Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americká ministerka financií obhajovala použitie úrokov zo zmrazených aktív Ruska pre Ukrajinu

Americká ministerka financií obhajovala použitie úrokov zo zmrazených aktív Ruska pre Ukrajinu. Janet Yellenová odmietla v nedeľu kritiku Moskvy. Zablokované ruské aktíva podľa nej zostanú tam, kde sú, generujú však finančné prostriedky, na ktoré Rusko nemá nárok, nejde teda o krádež.

"Nie je tu tiež nijaký právny problém," uviedla ministerka v televízii ABC. Podľa jej slov prebieha meranie síl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a využívanie úrokových príjmov z ruského majetku je možnosťou ukázať, že podpora Ukrajiny pretrváva.

"Myslím si, že Putin je presvedčený, že naša koalícia sa rozpadne – teda že Ukrajine už nebude poskytovať prostriedky, ktoré potrebuje, aby viedla túto vojnu a udržala svoje hospodárstvo v chode," doplnila Yellenová.

V západných krajinách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili podľa vlády USA prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur).

Štáty skupiny G7 sa na summite v Taliansku tento týždeň dohodli, že pomocou úrokov zo zmrazených ruských štátnych aktív budú financovať úverový balík pre Ukrajinu v rozsahu 50 miliárd dolárov (47 mld. eur). Putin toto rozhodnutie ostro kritizoval ako "lúpež".

Na právnu problematickosť zhabania zmrazených aktív či úrokov, ktoré z nich plynú, však v minulosti poukazovali viacerí experti.

(tasr, dpa, sak)

Minúta  |  

Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú

Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú. To sa vravievalo pred niekoľko desiatkami rokov. Tvrdenie nás dnes stavia doprostred súčasnej diskusie: Preceňujeme prácu? Mali by sme prejsť na štvordňový pracovný týždeň?

„Ak nevydržím pracovať do jednej v noci, nemôžem byť profesorom,“ lamentoval dvadsaťročný Max Weber (1864 – 1920), neskôr slávny sociológ, svojej manželke Marianne. Nakoniec získal profesúru. No vo veku tridsaťštyri rokov sa prvýkrát psychicky zrútil a po niekoľkých ďalších kolapsoch ukončil svoju akademickú kariéru. Weber sám spájal svoju chorobu s pracovným preťažením.

Dnes by sa mohol čudovať. Mnohí sa domnievajú, že Japonsko, kedysi raj pracujúcich, je obrazom postrastovej ekonomiky, kam možno smerujú aj európske krajiny. V prieskume japonského Inštitútu pre politiku trhu práce z roku 2022 sa dočítame, že šesťdesiat percent ľudí mladších ako tridsaťpäť rokov sa hlási k téze: „Keby som mohol, nepracoval by som vôbec.“

Je odpoveďou na naše potreby ešte viac práce, alebo by sme sa mali radšej od práce odpútať? Prečítajte si esej Terezy Matějčkovej:

Práca je predsa len o niečo menej nudná ako zábava

Mohlo by Vás zaujímať Práca je predsa len o niečo menej nudná ako zábava

Minúta  |  

Benjamin Netanjahu kritizoval plány izraelskej armády, že každý deň zastaví boje v oblasti jednej z hlavných ciest v Pásme Gazy

Benjamin Netanjahu kritizoval plány izraelskej armády, že každý deň zastaví boje v oblasti jednej z hlavných ciest v Pásme Gazy, aby umožnila dodávky humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.

Armáda oznámila, že zastaví operácie od hraničného priechodu Kerem Šalom po Cestu Saláh ad-Dína a v oblasti severne od tohto úseku každý deň od rána do večera miestneho času. "Keď premiér počul dopoludnia správy o 11-hodinovej humanitárnej prestávke, obrátil sa na svojho vojenského tajomníka a dal jasne najavo, že je to preňho neprijateľné," povedal podľa Reuters nemenovaný izraelský predstaviteľ.

Reakcia premiéra Netanjahua poukazuje na politické napätie v súvislosti s prísunom pomoci do Pásma Gazy, kde medzinárodné organizácie varujú pred rastúcou humanitárnou krízou. Izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir myšlienku taktických prestávok odsúdil. Vyhlásil, že o nich rozhodol "hlupák", ktorý by mal prísť o prácu.

Ide o najnovší zo série sporov medzi členmi vládnej koalície a armádou o vedenie vojny v Pásme Gazy. Pred týždňom z vlády odišiel centristický bývalý generál Benny Ganc, ktorý Netanjahua obvinil, že nemá v Gaze skutočnú stratégiu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša

Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša, a to na pozíciu pre oblasť kultúry a médií. Uviedol to nový prezident v rozhovore pre TV Markíza.

Peter Pellegrini o tom s niekdajším diplomatom a známym spisovateľom v súčasnosti rokuje.

"Je to človek, ktorý je dnes najúspešnejší spisovateľ. Má najviac prekladané knihy do rôznych svetových jazykov. Mohol by priniesť zaujímavý pohľad na to, čo sa dnes v spoločnosti deje," povedal prezident.

Poradcom pre medzinárodné právo, právne a ústavnoprávne otázky sa má stať profesor Miroslav Slašťan z Univerzity Komenského. Ako prvého však oficiálne už pred nejakým časom predstavil aj Jána Kubiša pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku.

(tvnoviny)

Minúta  |  

Samit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku

Samit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku. Po návrate z dvojdňového podujatia to v nedeľu uviedol český prezident Petr Pavel.

Cieľom samitu bolo na najvyššej politickej úrovni nájsť čo najširšiu zhodu na podmienkach spravodlivého, trvalého a úplného mieru na Ukrajine a začať vlastný mierový proces. Témami rozhovorov boli aj konkrétne dôsledky ruskej agresie v humanitárnej oblasti, potravinovej bezpečnosti či jadrovej bezpečnosti.

Pavel tiež priblížil, že pracovné skupiny na summite našli pomerne všeobecnú zhodu v preberaných témach, ku ktorým patrili aj sloboda plavby na moriach, ochrana civilistov, výmena vojnových zajatcov a návrat detí. Odrazilo sa to podľa neho v prijatí záverečného vyhlásenia, ktoré podporila väčšina zúčastnených štátov.

Viac si prečítajte tu:

Závery samitu: Vojna spôsobuje utrpenie, no cesta k mieru si vyžaduje zapojenie všetkých strán

Mohlo by Vás zaujímať Závery samitu: Vojna spôsobuje utrpenie, no cesta k mieru si vyžaduje zapojenie všetkých strán

(tasr)

Minúta  |  

V Kyjeve sa konal prvý pochod Pride od začiatku invázie

V Kyjeve sa konal prvý pochod Pride od začiatku invázie, zúčastnilo sa ho za prísnych bezpečnostných opatrení asi 500 ľudí.

Účastníci nedeľňajšieho pochodu žiadali legalizáciu registrovaných partnerstiev a tvrdé tresty za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie či rodovej identity.

Pochodu sa zúčastnilo aj niekoľko ukrajinských vojakov a diplomatov z veľvyslanectiev niektorých západných krajín. Z bezpečnostných dôvodov sa však mohol pochod tiahnuť len niekoľko desiatok metrov a účastníci boli po niekoľkých minútach nasmerovaní do metra v podzemí.

Ukrajinské médiá pritom informovali, že súbežne s pochodom Pride pochodovalo v centre Kyjeva aj niekoľko stoviek čiastočne zamaskovaných podporovateľov pravicových organizácií. Tí sa údajne snažili zabrániť v pokračovaní demonštrácie príslušníkov LGBTQ komunity. Polícia vraj musela od seba oddeliť dvoch demonštrantov.

Prvý pochod Pride sa konal na Ukrajine v roku 2013. Vzhľadom na vyhlásenie stanného práva na Ukrajine je v súčasnosti mimoriadne ťažké získať povolenie na konanie demonštrácií.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.