Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súdna rada nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade lex atentát

Súdna rada nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade lex atentát, ktorý minulý týždeň schválila vláda na svojom rokovaní.

Dôvodom je ustanovenie návrhu zákona o opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie, ktoré sa týka rozšírenia skutkových podstát trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia aj o stav, keď je osobe právoplatne uložená povinnosť uhradiť pokutu a osoba bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplní. Informovala o tom na svojom webe. Vyzýva preto vládu, aby dané ustanovenie z návrhu zákona vypustila.

"Súdna rada Slovenskej republiky dnes prijala uznesenie k návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, ktoré doručila podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) a podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Petrovi Žigovi (Hlas-SD)," priblížila Súdna rada s tým, že Národnú radu SR vyzvala na neprijatie novely Trestného zákona obsiahnutej v predmetnom ustanovení návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR.

Tzv. lex atentát schválila minulý týždeň vláda. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské sily zintenzívňujú svoje útoky a snažia sa na Ukrajine dobyť rozsiahlejšie územie

Ruské sily zintenzívňujú svoje útoky a snažia sa na Ukrajine dobyť rozsiahlejšie územie skôr, než tamojšia armáda dostane ďalšiu vojenskú pomoc zo zahraničia vrátane stíhačiek F-16. Povedal to hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj.

Rusko postupuje v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ale aj na juhu. Kyjev sa frontové línie snaží udržať, hoci ho sužuje nedostatok vojakov aj munície.

„Nepriateľ si je dobre vedomý, že v dôsledku postupného získavania značného množstva zbraní a vojenskej techniky od našich partnerov a príchodu prvých stíhačiek F-16, ktoré posilnia našu protivzdušnú obranu, bude čas hrať v náš prospech a jeho šance na úspech sa znížia,“ povedal Syrskyj.

Dodal, že práve preto velenie ruských síl vyvíja maximálne úsilie na to, aby bojovalo na rozsiahlejšom území a čo najviac vyčerpalo ukrajinské sily. Ruské sily podľa neho sústreďujú „svoju palebnú silu“ na Doneckú oblasť, kde sa už blížia ku kľúčovej tranzitnej a zásobovacej trase.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Na oficiálnu webovú stránku hlavy štátu opäť vrátili prezidentskú štandardu

Na oficiálnu webovú stránku hlavy štátu opäť vrátili prezidentskú štandardu. Len niekoľko hodín po inaugurácii prezidenta ju totiž nahradili iniciálami Petra Pellegriniho „PP“.

Zákonom upravený symbol funkcie hlavy štátu doposiaľ používali všetci slovenskí prezidenti.

Foto: Web prezident.sk/reprofoto
Minúta  |  

Archeológovia na stavbe diaľnice D35 objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe

Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne šesťtisíc rokmi. Uviedla to Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume spolupracujú.

Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. „Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu,“ uviedla univerzita.

Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. „Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe,“ zdôraznil význam nálezu.

Ako uviedla vedúca terénneho výskumu Sylva Tichá Bambasová, z mohylového plášťa sa nič nezachovalo. Podľa nej je to však bežné, pretože väčšina mohýl z tohto obdobia leží dlhodobo v poľnohospodársky využívaných oblastiach a ich násypy tak boli rozorané. Spresnila, že z mohyly sa zachoval iba žľab po jej obvode.

V priestore mohyly sa podľa archeológov uskutočnili minimálne štyri pohreby. Okrem milodarov, ako boli keramické nádoby či kamenné predmety, z hrobov odobrali desiatky vzoriek, z ktorých sa budú snažiť získať informácie o príbuznosti, pôvode či strave pochovávaných.

Okrem toho našli ďalších asi 30 hrobov. Predpokladajú, že mohyla predstavovala základ pohrebiska, ktoré sa postupne rozrastalo a pochovávanie tam mohlo pokračovať niekoľko storočí.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský premiér Donald Tusk označil estónsku premiérku Kaju Kallasovú za vhodnú kandidátku

Poľský premiér Donald Tusk označil estónsku premiérku Kaju Kallasovú za vhodnú kandidátku na jednu z „najvyšších pozícií v EÚ“. Vyhlásil to pred neformálnym stretnutím vedúcich predstaviteľov EÚ v Bruseli.

Cieľom je prerokovať nové zloženie Európskej komisie po nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu. Tusk očakáva, že k rozhodnutiu dôjde už v pondelok, no pravdepodobne ešte nebude konečné.

Estónska premiérka kandiduje na pozíciu šéfky zahraničnej politiky Európskej únie. „Kaja Kallasová je veľmi dobrá kandidátka, rozumie problémom týkajúcich sa nášho regiónu, pozná aj situáciu Ukrajiny a Ruska,“ uviedol Tusk. „Jej postoje sa zhodujú s tými poľskými.“

Poľský premiér zároveň podporil kandidatúru Ursuly von der Leyenovej na ďalšie funkčné obdobie v úlohe predsedníčky eurokomisie, nakoľko podľa neho „plne rozumie problematike Poľska“.

(pap, tasr)

Minúta  |  

Vláda chce vraj možnosť utajiť akúkoľvek informáciu. Mimovládky spustili petíciu

Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Slovensko.Digital spustili hromadnú pripomienku. Žiadajú zastavenie chystanej vládnej legislatívnej zmeny, ktorá podľa nich obmedzuje ústavné právo občanov na prístup k informáciám.

Ministerstvo vnútra podľa trojice mimovládok zavádza cenzúru na poskytovanie informácií nepriamo prostredníctvom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre. V reakcii na to spustili petíciu a plánujú podať hromadnú pripomienku s cieľom zabrániť prijatiu tejto zmeny.

Rezort vnútra predložil do pripomienkového konania zákon o kritickej infraštruktúre, ktorým zosúlaďuje slovenskú legislatívu s európskou. Nepriamo však novelizuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, kde zavádza nový pojem „limitovaná informácia“, ktorý nie je požadovaný Európskou úniou.

“Takou bude každá informácia, ktorej zverejnenie by mohlo narušiť činnosť alebo dôveryhodnosť orgánu verejnej moci, a teda v podstate akákoľvek skutočnosť,” hovorí Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu.

V praxi by to údajne znamenalo, že ministerstvo obrany bude môcť prakticky každú informáciu označiť za „limitovanú“, a tým pádom ju nesprístupniť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Novela má zapríčiniť, že občania údajne nebudú mať nárok na informácie, a či ich dostanú, bude podľa predstaviteľov tretieho sektora závisieť len na svojvôle úradníkov.

Okrem toho ministerstvo navrhuje, aby štátne orgány mohli utajiť aj zoznamy informácií, ktoré sú považované za „limitované informácie“. Tým pádom sa podľa ich slov verejnosť ani nedozvie, ktoré informácie boli označené za limitované.

Mimovládne organizácie spustili hromadnú pripomienku, aby sa mohli zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania a pokúsili sa presadiť úplné vypustenie inštitútu „limitovanej informácie“ z návrhu zákona alebo aspoň jeho prísnu úpravu. Cieľom je zabezpečiť, aby „limitovanou informáciou“ nemohlo byť čokoľvek, čo môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu.

“Právo na prístup k informáciám je ústavným právom a práve ústava stanovuje rámce na jeho obmedzovanie. Možnosť akúkoľvek informáciu označiť za limitovanú informáciu, ktorá môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu, je príliš široká a dáva priestor pre svojvôľu orgánom štátnej správy. Je možné, že takáto zákonná úprava by testom ústavnosti neprešla.” dodala Katarína Batková z VIA IURIS.

(let)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.