"Rok 2023 patril medzi rekordné roky, čo sa týka zhodnotenia dôchodkových fondov a tento trend sa prelial aj do roku 2024," otvoril výročnú konferenciu šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov.
Sporiteľov pribudlo a v garantovaných a negarantovaných fondoch majú ku koncu mája 2024 viac ako 15 miliárd eur.
Kým v konzervatívnych fondoch sa aktuálne zhodnocuje takmer 5,7 miliardy, v tých rizikovejších, ktoré zároveň ponúkajú vyšší potenciálny výnos, je zainvestovaných približne o 4 miliardy viac.
Fondom sa až na jednu výnimku darilo. V tých garantovaných sa výnosy za posledných 12 mesiacov hýbali v rozpätí od 1,2 do 4,3 percenta. Viac, samozrejme, zarobili tie negarantované – od 13,4 do 21,6 percenta. V zhruba dvojpercentnom mínuse skončil len jeden garantovaný fond.
Kotov pripomenul, že jednou z najzásadnejších úloh, ktorú správcovské spoločnosti začali realizovať podľa plánu, bol práve presun úspor z garantovanej do negarantovanej stratégie. Kým ku koncu júna minulého roka bol medzi nimi pomer 60 ku 40, aktuálne čísla ukazujú takmer presný opak. Ku koncu mája bolo v indexových fondoch podľa údajov asociácie už 59 percent úspor.
V tejto súvislosti šéf asociácie poznamenal, že výzva ešte len príde. Akciové trhy totiž sporadicky čelia poklesom a vtedy bude podľa neho potrebné sporiteľov v rámci týchto investičných stratégií udržať. "Pretože nie je výhrou ich tam len presunúť, dôležité bude, aby tu investičnú stratégiu sporitelia dlhodobo dodržiavali," skonštatoval s dôvetkom, že len vtedy to prináša vysoké priemerné zhodnotenia.
Od posledného otvorenia druhého piliera v roku 2015 sa podľa jeho slov naštartoval rast počtu sporiteľov. Odvtedy ich pribudlo necelých 600-tisíc. Spomenul aj automatický vstup do druhého piliera zavedený v máji v roku 2023 a aktuálne platné podmienky, podľa ktorých ak si sporiteľ správcu svojej penzie nevyberie, pridelí mu ju Sociálna poisťovňa.
Čo sa týka práve automatického pridelenia, údaje ukazujú, že významný vplyv na neho má výrazná sezónnosť počas letných mesiacov.
Zaujímavé množstvo sporiteľov máme aj z iných krajín sveta. "Ak si niekto myslí, že Slovensko je uzavretá krajina, ktorá si vystačí s vlastnými pracovnými silami, to už dávno nie je pravda," skonštatoval Kotov s dôvetkom, že len za prvých pár mesiacov nám pritiekli do systému ľudia z desiatok krajín sveta.
Šéf asociácie sa venoval aj otázkam vyplácaniu penzií z tohto piliera, kde takmer z nuly v roku 2015 stúpol objem výplat nad 120 miliónov eur. Potvrdil, že preferovaným je práve program jednorazového výberu všetkých úspor pri odchode do dôchodku. Dodal, že na rastúcom tempe výplat sa vlani a začiatkom roka podpísali predovšetkým predčasné dôchodky.
Kým v rokoch 2015 až 2023 sa vyplatilo 305 miliónov eur, pričom 90 percent z toho jednorazovo, len vlani to bol objem 126 miliónov eur a v prvých piatich tohtoročných mesiacoch už suma prevýšila 102 miliónov. Počet aj objem dôchodkov bude podľa asociácie aj naďalej rásť, a to pre starnutie klientov dôchodkových správcovských spoločností. Neslabne ani záujem o jednorazové výplaty.
Kotov spomenul aj zníženie príspevku do druhého piliera na štyri percentá, čo bude mať najsilnejší dosah na najmladšiu generáciu, pretože si budú menší odvod platiť najdlhšie obdobie. "Dôchodky tak budú mať o tretinu nižšie," uzavrel.
Štyria z desiatich opýtaných sa dôchodku boja
Okrem finančných ukazovateľov zazneli na výročnej konferencii aj výsledky v máji realizovaného online prieskumu medzi obyvateľmi Slovenskej republiky vo veku od 18 do 64 rokov. Respondentov sa pýtali na ich očakávania spojené so životom v penzii.
Obavu, ako vyžijú v budúcnosti na dôchodku, vyjadrili približne štyria z desiatich opýtaných (42 percent).
Takmer tretina respondentov nad dôchodkom nerozmýšľa vôbec. "Sú to častejšie mladší ľudia," konštatuje sa v prieskume.
Len pätina opýtaných sa teší na dôchodok a dá sa povedať, že čím sú starší, tým sa „tešia viac“. Muži sú v tomto mierne pred ženami, na dôchodok sa ich teší zhruba 27 percent, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako žien.
"Šesť percent opýtaných deklaruje, že do dôchodku nepôjde, respektíve budú pracovať aj na dôchodku," uvádza sa v prieskume s doplnením, že obavy z dôchodku sú percentuálne podobné (39 percent až 44 percent) v každej vekovej skupine.
Až tri štvrtiny ľudí v celej vzorke si myslia, že súčasní dôchodcovia na Slovensku majú často finančné problémy. Len desatina ich príjmy vníma ako postačujúce pre život na Slovensku. Alarmujúci je aj záujem o informácie o fungovaní dôchodkového systému. Viac ako polovica oslovených ich totiž aktívne nevyhľadáva, ale vypočuje si alebo si ich prečíta, keď sa k nim dostanú.
Ako naznačujú výsledky, záujem o problematiku má len tretina ľudí a prichádza pomerne neskoro.
Možnosti, ako si šetriť na dôchodok, najviac vyhľadávajú medzi 55 a 64 rokom. Téme vôbec nevenuje pozornosť viac ako desatina opýtaných. Ukázalo sa však, že tí, ktorí sa na zaslúžilý odpočinok tešia, majú o informácie v súvislosti s ním aj aktívny záujem.
Ako si v súčasnosti zabezpečujeme budúcnosť?
Spojitosť medzi svojím zabezpečením vo vyššom veku a systémom, ktorý na Slovensku zabezpečuje Sociálna poisťovňa, vníma väčšina Slovákov. Viac ako dve tretiny opýtaných v celej vzorke (69 percent) na otázku, ako si dôchodok zabezpečujú, uviedli, že sú v prvom pilieri.
"Zvyšná tretina si myslí, že v ňom nie sú," vyplýva z výsledkov. To nie je príliš lichotivý záver, keďže ide o zákonom daný solidárny pilier a v systéme je každý občan Slovenskej republiky.
Pozitívnym ukazovateľom je počet tých, ktorí si na svoju penziu sporia aj inak. Kým s druhým pilierom ráta 60 percent opýtaných, takmer polovica už má svoje rezervy určené na dôchodok na účte v banke, zainvestované na kapitálových trhoch a podobne. Viac ako tretina opýtaných deklaruje sporenie v treťom pilieri.
Slováci pozitívne nevnímajú predovšetkým legislatívne zmeny týkajúce sa budúcich dôchodkov. "Viac ako polovica opýtaných si myslí, že výšku budúcich dôchodkov na Slovensku ohrozujú predovšetkým časté zmeny zákonov, ktoré sa týkajú dôchodkov (53 percent), a súčasne vývoj demografie a s tým spojené ubúdanie populácie v produktívnom veku (51 percent)," vyplýva z prieskumu.
Občania sa však obávajú aj politických konfliktov v spoločnosti či závislosti našich budúcich penzií iba od jedného zdroja. To, že dôchodky neohrozuje nič, si myslí len jedno percento ľudí. Väčšina Slovákov si však uvedomuje vplyv vývoja demografie – starnutie obyvateľstva vidí ako hrozbu pre budúce dôchodky až 37 percent opýtaných.