Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA, Británia a Kanada obvinili Rusko z ovplyvňovania volieb v Moldavsku

Spojené štáty, Británia a Kanada vo štvrtok obvinili Rusko zo snáh ovplyvniť októbrové prezidentské voľby v Moldavsku.

V spoločnom vyhlásení troch západných krajín sa uvádza, že Rusko sa s pomocou dezinformácií a propagandy usiluje zhoršiť napätie v moldavskej spoločnosti a vyvolať negatívne dojmy o Západe aj o úradujúcej prezidentke Mai Saunduovej.

Cieľom tohto vyhlásenia je "varovať demokratických partnerov a spojencov, že ruskí aktéri vykonávajú sprisahanie so zámerom ovplyvniť výsledky prezidentských volieb v Moldavsku".

Vlády USA, Británie a Kanady tvrdia, že Moskva podporuje vybraných prezidentských kandidátov a prostredníctvom istých aktérov kritizuje prezidentku Sanduovú a jej stranu Akcia a solidarita s cieľom vyvolať protesty. Títo aktéri podľa nich plánujú šíriť lži o prezidentke a poukazovať na údajné nezrovnalosti súvisiace s voľbami. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrilo.

Varovanie pred ruským zasahovaním prichádza iba deň po tom, čo Spojené štáty uvalili sankcie na Jevgeniju Guculovú, proruskú guvernérku moldavského regiónu Gaugazsko.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Islamistickú scénu máme pevne na muške, uviedla nemecká ministerka vnútra

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová privítala v Nemecku 350 zahraničných policajtov, ktorí sa budú počas konania futbalových majstrovstiev Európy podieľať na bezpečnosti. Ako najväčšiu hrozbu, ktorej budú čeliť, uviedla islamský terorizmus.

„Našu pozornosť venujeme samozrejme najviac islamskému terorizmu, chuligánom a ďalším porušením zákona, každodennému zločinu, násilnému zločinu, ale tentoraz aj kybernetickým útokom,“ povedala Faeserová.

Policajti pochádzajú zo všetkých krajín, ktoré sa zúčastňujú na turnaji. Budú spoločne nasadení na železničných staniciach, vo vlakoch, na letiskách a na hraniciach.

Podľa ministerky vyzýval Islamský štát krátko po útoku v ruskej koncertnej sále Crocus City Hall k útokom aj na európske futbalové štadióny, preto majú islamskú scénu pevne na muške. Existuje aj obava, že konflikt a napätie na Ukrajine a na Blízkom východe by sa mohlo preniesť na turnaj. "Niektorí ľudia sa snažia tieto konflikty priniesť do našej krajiny,“ varovala Faeserová.

(tagesspiegel)

Minúta  |  

J. Blanár neočakáva, že mierový samit vo Švajčiarsku prinesie jednoznačný záver

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Juraj Blanár, neočakáva, že mierový samit vo Švajčiarsku prinesie jednoznačný záver, pretože na ňom bude chýbať Ruská federácia, ale aj ďalší globálni hráči, ako napríklad Čína.

"Očakávam, že sa na vznik a vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine bude pozerať realisticky, pretože to je dôležitý predpoklad, ako dospieť k prímeriu a hľadaniu mierového riešenia," uviedol Blanár.

Ministerstvo podotklo, že vláda SR presadzuje potrebu hľadania mierových riešení, a preto Slovensko podporuje každú iniciatívu týkajúcu sa mieru. "Potvrdzuje sa to, čo vláda opakuje, ukazuje sa, že tretí rok trvania konfliktu neprináša vojenské riešenie. Považujeme za nevyhnutné predovšetkým rokovať a hľadať diplomatické riešenia na to, aby sa konflikt na Ukrajine riešil diplomaticky," dodalo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

KDH sa obráti na prezidenta Pellegriniho. Koalícii má zabrániť ovládnuť nezávislý úrad NIHO

KDH sa obráti listom na nového prezidentka Petra Pellegrinho, aby vetoval novelu zákona o zdravotných poisťovniach, v ktorej si vládni poslanci takzvaným prílepkom k novele odsúhlasili aj odvolávanie riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) bez udania dôvodu a môžu si tak dosadiť svojho nominanta. 

"V parlamente sme v priamom prenose svedkami toho, ako vládna koalícia prichádza s narýchlo pripravenými zákonmi a pozmeňovákmi, ktorých jediným cieľom je dostať nevhodných ľudí z dôležitých úradov a funkcií. Obrátime sa preto listom na prezidenta Pellegriniho, aby vetoval novelu tohto zákona,“  vysvetľuje predseda KDH Milan Majerský.                                                                                                                                         

Poslanec KDH Peter Stachura považuje za veľmi nešťastné, ak vládna koalícia účelovo mení zákon, aby pozbavila Michala Staňáka funkcie riaditeľa NIHO a z nezávislého úradu chce spraviť úrad podriadený ministerke Zuzane Dolinkovej (Hlas). "Som pobúrený, že vláda si neváži kvalitných ľudí s výsledkami v prospech Slovenska. Pán Staňák ušetril svojou prácou Slovensku niekoľko sto miliónov eur ročne pri dohadovaní cien drahých liekov a vybudoval kvalitný inštitút, ktorý pomáha pacientom na Slovensku.“  

KDH zdôrazňuje, že NIHO bol vytvorený ako nezávislá agentúra na hodnotenie zdravotníckych technológií – napríklad nových drahých liekov. Slovensko dlhodobo nemalo takúto agentúru, hoci je to štandardom v zahraničí. Po vzniku NIHO volali odborníci už dlhodobo a priblížili sme sa tým k zahraničnej kvalite.

Podľa novely zákona by v NIHO malo dôjsť k viacerým nelogickým zmenám. Po novom by mal úrad napríklad hodnotiť všetky zdravotnícke technológie bez ohľadu na ich vplyv na rozpočet všetkých liekov.

"Na toto nie sú kapacity ani rozpočet NIHO pripravené. A zásadne nesúhlasíme ani s tým, aby bol riaditeľ odvolávaný ministrom bez udania dôvodu spolu s ďalšími podmienkami, ktoré zaklincovala jedna, že riaditeľom sa môže stať kandidát, ktorý prijímal plnenia od farmaceutických firiem, čo je úplné narušenie nezávislosti úradu,“ uzatvára poslanec KDH František Majerský.

Koalícia pochybným spôsobom pripravuje odvolanie úradníka Staňáka. Štátu ušetril stámilióny

Mohlo by Vás zaujímať Koalícia pochybným spôsobom pripravuje odvolanie úradníka Staňáka. Štátu ušetril stámilióny

(est)

Minúta  |  

NRSR: Do programu pribudol tzv. lex atentát, na rad má prísť v utorok

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, lex atentát, zaradili poslanci do programu aktuálnej schôdze Národnej rady SR.

Návrh na skrátené konanie by mali poslanci prerokovať v utorok 18. júna o 14.00 hodine. Po jeho prerokovaní by o ňom mali rozhodnúť. Následne by mali pristúpiť k prvému čítaniu o samotnom zákone.

Poslanci si zároveň predĺžili rokovacie dni. Od budúceho týždňa budú miesto do 19.00 hodiny rokovať do 20.00 hodiny, o hodinu si skrátia aj obedovú prestávku. V piatky by mali rokovať bez prestávky do 16.00 hodiny.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko plánuje zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2025 na vyše 1000 eur

Poľská vláda plánuje na budúci rok zvýšiť minimálnu mzdu o viac než sedem percent na v prepočte vyše 1000 eur. Bude to ďalší rast minimálnej mzdy po tohtoročnom zvýšení, ktoré sa rovnako ako vlani realizuje v dvoch etapách.

V tomto roku už minimálnu mzdu vláda raz zvýšila. V januári vzrástla z minuloročnej úrovne 3600 zlotých na 4242 zlotých. Od júla sa potom zvýši na 4300 zlotých (989,12 eura). Na budúci rok by potom mala vzrásť o 7,6 percenta na 4626 zlotých, čo v prepočte predstavuje 1064 eur. Minimálnu mzdu poberajú v Poľsku zhruba tri milióny ľudí.

Minimálna mzda sa v Poľsku zvyšuje počas roka vždy dvakrát, ak v predchádzajúcom roku prekročila inflácia päť percent. Tento rok je však miera inflácie výrazne pod touto úrovňou. O vládnom návrhu bude ešte rokovať Rada pre sociálny dialóg, ktorá zahrnuje zástupcov vlády, odborov a zamestnávateľov.

(tasr, pap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.