Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo obrany podá trestné oznámenie vo veci darovania Migov Ukrajine

Ministerstvo obrany podá trestné oznámenie vo veci darovania Migov Ukrajine, avizoval minister Robert Kaliňák (Smer). „Bolo tam viacero skutkových podstát, ktoré v tej veci boli porušené,“ pripomenul.

„Už nie je žiadny dôvod tolerovať akékoľvek klamstvá, ktoré tu niektorí predvádzajú,“ vyhlásil Kaliňák. „Pred voľbami nás tu obvinil, že sme platení Ruskom. Ani dôkaz, ani nič, a on je citlivý na to, keď jeho niekto obviní,“ poukázal na svojho rezortného predchodcu Jaroslava Naďa (Demokrati), pod ktorého gesciou vláda stíhačky darovala.

„Týmto spôsobom oslabiť ozbrojené sily, v rozpore s ústavou, sa v našom politickom slovníku inak ako vlastizrada nazvať nedá,“ povedal.

Viac v článku:

  |  

Slovenská elektrizačná prenosová sústava bude aj naďalej pomáhať Ukrajine

Slovenská elektrizačná prenosová sústava bude aj naďalej pomáhať Ukrajine s riešením havarijnej situácie v regulačnej oblasti. Zmluvu o poskytovaní havarijnej výpomoci vo forme krátkodobej dodávky elektriny predĺžila o ďalších 12 mesiacov. Informovala o tom hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová.

„SEPS poskytne havarijnú výpomoc v prípade mimoriadnych udalostí, pri ktorých ukrajinský prevádzkovateľ sústavy UKRENERGO po vykonaní všetkých možných opatrení vo vlastnom energetickom systéme nebude schopný samostatne prekonať havarijný stav. Za mimoriadnu situáciu sa považuje porucha alebo hrozba vzniku poruchy sústavy, ako aj odpojenie výrobného alebo sieťového zariadenia,“ uviedla hovorkyňa.

V takomto prípade SEPS v rámci svojich technických možností môže dodať do ukrajinskej prenosovej sústavy elektrinu do výkonu 150 megawattov. Predĺženie platnosti zmluvy o havarijnej výpomoci je podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SEPS Martina Magátha jasným signálom pokračujúcej solidarity a dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Ukrajinou.

„Sme pripravení aj naďalej podporovať nášho suseda v týchto náročných časoch a prispievať k stabilite energetických dodávok v regióne,“ dodal.

(tasr)

  |  

Európske automobilky zasiahli obavy z odvety Číny za clá na elektromobily

Akcie európskych výrobcov automobilov v stredu klesli po správach, že Európska komisia zavedie clá na dovoz čínskych elektrických vozidiel na budúci mesiac.

Komisia oznámila, že od 4. júla bude predbežne uplatňovať clá na dovážané čínske elektrické vozidlá pre nespravodlivé dotácie, ktoré ohrozujú záujmy výrobcov elektromobilov v Európskej únii.

Akciový index automobiliek STOXX klesol o 1,4 percenta, pričom akcie Volkswagenu stratili 2,3 percenta a BMW 2,4 percenta zo svojej hodnoty a patria medzi najhoršie v rámci nemeckého indexu. Akcie výrobcu luxusných vozidiel Porsche Holding sa prepadli o viac ako sedem percent.

Podľa Philippa Houchoisa, analytika spoločnosti Jefferies, nemecké automobilky jasne zasiahol strach z odvety zo strany Číny. K tomuto tlaku na akcie áut sa pridali aj správy o možných súdnych sporoch v Británii v súvislosti s emisnými testami, ktoré by automobilky mohli stáť viac ako 6,99 miliardy eur.

(reuters, tasr)

  |  

Macron vyzval umiernených politikov na spoluprácu v boji proti krajnej pravici

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyzval umiernených politikov z oboch strán politického spektra, aby sa zoskupili a porazili krajne pravicové strany v predčasných parlamentných voľbách.

Tie ohlásil v nedeľu po zverejnení predbežných výsledkov eurovolieb, v ktorých suverénne zvíťazilo krajne pravicové Národné združenie (RN). TASR o tom informuje na základe agentúr AP, AFP, Reuters a denníka Le Monde.

"Dúfam, že keď príde čas, muži a ženy dobrej vôle, ktorí budú schopní povedať nie extrémom, sa spoja. A postavia sa do pozície, aby vybudovali spoločný projekt, ktorý bude užitočný pre krajinu," povedal Macron na tlačovej konferencii v Paríži.

Francúzsky prezident zároveň varoval, že víťazstvo krajnej pravice v nadchádzajúcich voľbách by mohlo znamenať pre krajinu vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie a nejednoznačný postoj k Rusku, ktoré útočí na Ukrajinu.

Francúzsky prezident opätovne vylúčil svoju rezignáciu po prípadnej porážke jeho strany Obroda (RE) v predčasných parlamentných voľbách. "Chcem túto myšlienku potlačiť už v zárodku, (šanca, že sa tak stane) nikdy neexistovala," vyhlásil pred novinármi.

Podľa Macrona však bolo rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb jedinou možnou reakciou na silné výsledky krajnej pravice vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali predošlý víkend. Dodal, že tým chce zabrániť krajnej pravici, aby získala prezidentský úrad v roku 2027.

Počas tlačovej konferencie v Paríži ešte potvrdil projekt výstavby ôsmich nových jadrových reaktorov vo Francúzsku. Tie sú podľa neho nevyhnutné pre energetickú transformáciu krajiny. V prejave spomenul aj penzijnú reformu, či oznámil pozastavenie plánovanej volebnej reformy v Novej Kaledónii. Tá spôsobila v priebehu mája nepokoje na tomto zámorskom území Francúzska v Tichomorí.

Macron oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia a predčasné parlamentné voľby na 30. júna a 7. júla krátko po zverejnení predbežných výsledkov volieb do EP v nedeľu večer. Víťazom eurovolieb vo Francúzsku sa totiž stalo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej, ktoré výrazne porazilo Macronovu centrickú koalíciu.

(tasr)

  |  

Vlády USA, Talianska, Francúzska či Slovenska míňajú každoročne viac, než do štátnej kasy natečie

Vlády USA, Talianska, Francúzska či Slovenska míňajú každoročne podstatne viac, než do štátnej kasy natečie. Dlhová bublina sa preto v najbližších rokoch začne nafukovať.

Gita Gopinathová, pravá ruka šéfky Medzinárodného menového fondu, koncom minulého týždňa varovala Spojené štáty, aby znížili fiškálne deficity. Silný rast najväčšej svetovej ekonomiky jej podľa nej dáva „dostatočný“ priestor na obmedzenie výdavkov a zvýšenie daní.

Medzinárodný menový fond očakáva, že USA v budúcom roku zaznamenajú fiškálny deficit vo výške 7,1 percenta, čo je podľa novín Financial Times viac ako trojnásobok 2-percentného priemeru ostatných vyspelých ekonomík.

O spoločnom probléme Američanov, Slovákov či Francúzov píše Samuel Kolesár:

  |  

Eurokomisia predložila spoločný plán plnenia paktu o migrácii a azyle

Eurokomisia predložila spoločný plán plnenia paktu o migrácii a azyle. Po dosiahnutí „historickej dohody“ začala pracovať na tom, aby veľký a zložitý súbor legislatívnych aktov bol pretavený do reality v nasledujúcich dvoch rokoch.

Plán stanovuje kľúčové míľniky pre všetky členské štáty na zavedenie právnych a operačných spôsobilostí na úspešné začatie uplatňovania právnych predpisov do polovice roku 2026.

Agentúry EÚ budú počas celého tohto procesu poskytovať členským štátom operačnú aj cielenú podporu.

Spoločný plán poskytuje vzor pre národné plány, ktoré majú členské štáty prijať do konca tohto roka. Plán EK zoskupuje právnu, technickú a operačnú prácu do 10 stavebných prvkov, ktoré sú prepojené a musia sa vykonávať súbežne.

Medzi kľúčovými oblasťami sú „zabezpečenie fungujúcej solidarity pre krajiny vystavené najväčším migračným tlakom“, „nové záruky pre žiadateľov o azyl“ „zabezpečenie primeranej životnej úrovne žiadateľov o azyl v závislosti od ich potrieb“ či „presídľovanie, začlenenie a integrácia migrantov“.

Komisia zdôraznila, že členské štáty musia zintenzívniť úsilie pri presídľovaní, začleňovaní a integrácii migrantov, „aby bolo možné hovoriť o úspešnej migračnej a azylovej politike“.

(tasr)