Cesta medzi Dolným Štálom a Veľkým Mederom je pre smrteľnú nehodu uzatvorená z oboch strán. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová. (tasr)
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Cesta medzi Dolným Štálom a Veľkým Mederom je pre smrteľnú nehodu uzatvorená z oboch strán. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová. (tasr)
Ministri životného prostredia Európskej únie formálne prijali nariadenie o obnove prírody, ktoré je jedno z opatrení Európskej zelenej dohody (Green Deal).
Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.
Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.
Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov.
Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami.
Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.
Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25-tisíc kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.
Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.
(tasr)
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozpustil šesťčlenný vojnový kabinet. Uviedol to v pondelok izraelský spravodajský portál The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na Netanjahuovu kanceláriu.
Podľa agentúry Reuters ide o očakávaný krok po odchode Bennyho Ganca, ministra vojnového kabinetu, z izraelskej vlády.
TOI vo svojej správe uviedol, že Netanjahu oznámil oficiálne rozpustenie vojnového kabinetu v nedeľu večer.
Vojnový kabinet bol zriadený 11. októbra - štyri dni po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd na juh Izraela - s cieľom riadiť ťaženie proti militantným hnutiam Hamas v Pásme Gazy a Hizballáh v Libanone.
Ganc oznámil svoju rezignáciu na ministerskú funkciu pred vyše týždňom. Odchodom z vlády pohrozil pre chýbajúcu povojnovú stratégiu pre Pásmo Gazy.
"Kabinet bol na jeho žiadosť súčasťou koaličnej dohody s Gancom. Keďže Ganc odišiel, kabinet už nie je potrebný," povedal Netanjahu v pondelok podľa denníka Bild.
Na Netanjahua sa po odchode Ganca vzniesli požiadavky od jeho dvoch krajne pravicových koaličných partnerov - ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a ministra financií Bezalela Smotriča -, aby ich zahrnul do vojnového kabinetu. To by však podľa Reuters zintenzívnilo napätie s medzinárodnými partnermi Izraela vrátane Spojených štátov.
Podľa portálu TOI sa očakáva, že Netanjahu bude o kľúčových otázkach rozhodovať počas menších, na to určených zasadnutiach bez Ben Gvira. Záverečné schválenie sa však bude snažiť získať od širšieho bezpečnostného kabinetu izraelskej vlády.
(tasr)
Dánsko uvažuje, ako obmedziť „tieňovú flotilu“ starých tankerov prevážajúcich ruskú ropu cez Baltské more, uviedol vo vyhlásení dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.
Rusko posiela približne tretinu svojho vývozu ropy po mori, čo predstavuje 1,5 percenta celosvetových dodávok, cez Dánske úžiny, ktoré sú vstupnou bránou do Baltského mora. Akýkoľvek pokus o zastavenie dodávok by tak zvýšil ceny ropy a zasiahol financie Kremľa.
Rasmussen pre agentúru Reuters povedal, že Dánsko vytvorilo skupinu spojeneckých krajín, ktoré posudzujú opatrenia zamerané na takzvanú tieňovú flotilu starnúcich lodí prepravujúcich ruskú ropu. Neuviedol, o akých opatreniach sa uvažuje.
Medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili na rozhovoroch, boli aj ďalšie štáty regiónu Baltského mora a členovia Európskej únie, informoval dánsky minister.
„Existuje zhoda v tom, že tieňová flotila je medzinárodný problém a že sú potrebné medzinárodné riešenia,“ povedal Rasmussen. „Je dôležité, aby sa všetky nové opatrenia dali zaviesť do praxe a aby boli právne v poriadku, pokiaľ ide o medzinárodné právo.“
(reuters, tasr)
Čína sa ohradila proti vyhláseniu zo samitu G7, dokument je podľa Pekingu plný „arogancie, predsudkov a klamstiev“, a ohovára a útočí na Čínu.
„Opakuje klišé, ktoré nemajú žiadny faktický a právny základ a žiadne morálne opodstatnenie...sú plné arogancie, predsudkov a klamstiev,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu.
Vo vyhlásení zverejnenom na konci samitu sa uvádza, že Čína posiela Rusku materiály dvojakého použitia, ktoré napomáhajú vojne voči Ukrajine. Lídri G7 vyzvali Peking, aby Rusku prestal posielať komponenty na výrobu zbraní. Kritizovali aj militarizáciu, nátlakové a zastrašovacie aktivity Číny v Juhočínskom mori.
(afp, tasr)
Ukrajinci sa budú musieť v najbližších týždňoch pripraviť na ešte rozsiahlejšie prerušenia dodávok elektriny spôsobené systematickými útokmi ruských síl na energetickú infraštruktúru krajiny. V nedeľu večer to v ukrajinskej televízii uviedol riaditeľ štátnej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.
„V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší,“ varoval.
Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.
K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach, a poveternostných podmienok.
Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.
V prípade odmietnutia ruských návrhov na ukončenie vojny budú ďalšie podmienky mieru tvrdšie, varoval riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin v rozhovore pre tlačovú agentúru TASS.
Ak Ukrajina a Európa neprijmú návrh prezidenta Vladimira Putina – stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch anektovaných oblastí a vojenská neutralita –, podmienky na rokovania budú „úplne iné“, povedal Naryškin.
Dodal tiež, že tieto štáty budú mať politickú a morálnu zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania na Ukrajine.
Naryškin tiež vyhlásil, že ruská strana si uvedomuje svoju zodpovednosť za stabilitu vo svete a je pripravená na dialóg so všetkými krajinami, no z ich strany by nemalo ísť o „ponášku“ na rozhovory. Ruský líder na záver svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že Ruská federácia uspeje a ukrajinský konflikt sa vyrieši.
(tass, afp, tasr)
Vyšetrovaniu vo veci korupčného predaja domu v Londýne čelí aj pápež František. Rímsky biskup je predmetom sťažnosti OSN za nezákonné povolenie odpočúvania telefónov počas vyšetrovania kauzy Raffaela Mincioneho a Angela Becciua.
Počas vyšetrovania a súdneho procesu s Mincionem vyšlo najavo, že pápež osobne povolil odpočúvanie telefónov, sledovanie e-mailov, či dokonca zatýkanie bez súhlasu súdu vyšetrovateľom. Tieto právomoci mali byť založené na stredovekých zákonoch dobového Pápežského štátu, známych ako rescritti.
Ľudskoprávny expert a právnik Rodney Dixon v sťažnosti označil Františka ako „páchateľa“.
Vatikán tvrdí, že ho Mincione podviedol tým, že nadhodnotil cenu, keď investoval takmer 147 miliónov eur do bývalého skladu Harrods v Chelsea prostredníctvom Mincioneho fondu.
Prokurátori mestského štátu obvinili Mincioneho a ďalších desať osôb vrátane kardinála Angela Becciua, bývalej pravej ruky pápeža Františka, z trestných činov vrátane podvodu, sprenevery a zneužitia úradnej moci.
Mincione tvrdí, že sa nedopustil ničoho zlého, a že majetok primerane ocenili nezávislí znalci. Vatikán podľa neho nikdy nezverejnil dôkazy o tom, že prišiel o peniaze, ani o jeho údajnom protiprávnom konaní.
V decembri 2023 bol Mincione odsúdený za porušenie kánonického práva a vatikánski sudcovia mu udelili trest odňatia slobody na päť a pol roka. On a jeho právny tím tvrdia, že sa stal obeťou „honu na čarodejnice“, pričom sa domnieva, že sa posunuli právne mantinely s cieľom dosiahnuť jeho odsúdenie.
Vo svojej sťažnosti osobitnej spravodajkyni OSN sa Dixon tiež sťažoval, že Mincione bol odsúdený za porušenie kánonického práva.
Vo Francúzsku sa začala 14-dňová kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami. Registrácia kandidátov, ktorí sa chcú uchádzať o 577 mandátov v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, bola ukončená v nedeľu o polnoci.
Prvé kolo volieb sa bude konať 30. júna. Rozhodujúce druhé kolo je naplánované na 7. júla.
Kandiduje v nich aj staršia sestra trojnásobnej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, Marie-Caroline, ktorá bude o hlasy voličov bojovať mene Národného zhromaždenia (RN) v regióne Sarthe v strednom Francúzsku.
(afp, tasr)
Južná Kórea a Čína uskutočnia prvé kolo diplomatického a bezpečnostného dialógu, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Soule v súlade s dohodou, ktorú obe krajiny uzavreli minulý mesiac.
Rozhovory povedie juhokórejský námestník ministra zahraničných vecí Kim Honggjun a jeho čínsky náprotivok Sun Wej-tung. Pridajú sa k nim aj vysokí predstavitelia obrany oboch strán, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a čínsky premiér Li Čchiang sa dohodli na začatí rozhovorov a obnovení rokovaní o voľnom obchode, keď sa minulý mesiac stretli v Soule na samite, na ktorom sa zúčastnilo aj Japonsko.
Počas stretnutia si „obe krajiny plánujú vymeniť názory na otázky spoločného záujmu vrátane bilaterálnych vzťahov, otázok Kórejského polostrova a regionálnej a medzinárodnej situácie“, informovalo ministerstvo.
Rozhovory by sa mohli uskutočniť v čase možnej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei, čo podnietilo Soul a Washington, aby varovali pred ďalšími vojenskými výmenami, ktoré sú v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.
(reuters, tasr)
Nárast počtu čínskych jadrových zbraní je najrýchlejší na svete, uvádza správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Do konca desaťročia môže Peking rozmiestniť rovnaký počet medzikontinentálnych balistických rakiet ako Rusko či USA.
Podľa SIPRI vzrástli zásoby Číny zo 410 jadrových hlavíc v januári 2023 na 500 v januári tohto roka. Všetky hlavné štáty disponujúce jadrovými zbraňami rozširujú svoje zásoby, ale arzenál Číny rastie rýchlejšie než ktorákoľvek inej krajiny, uviedol Hans M. Kristensen, vedúci spolupracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia.
Celosvetový počet jadrových hlavíc je 9 585, uvádza SIPRI ako varovanie. Najväčšiu časť pritom predstavuje arzenál Ruska – 4 380 hlavíc, za ktorým nasledujú Spojené štáty s 3 708 hlavicami.
Členské štáty NATO rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Ide o reakciu na „rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína“, vyhlásil šéf Aliancie Jens Stoltenberg.
„Nebudem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a ktoré by mali byť uskladnené, ale tieto otázky musíme konzultovať. A presne to robíme,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph.
Transparentná komunikácia v tejto otázke podľa neho pomáha vyslať priamy odkaz o tom, že NATO je alianciou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami a používa ich ako odstrašujúci prostriedok.
„Cieľom Aliancie je, samozrejme, svet bez jadrových zbraní, ale kým budú existovať, zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší,“ dodal generálny tajomník.
Stoltenberg v rozhovore pre britský denník tiež varoval, že NATO môže čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo – dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami, a to Číne a Rusku. „Samozrejme, že to má svoje dôsledky,“ dodal.
(telegraph, reuters, tasr)
Facebook masívne odstránil všetky príspevky týkajúce sa zbierky Munícia pre Ukrajinu. Iniciatíva pracuje na zistení dôvodov, pre ktoré sa Meta rozhodla odstrániť obsahy so zmienkou o zbierke. Spoločnosť sa odvoláva na porušenie kybernetickej bezpečnosti.
Aj napriek odstraňovaniu príspevkov zbierky Munícia pre Ukrajinu môže verejnosť naďalej prispievať. Iniciatíva Mier Ukrajine vysvetlila, že od soboty 15. júna začala sociálna sieť Facebook od spoločnosti Meta masívne odstraňovať príspevky, v ktorých bol zverejnený link na webstránku či názov finančnej zbierky Munícia pre Ukrajinu. Slovensko sa ňou pridalo k celosvetovej iniciatíve českej vlády a jej cieľom je podporiť Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.
Iniciatíva Mier Ukrajine pripomenula, že zbierku spustili pred dvomi mesiacmi a od vtedy ju podporilo viac ako 67-tisíc darcov sumou viac ako štyri milióny eur. V procese je už aj samotný nákup a doručenie munície Ukrajine. Zbierka aj naďalej pokračuje a verejnosť tak môže prispievať jednorazovo alebo pravidelne.
Marián Kulich z Mier Ukrajine vysvetlil, že Meta ako dôvod uvádza porušenie kybernetickej bezpečnosti. „Kontaktovali sme jej podporu a momentálne čakáme na odpoveď a vysvetlenie. Chceme zdôrazniť, že v poslednom období zbierka čelí intenzívnejším útokom ako v predošlom období, a k obvyklým výhražným správam a podaným trestným oznámeniam sa pridali organizované útoky na sociálnych sieťach a útoky na infraštruktúru zbierky,” dodal Kulich s tým, že jednému z iniciátorov zbierky 15. júna po opakovanom nahlasovaní natrvalo zablokovali účet na platforme X.
Iniciatíva ďalej priblížila, že podľa informácií od užívateľov Facebooku v daný deň odstránili aj mnohé iné príspevky, ktoré sa netýkali priamo zbierky, no súviseli s inými projektmi na pomoc Ukrajine. „Útoky s cieľom obmedziť alebo zastaviť pro-ukrajinské iniciatívy sa nedejú len zbierke Munícia pre Ukrajinu. Podobné aktivity na platforme X aj Facebook nám hlásili rôzne iniciatívy a jednotlivci s pro-ukrajinskou tematikou v Čechách aj na Slovensku,” uviedol Dodo Dobrík z organizácie Dárek pro Putina, ktorá je partnerom zbierky a poskytuje jej technickú, komunikačnú a logistickú podporu.
(sita)
Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o reštrukturalizáciu dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov (18,72 miliardy eur), čo vyvoláva obavy, že vojnou zasiahnutá krajina sa môže prepadnúť do platobnej neschopnosti.
Dohoda s držiteľmi medzinárodných dlhopisov, ktorá umožnila Kyjevu pozastaviť platby po ruskej invázii na jar roku 2022, sa končí v auguste tohto roka. Ukrajina viedla takmer dva týždne rozhovory s držiteľmi dlhopisov, pričom sa snažila reštrukturalizovať dlh, aby si zachovala prístup na medzinárodné trhy, a zároveň splnila požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF).
Vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov však ukázali, že medzi zúčastnenými stranami existujú veľké rozdiely pri pohľade na to, akú podobu by mala mať reštrukturalizácia.
Ukrajina a veriteľský výbor zatiaľ nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú však pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch, uviedla vo vyhlásení ukrajinská vláda.
(reuters, tasr)
Žena má vagínu a muž má penis, uviedol bývalý britský premiér Tony Blair. Nerozumie, prečo politici o tejto otázke diskutujú.
„Neviem, ako sa politika dostala do tohto zmätku. Čo je žena? No, pre mňa nie je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku. Určite som zo školy, ktorá hovorí, že biologicky má žena vagínu a muž penis. Myslím, že to môžeme povedať celkom jasne."
Expremiér Spojeného kráľovstva povedal, že treba zachovať pre biologické ženy bezpečné priestory napríklad v šatniach a v rámci ženského športu, pretože aj po takzvanej zmene pohlavia "existujú ľudia, ktorí majú stále mužské pohlavné orgány".
V súvislosti s transrodovými osobami označil za smiešnu zmenu terminológie, v rámci ktorej by sa napríklad nemalo hovoriť o tehotných ženách.
Pripustil, že existujú ľudia, ktorí sa cítia byť v nesprávnom tele a tí by podľa jeho slov mali mať právo podstúpiť takzvanú zmenu pohlavia. Tieto nezvratné liečebné postupy však podľa neho treba dôkladne zvážiť.
Približne 1,4 milióna ľudí sa od začiatku roka do konca mája pokúšalo dostať z Mexika do Spojených štátov bez platných dokladov. Tieto osoby pochádzali podľa mexického Národného inštitútu pre migráciu zo 177 krajín.
Väčšinou migrantov pochádzalo z Venezuely, Guatemaly, Hondurasu, Ekvádoru a Haiti. Na nebezpečnú cestu cez Mexiko k južným hraniciam USA sa však vydali aj občania Číny, Indie a Angoly.
Podľa inštitútu bolo medzi utečencami a migrantmi aj približne 3 000 maloletých bez sprievodu. V minulom roku prekročilo južné hranice USA viac ako 2,4 milióna ľudí bez dokladov. Väčšina z nich utiekla pred násilím, chudobou a prírodnými katastrofami.
(afp, tasr)
Najmenej 13 obetí na životoch a vyše 30 zranených si v pondelok na severovýchode Indie vyžiadala zrážka osobného a nákladného vlaku. Informovala o tom hlavná ministerka štátu Západné Bengálsko Mamata Banerdžíová.
K nehode došlo v okrese Dárdžiling. Banerdžíová spresnila, že do rýchlika Káčaňdžunga, ktorý spája indické štáty Ásám a Tripura so Západným Bengálskom, narazil nákladný vlak, podrobnosti doposiaľ neboli bezprostredne známe.
Na miesto nešťastia urýchlene vyslali lekárov, sanitky aj tímy určené pre katastrofy. Podľa predstaviteľov tamojších železníc existujú obavy, že vo vozňoch zostalo zakliesnených viacero osôb.
(afp, reuters, tasr)
Dánska vláda žiada občanov, aby si spravili zásoby vody, potravín, liekov a jódových tabliet. „Realitou je, že Dánsku a našim spojencom hrozí hybridná vojna,“ povedal minister obrany Troels Lund Poulsen.
"Každý z nás by sa mal pripraviť na to, že na krátku dobu môže byť bez prístupu k elektrine či vode, alebo si nebudeme môcť kúpiť základné potreby."
Podľa odporúčaní sa majú občania zásobiť trvanlivými potravinami, na prípravu ktorých nie je potrebný sporák ani rúra, majú si pripraviť najmenej deväť litrov balenej vody na osobu, čo postačí na tri dni a zariadiť sa tak, aby ostali v teple aj bez kúrenia. Dáni by mali počítať aj s výpadkami elektriny a mať po ruke batérie, baterky a sviečky.
Úrady tiež odporúčajú, aby si občania mladší ako 40 rokov uchovávali doma jódové tablety pre prípad jadrovej havárie, hoci je veľmi nepravdepodobné, že to bude potrebné, uviedla na tlačovom brífingu Laila Reenbergová, šéfka dánskej agentúry pre núdzové situácie.
(bloomberg, mep)
Dnes bude na Slovensku jasno až polooblačno, miestami až oblačno. Výnimočne sa môžu vyskytnúť prehánky a zrána ojedinele aj hmla. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Najvyššia denná teplota bude 24 až 29 stupňov Celzia, na Orave a pod Tatrami ojedinele aj chladnejšie. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 15 stupňov Celzia.
Fúkať bude len slabý vietor a meteorológovia predpokladajú zrážky do dvoch milimetrov.
(shmu, sita)
Ceny ropy v pondelok ráno klesli. Trh reagoval najmä na správu o zvýšení produkcie ropy v Číne, ktorá je najväčším dovozcom komodity na svete.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7:17 h 82,34 USD (77,05 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 28 centov (0,34 percenta). Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom dosiahla 78,18 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 27 centov (0,34 percenta).
Oba hlavné referenčné kontrakty za minulý týždeň posilnili o takmer štyri percentá. Najväčšie týždňové zisky od apríla dosiahli zásluhou pribúdajúcich signálov o posilňovaní globálneho dopytu po palivách. Podľa údajov, ktoré zverejnil v pondelok čínsky štatistický úrad, produkcia ropy v krajine v máji medziročne vzrástla o 0,6 percenta na 18,15 milióna ton.
(bloomberg, reuters, tasr)
Lietadlo Boeing 757 novozélandskej armády s premiérom Christopherom Luxonom na palube sa pokazilo počas zastávky na ceste do Japonska. V dôsledku technickej poruchy využil predseda novozélandskej vlády komerčnú linku, potvrdila to v pondelok jeho kancelária.
Stroj sa podľa novozélandských médií pokazil počas zastávky na doplnenie paliva na letisku v Papue-Novej Guinei. V tamojšej metropole Port Moresby tak uviazla podnikateľská delegácia a novinári, zatiaľ čo Luxon pokračoval na ceste do Japonska komerčnou linkou.
Dve lietadlá Boeing 757 novozélandskej armády majú viac ako 30 rokov, čo spôsobuje, že sú čoraz menej spoľahlivé. Novozélandská ministerka obrany Judith Collinsová v pondelok povedala, že sústavné problémy s týmito lietadlami sú "trápne". Ministerstvo podľa nej zvažuje, že Luxon bude odteraz na pracovné cesty využívať komerčné linky.
(reuters, tasr)
Osem ľudí zahynulo po tom, čo sa udusili v chladiarenskom vozidle v provincii Chu-nan v strednej časti Číny. Incident sa stal v nedeľu, osem osôb bolo v chladiarenskom vozidle nelegálne prepravovaných do mesta Chung-čuang-jang.
"Vodič našiel v aute osem dusiacich sa ľudí v bezvedomí," dodali vyšetrovatelia s tým, že všetci boli neskôr vyhlásení za mŕtvych. Vodiča i "ďalšie zodpovedné osoby" zadržala polícia a prípad sa vyšetruje. Doposiaľ nebolo bezprostredne jasné, či v prípade obetí na životoch išlo o čínskych občanov alebo cudzincov.
(afp, tasr)
V okolí Spratlyho ostrovov v Juhočínskom mori došlo k zrážke čínskeho plavidla s filipínskou zásobovacou loďou. Uviedla to čínska pobrežná stráž.
Peking tvrdí, že filipínska zásobovacia loď vstúpila do vôd pri atole Second Thomas Shoal, opakovane ignorovala varovania Číny a nebezpečným spôsobom sa priblížila k čínskemu plavidlu, čo viedlo k zrážke. "Filipíny nesú plnú zodpovednosť," píše sa v stanovisku čínskej pobrežnej stráže.
Podobné incidenty nie sú ojedinelé. V Juhočínskom mori došlo tento rok ku viacerým kolíziám medzi filipínskymi a čínskymi loďami, čím značne eskalovalo napätie medzi oboma krajinami.
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more a odmieta konkurenčné nároky iných krajín v tomto regióne. V oblasti je preto dlhodobo napätá situácia. Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.
(ap, tasr)
Americký vojak Gordon Black zadržiavaný v ruskom meste Vladivostok pred súdom odmietol obvinenie z vyhrážania sa zabitím svojej priateľky, no čiastočne sa priznal k obvineniam z krádeže. Uviedla to v pondelok ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Black na súdnom pojednávaní vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe hovoril prostredníctvom tlmočníka. "Nie, (nepriznávam sa k vyhrážaniu zabitím)." V súvislosti s obvinením z krádeže priznal vinu čiastočne. "Nebol tam úmysel," dodal.
Ruské úrady zadržali Blacka 2. mája vo Vladivostoku. Predtým slúžil v Južnej Kórei a na záver svojho vyslania sa z vlastnej iniciatívy a bez povolenia svojich nadriadených zastavil v Rusku, aby sa stretol so ženou, s ktorou mal pomer. Ruské úrady ho podozrievajú z toho, že ju okradol a zároveň sa jej vyhrážal zabitím.
(ria novosti, reuters, tasr)
Čoraz intenzívnejšie cezhraničné útoky libanonského hnutia Hizballáh na Izrael by mohli vyvolať vážnu eskaláciu. Uviedol to v nedeľu hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.
"Rastúca agresivita Hizballáhu nás privádza na pokraj možnej rozsiahlejšej eskalácie, ktorá by mohla mať zničujúce dôsledky pre Libanon a celý región," povedal Hagari vo videoodkaze. Iránom podporované hnutie Hizballáh za uplynulý týždeň vypálilo na Izrael dosiaľ najviac rakiet a bezpilotných lietadiel za posledných osem mesiacov, počas ktorých sa na izraelsko-libanonských hraniciach pravidelne ostreľuje s izraelskou armádou v čase vojny v Pásme Gazy. Hizballáh tvrdí, že s útokmi neprestane, kým Izrael nezastaví vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy.
"Izrael prijme potrebné opatrenia na ochranu svojich civilistov – až do obnovenia bezpečnosti na hraniciach s Libanonom," dodal Hagari. S cieľom zabrániť ďalšej eskalácii medzi Izraelom a Hizballáhom navštívi v pondelok Izrael osobitný americký vyslanec Amos Hochstein.
(reuters, tasr)
Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša, a to na pozíciu pre oblasť kultúry a médií. Uviedol to nový prezident v rozhovore pre TV Markíza.
Peter Pellegrini o tom s niekdajším diplomatom a známym spisovateľom v súčasnosti rokuje.
„Je to človek, ktorý je dnes najúspešnejší spisovateľ. Má najviac prekladané knihy do rôznych svetových jazykov. Mohol by priniesť zaujímavý pohľad na to, čo sa dnes v spoločnosti deje,“ povedal prezident.
Banáša pozval Pellegrini aj na akt sobotňajšej inaugurácie. Spisovateľ sa zatiaľ k ponuke byť poradcom hlavy štátu nevyjadril.
Poradcom pre medzinárodné právo, právne a ústavnoprávne otázky sa má stať profesor Miroslav Slašťan z Univerzity Komenského. Ako prvého však oficiálne už pred nejakým časom predstavil aj Jána Kubiša pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku.
Pellegriniho hovorkyňa a dlhoročná spolupracovníčka Patrícia Medveď Macíková bude v Prezidentskom paláci viesť komunikačný odbor. Novým šéfom prezidentskej kancelárie bude Peter Vodrážka.
(tvnoviny)
Šesť ľudí zahynulo pri rozsiahlom zosuve pôdy v strednej časti Ekvádoru. Ďalších 30 osôb je podľa predbežných informácií nezvestných. Uviedli to v nedeľu miestne úrady. K zosuvu pôdy došlo po intenzívnych zrážkach v meste Banos de Agua Santa v ekvádorskej provincii Tungurahua, informoval ekvádorský úrad pre riadenie katastrof. Záchranné práce sťažuje neutíchajúci dážď.
Bahno zavalilo tri autá, dva domy a autobus, uviedol miestny hasičský zbor. Dodal, že zranenia utrpelo deväť ľudí. Silné dažde podľa úradov spôsobili škody aj v iných častiach krajiny.
(ap, afp, reuters, tasr)
Rýchlo šíriaci sa lesný požiar, ktorý vypukol severne od Los Angeles v americkom štáte Kalifornia sa hasiči snažia dostať po kontrolu. Hasenie komplikuje silný vietor. Miestne úrady z ohrozenej rekreačnej oblasti Hungry Valley evakuovali najmenej 1 200 ľudí.
Požiar vypukol ešte v sobotu popoludní miestneho času neďaleko diaľnice asi 100 kilometrov severozápadne od Los Angeles. Plamene sa rýchlo rozšírili na plochu viac ako 41 štvorcových kilometrov. V evakuovanej rekreačnej oblasti už zhoreli dve budovy. Príčina vzniku požiaru je predmetom vyšetrovania. Miestne úrady dosiaľ nehlásili žiadne zranenia.
Oheň sa blížil k jazeru Pyramid Lake, ktorého okolie bolo na Deň otcov uzatvorené. V nedeľu plamene neohrozovali žiadne domy. Úrady však varovali obyvateľov obce Castaic, kde žije asi 19 000 ľudí, aby sa v prípade zhoršenia situácie pripravili na evakuáciu.
(ap, tasr)
Donald Trump varuje, že ak bude znovuzvolený za prezidenta, pomoc Ukrajine preruší. Na predvolebnom zhromaždení v Detroite skritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a označil ho za "najväčšieho obchodného agenta" všetkých čias.
Americký exprezident v sobotu kritizoval rozsah americkej podpory pre Ukrajinu a vyhlásil, že ak bude v novembri opätovne zvolený, okamžite "to dá do poriadku".
„Práve pred štyrmi dňami odišiel so 60 miliardami dolárov, vrátil sa domov a oznámil, že potrebuje ďalších 60 miliárd dolárov. Nikdy to nekončí,“ povedal Trump s tým, že on tento "problém" vyrieši ešte skôr, ako nastúpi do Bieleho domu.
"Budem to mať vyriešené pred nástupom do Bieleho domu ako zvolený prezident," povedal.
Západní spojenci Ukrajiny pracujú na zabezpečení dlhodobej pomoci pre Kyjev práve v obavách, že prípadné znovuzvolenie Trumpa by mohlo obmedziť podporu USA Ukrajine. Bidenova administratíva minulý týždeň napríklad predĺžila Ukrajine dlhodobé bezpečnostné záruky.
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v sobotu zasa oznámila balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 1,5 miliardy dolárov – zameraný predovšetkým na sektor energetiky a humanitárnu pomoc.
(politico, max)
Prezident USA, Joe Biden, v nedeľu využil svoje posolstvo pri príležitosti moslimského sviatku obetovania íd al-adhá na obhajobu Washingtonom podporovaného návrhu dohody o prímerí v Pásme Gazy. Podľa jeho slov ide o najlepší spôsob, ako pomôcť civilistom, ktorí trpia hrôzami vojny medzi hnutím Hamas a Izraelom.
"Zahynulo príliš veľa nevinných ľudí vrátane tisícov detí. Rodiny utiekli zo svojich domovov a videli, ako sú ich komunity zničené. Ich bolesť je nesmierna," uviedol Biden vo vyhlásení. Podľa vlastných slov je "presvedčený, že trojfázový návrh prímeria, ktorý Izrael predložil Hamasu a ktorý schválila Bezpečnostná rada OSN, je najlepším spôsobom, ako ukončiť násilie v Gaze a v konečnom dôsledku ukončiť vojnu".
Spojené štáty naliehajú na Izrael a Hamas, aby súhlasili s dohodou o prímerí, ktorá by v počiatočnej fáze umožnila šesťtýždňové prerušenie bojov. Prezident USA v stanovisku pri príležitosti sviatku íd al-adhá vyzdvihol úsilie Bieleho domu pri obhajobe práv utláčaných moslimských menšín vrátane Ujgurov v Číne a Rohingov v Mjanmarsku.
(afp)
Donald Trump varuje, že ak bude znovuzvolený za prezidenta, pomoc Ukrajine preruší. Na predvolebnom zhromaždení skritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a označil ho za najväčšieho obchodného agenta všetkých čias.
„Práve pred štyrmi dňami odišiel so 60 miliardami dolárov, vrátil sa domov a oznámil, že potrebuje ďalších 60 miliárd dolárov. Nikdy to nekončí,“ povedal Trump s tým, že on tento "problém" vyrieši ešte skôr, ako nastúpi do Bieleho domu.
Západní spojenci Ukrajiny pracujú na zabezpečení dlhodobej pomoci pre Kyjev práve v obavách, že prípadné znovuzvolenie Trumpa by mohlo obmedziť podporu USA Ukrajine. Bidenova administratíva minulý týždeň napríklad predĺžila Ukrajine dlhodobé bezpečnostné záruky.
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v sobotu zasa oznámila balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 1,5 miliardy dolárov - zameraný predovšetkým na sektor energetiky a humanitárnu pomoc.
(politico)
Americká ministerka financií obhajovala použitie úrokov zo zmrazených aktív Ruska pre Ukrajinu. Janet Yellenová odmietla v nedeľu kritiku Moskvy. Zablokované ruské aktíva podľa nej zostanú tam, kde sú, generujú však finančné prostriedky, na ktoré Rusko nemá nárok, nejde teda o krádež.
"Nie je tu tiež nijaký právny problém," uviedla ministerka v televízii ABC. Podľa jej slov prebieha meranie síl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a využívanie úrokových príjmov z ruského majetku je možnosťou ukázať, že podpora Ukrajiny pretrváva.
"Myslím si, že Putin je presvedčený, že naša koalícia sa rozpadne – teda že Ukrajine už nebude poskytovať prostriedky, ktoré potrebuje, aby viedla túto vojnu a udržala svoje hospodárstvo v chode," doplnila Yellenová.
V západných krajinách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili podľa vlády USA prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur).
Štáty skupiny G7 sa na summite v Taliansku tento týždeň dohodli, že pomocou úrokov zo zmrazených ruských štátnych aktív budú financovať úverový balík pre Ukrajinu v rozsahu 50 miliárd dolárov (47 mld. eur). Putin toto rozhodnutie ostro kritizoval ako "lúpež".
Na právnu problematickosť zhabania zmrazených aktív či úrokov, ktoré z nich plynú, však v minulosti poukazovali viacerí experti.
(tasr, dpa, sak)
Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú. To sa vravievalo pred niekoľko desiatkami rokov. Tvrdenie nás dnes stavia doprostred súčasnej diskusie: Preceňujeme prácu? Mali by sme prejsť na štvordňový pracovný týždeň?
„Ak nevydržím pracovať do jednej v noci, nemôžem byť profesorom,“ lamentoval dvadsaťročný Max Weber (1864 – 1920), neskôr slávny sociológ, svojej manželke Marianne. Nakoniec získal profesúru. No vo veku tridsaťštyri rokov sa prvýkrát psychicky zrútil a po niekoľkých ďalších kolapsoch ukončil svoju akademickú kariéru. Weber sám spájal svoju chorobu s pracovným preťažením.
Dnes by sa mohol čudovať. Mnohí sa domnievajú, že Japonsko, kedysi raj pracujúcich, je obrazom postrastovej ekonomiky, kam možno smerujú aj európske krajiny. V prieskume japonského Inštitútu pre politiku trhu práce z roku 2022 sa dočítame, že šesťdesiat percent ľudí mladších ako tridsaťpäť rokov sa hlási k téze: „Keby som mohol, nepracoval by som vôbec.“
Je odpoveďou na naše potreby ešte viac práce, alebo by sme sa mali radšej od práce odpútať? Prečítajte si esej Terezy Matějčkovej:
Benjamin Netanjahu kritizoval plány izraelskej armády, že každý deň zastaví boje v oblasti jednej z hlavných ciest v Pásme Gazy, aby umožnila dodávky humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.
Armáda oznámila, že zastaví operácie od hraničného priechodu Kerem Šalom po Cestu Saláh ad-Dína a v oblasti severne od tohto úseku každý deň od rána do večera miestneho času. "Keď premiér počul dopoludnia správy o 11-hodinovej humanitárnej prestávke, obrátil sa na svojho vojenského tajomníka a dal jasne najavo, že je to preňho neprijateľné," povedal podľa Reuters nemenovaný izraelský predstaviteľ.
Reakcia premiéra Netanjahua poukazuje na politické napätie v súvislosti s prísunom pomoci do Pásma Gazy, kde medzinárodné organizácie varujú pred rastúcou humanitárnou krízou. Izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir myšlienku taktických prestávok odsúdil. Vyhlásil, že o nich rozhodol "hlupák", ktorý by mal prísť o prácu.
Ide o najnovší zo série sporov medzi členmi vládnej koalície a armádou o vedenie vojny v Pásme Gazy. Pred týždňom z vlády odišiel centristický bývalý generál Benny Ganc, ktorý Netanjahua obvinil, že nemá v Gaze skutočnú stratégiu.
(tasr, reuters)
Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša, a to na pozíciu pre oblasť kultúry a médií. Uviedol to nový prezident v rozhovore pre TV Markíza.
Peter Pellegrini o tom s niekdajším diplomatom a známym spisovateľom v súčasnosti rokuje.
"Je to človek, ktorý je dnes najúspešnejší spisovateľ. Má najviac prekladané knihy do rôznych svetových jazykov. Mohol by priniesť zaujímavý pohľad na to, čo sa dnes v spoločnosti deje," povedal prezident.
Poradcom pre medzinárodné právo, právne a ústavnoprávne otázky sa má stať profesor Miroslav Slašťan z Univerzity Komenského. Ako prvého však oficiálne už pred nejakým časom predstavil aj Jána Kubiša pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku.
(tvnoviny)
Samit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku. Po návrate z dvojdňového podujatia to v nedeľu uviedol český prezident Petr Pavel.
Cieľom samitu bolo na najvyššej politickej úrovni nájsť čo najširšiu zhodu na podmienkach spravodlivého, trvalého a úplného mieru na Ukrajine a začať vlastný mierový proces. Témami rozhovorov boli aj konkrétne dôsledky ruskej agresie v humanitárnej oblasti, potravinovej bezpečnosti či jadrovej bezpečnosti.
Pavel tiež priblížil, že pracovné skupiny na summite našli pomerne všeobecnú zhodu v preberaných témach, ku ktorým patrili aj sloboda plavby na moriach, ochrana civilistov, výmena vojnových zajatcov a návrat detí. Odrazilo sa to podľa neho v prijatí záverečného vyhlásenia, ktoré podporila väčšina zúčastnených štátov.
Viac si prečítajte tu:
(tasr)

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…

Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …

Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…

Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…