pre peších na svete. Úzka kovová lávka zavesená na oceľových lanách ponad kaňon dosahuje dĺžku 516 metrov. Približne 175 metrov pod konštrukciou tečie dravá rieka Paiva.

Po moste sa ako prví prešli minulý týždeň miestni obyvatelia. Oficiálne ho uviedli do prevádzky v nedeľu a pre širokú verejnosť je otvorený od pondelka, informovala tlačová agentúra AP. Táto architektonická zaujímavosť sa nachádza v geoparku Arouca na severe krajiny. Geopark je od roku 2012 chránenou lokalitou UNESCO.

Most s oficiálnym názvom "516 Arouca" svojou dĺžkou prekonal svetový rekord, ktorý doteraz držal 494-metrový Visutý most pre chodcov Charlesa Kuonena, otvorený v roku 2017 vo švajčiarskych Alpách.

Foto: TASR/AP

Výstavba mosta Arouca trvala dva roky a stála 2,3 milióna eur. Deti do šiestich rokov naň nemajú povolený vstup a všetky návštevy budú s účasťou sprievodcov. Vstupné na most je 10 až 12 eur a musí sa vopred rezervovať prostredníctvom webovej stránky.

Miestni obyvatelia dúfajú, že nová turistická atrakcia pomôže oživiť ich región, ktorého ekonomika značne utrpela následkami koronavírusovej pandémie. "Otvorenie tohto mosta je pre nás veľmi dôležité, pretože prispeje k obnoveniu cestovného ruchu," uviedla starostka neďalekého mesta Arouca Margarida Belémová.

Foto: TASR/AP

Most je vstupnou bránou do geoparku Arouca, ktorý turistov láka na vodopády Aguieiras a viacero prírodných či adrenalínových atrakcií. Impozantnú stavbu zachytila na videokamere televízna stanica Sky News.

https://twitter.com/SkyNews/status/1387862234022522881

(tasr, haj)

Minúta  |  

Bödör čelí novému obvineniu z prania špinavých peňazí v kauze Dobytkár

Oligarcha Norbert Bödör čelí novému obvineniu súvisiacemu s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Týka sa megakauzy Dobytkár, v ktorej vyšetrovateľ objavil ďalšie desiatky nových úplatkov vo výške zhruba milión eur. Kontroverzný podnikateľ sedí vo väzbe už trištvrte roka.

V najväčšej korupčnej kauze Slovenska za posledné roky sa opäť pohli ľady. Nitriansky oligarcha Norbert Bödör totiž čelí novému obvineniu z prania špinavých peňazí v kauze Dobytkár. Spolu s ním má totožný problém aj podnikateľ v oblasti reklamy Peter Kuba a bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika. Informuje o tom portál Aktuality.

„Osobám Ľ. P., P. K., N. B. a dvom právnickým osobám bolo vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, spáchaný formou spolupáchateľstva,“ potvrdil hovorca polície Michal Slivka.

Predmetné obvinenie vychádza z práce vyšetrovateľa, ktorý z obrovskej korupčnej schémy, v ktorej mala kľúčovú úlohu Pôdohospodárska platobná agentúry ( PPA), vytiahol 53 nových úplatkov v približnej výške milión eur.

Ako to fungovalo?

Bödörovo obvinenie súvisí s úplatkami, ktoré mal do roka 2015 prijať vtedajší výkonný šéf PPA Partika. Záujemcovia o finančnú podporu mu museli platiť výpalné vo výške 14 percent z pridelenej finančnej podpory. „Exfunkcionár štátnej agentúry sa o peniaze delil: časť mala skončiť u Bödöra...,“ píšu Aktuality.

Na zakrytie pochybných finančných operácií slúžilo viacero podozrivých obchodov. Za jednu z nich označila polícia predaj firmy Bokran, ktorá spája Bödöra s ďalším obvineným Kubom. Podozrenie tohto druhu vyslovil aj sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala.

„Bödöra, Kubu a Partiku obvinili pre podobný skutok už vlani v lete. Prví dvaja sú odvtedy vo vyšetrovacej väzbe, ktorú im Najvyšší súd naposledy predĺžil do prvého septembra. Exfunkcionára PPA Partiku však zadržali už skôr a vo väzbe sedí od apríla minulého roka,“ dokresľujú Aktuality.

Nielen Dobytkár

Nezastupiteľnú úlohu v rozplietaní korupčného klbka má kajúcnik a niekdajší generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva Marek Kodada. Polícii ešte vlani vydal 400-tisíc eur pochádzajúcich z úplatkov a opisuje celé modus operandi. Vyčlenený je na samostatné konanie.

Bödörove meno sa skloňuje vo viacerých kauzách, ktoré rezonujú a rezonovali na Slovensku. Platiť mal za to, aby sa Žigovci vyhli vyšetrovaniu, dvomi miliónmi eur mal stopnúť kauzu Váhostav, spolufinancoval sledovanie novinárov vrátane zavraždeného Jána Kuciaka a hovorí sa aj o jeho enormnom vplyve na políciu ako takú. Vo väzbe skončil v lete minulého roka.

(tod)

Minúta  |  

Hegerova vláda dostala dôveru. Matovič: Ja by som bol len symbolom neslobody a utrpenia

Vláda Eduarda Hegera má dôveru poslancov Národnej rady. Heger hovorí o novom začiatku, pričom Igor Matovič priznáva, že ako premiér by bol len symbolom utrpenia a neslobody. Za programové vyhlásenie vlády a dôveru kabinetu hlasovalo 89 poslancov. Proti bolo 55 poslancov vratáne dvoch odídencov zo strany Za ľudí Tomáša Valáška a Miroslava Kollára.

O programe vlády diskutovalo v pléne NR SR približne 40 rečníkov spomedzi koaličných i opozičných poslancov a členov vlády počas mimoriadnej schôdze, ktorá sa začala v piatok (30. apríla). Utorkovým hlasovaním sa schôdza skončila.

Programové vyhlásenie vlády (PVV) má 131 strán a 18 kapitol, v ich radení oproti pôvodnému dokumentu z apríla 2020 nenastali výrazné zmeny. Úvodná kapitola je opäť venovaná boju proti korupcii, posledná kultúre. PVV je doplnené v úvode o aktualizáciu predchádzajúceho roka a činnosť exekutívy počas pandémie ochorenia COVID-19. Vláda deklaruje, že "revitalizované" PVV má ambiciózne, ale reálne ciele na zvýšenie kvality života každého občana. Kabinet si uvedomuje, že prípadné zlyhanie by malo na krajinu významný devastačný dosah a narastajúca nedôvera ľudí v politický systém by posilňovala extrémy. Opozícia už vopred avizovala, že vládu a jej program nepodporí.

Z vládnych poslancov PVV nepodporili Jana Bittó Cigániková (SaS), čo vopred avizovala. Koaliční poslanci Martin Čepček a Ján Kerekréti (OĽaNO) sa na hlasovaní nezúčastnili zo zdravotných dôvodov. Proti dôvere vláde hlasovali odídenci zo strany Za ľudí Tomáš Valášek a Miroslav Kollár.

Poslanci zároveň odmietli návrh na zmenu uznesenia k PVV z dielne opozičného Smeru-SD. Strana ním chcela docieliť vyslovenie znepokojenia NR SR nad tým, že vláda vo svojom programe odignorovala tragické udalosti a ekonomické, sociálne aj finančné dôsledky pandémie. Navrhovali i zrušenie plošného testovania, okamžité hlasovanie o predlžovaní núdzového stavu v NR SR a zriadenie parlamentnej komisie na preskúmanie zodpovednosti za negatívne javy v súvislosti s pandémiou.

Nový začiatok a symbol utrpenia

Prioritou vlády bude podľa Hegera naďalej podpora rodiny a vytváranie priaznivých podmienok na podnikanie a prácu. "Sme vláda obnovy a prosperity Slovenskej republiky," tvrdí. Verí, že spolupráca v koalícii bude fungovať veľmi dobre.

Kollár poznamenal, že vláda dostala druhú šancu. Podotkol, že je dôležité, aby strany plnili svoje programy. "Pevne verím a som presvedčený, že sa viac takáto kríza nebude opakovať, že si niektorí ľudia prestanú merať egá a že sa budú v prvom rade pozerať na občanov, na ľudí a hlavne na voličov, ktorí nás sem do tohto parlamentu dostali. Poslali nás sem, aby sme naplnili svoje programy," vyhlásil.

Líderka strany Za ľudí Veronika Remišová dodala, že to považuje za obrovský záväzok a označila to ako reštart. "Je to pre nás obrovský záväzok, aby sme nasledujúce roky slúžili tvrdo, oddane a poctivo našej drahej vlasti," zdôraznila.

Slovensko podľa expremiéra a ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) v súčasnosti potrebuje predsedu vlády, ktorý bude symbolom nádeje. "Ak by som zostal premiérom ja, naďalej by som bol len symbolom utrpenia, pandémie a človeka, ktorý ľuďom bral slobodu," uviedol. Má pocit, že to, čo sa stalo, bolo dobré, lebo bol umožnený nový začiatok.

Hegerovu vládu vymenovala prezidentka SR Zuzana Čaputová 1. apríla. Podľa Ústavy SR musel kabinet po vymenovaní do 30 dní predstúpiť pred parlament aj s programom a požiadať o dôveru.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Nemci rozbili pedofilnú sieť so 400-tisíc členmi. Na darknete zdieľali aj fotky batoliat

Nemecká polícia v pondelok oznámila, že v rámci série zásahov rozbila v polovici apríla "jednu z najväčších medzinárodných platforiem detskej pornografie na svete" na tzv. darknete a zatkla štyroch jej členov. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

Platforma s názvom Boystown existovala od roku 2019 a mala vyše 400 000 členov. Bola zameraná na "zdieľanie detskej pornografie" na celosvetovej úrovni.

Takzvaný darknet je časť internetu mimo dosahu vyhľadávačov, ktorá sa využíva najmä na páchanie trestnej činnosti. Fórum na darknete umožnilo používateľom medzi sebou komunikovať a zdieľať fotografický a audiovizuálny obsah vrátane "závažného sexuálneho zneužívania batoliat", uviedla vo vyhlásení polícia.

Počas siedmich policajných akcií zadržali štyroch mužov vo veku 40 – 64 rokov. Jedného z nich zatkli v Paraguaji na žiadosť nemeckých úradov, pričom do Nemecka by mal byť vydaný na základe medzinárodného zatykača vydaného súdom vo Frankfurte nad Mohanom.

Traja zo zadržaných čelia obvineniu z prevádzkovania platformy v úlohe administrátorov, ako aj z poskytovania technickej podpory a poradenstva ostatným užívateľom, ako sa vyhnúť odhaleniu úradmi. Ďalší podozrivý, 64-ročný muž z Hamburgu, bol "jedným z najaktívnejších užívateľov na platforme" a pridal vyše 3 500 príspevkov, spresnila polícia.

Vyšetrovatelia dodali, že niekoľko mesiacov trvajúcu policajnú operáciu iniciovalo Nemecko a koordinoval ju Európsky policajný úrad (Europol). Podporovali ju orgány činné v trestnom konaní v Holandsku, Švédsku, Spojených štátoch a Kanade.

Po policajných zásahoch v polovici apríla bola platforma vypnutá, dodáva agentúra AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.