Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo výrobnej hale na Priemyselnej ulici v Sučanoch vypukol krátko po 13.30 požiar

Vo výrobnej hale na Priemyselnej ulici v Sučanoch vypukol krátko po 13.30 požiar. Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Mária Pohanková Zahatlanová, na mieste aktuálne zasahujú ôsmi hasiči z Hasičskej stanice v Martine s tromi kusmi techniky.

„Udalosť bola hlásená ako požiar potrubia, ale podľa informácií veliteľa zásahu oheň zasiahol aj strechu a technologickú časť haly,“ uviedla Pohanková Zahatlanová. Doplnila, že do Sučian (okres Martin) pre prípad potreby smeruje aj hasičské sanitné vozidlo zo Žiliny.

Žilinská krajská polícia na sociálnej sieti informovala, že k požiaru vyslali príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin – východ. „V súvislosti s požiarom nedošlo k zraneniu žiadnej osoby. Príslušníci Policajného zboru na mieste pomáhali pri evakuácii osôb. Aktuálne zabezpečujeme miesto udalosti a po dohasení požiaru budeme vykonávať ďalšie potrebné úkony,“ priblížila polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí žiaci v oblasti tvorivého myslenia zaostávajú za priemerom štátov OECD

Slovenskí žiaci v oblasti tvorivého myslenia zaostávajú za priemerom štátov OECD, vyplýva z medzinárodného testovania PISA. Kým skóre 15-ročných žiakov na Slovensku bolo v tejto oblasti 29 bodov, priemer OECD bol na úrovni 33 bodov, informoval rezort školstva.

Ako priblížilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, testovanie v oblasti tvorivého myslenia v rámci PISA je novinkou, ktorá pribudla v roku 2022. Bežne bývala meraná matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť.

V oblasti tvorivého myslenia bola testovaná mládež zo 64 krajín vrátane Slovenska. Medzinárodná štúdia PISA sa koná v trojročných intervaloch od roku 2000. V školskom roku 2021/2022 išlo na Slovensku o jej ôsmy cyklus, prvé meranie tu bolo realizované v roku 2003.

Ako ozrejmila riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVaM) Ivana Pichaničová, dôvodom zaradenia tejto oblasti do testovania je súčasná spoločenská situácia, v ktorej úspech čoraz viac závisí od inovácií a nových poznatkov.

Na Slovensku sa do testovania PISA 2022 v gescii NIVaM-u v oblasti tvorivého myslenia zapojilo zhruba 5 800 žiakov z 292 škôl všetkých typov. Testovanie prebiehalo od 25. apríla do 13. mája 2022.

Priemerné skóre slovenských žiakov – 29 bodov – bolo pod priemerom štátov OECD. V rámci OECD dosiahli porovnateľný výkon ako slovenskí žiaci ich rovesníci zo Slovinska či Mexika, mimo OECD to boli žiaci v Srbsku, Uruguaji či Spojených arabských emirátoch. Nižší výkon podali žiaci z Grécka, Kostariky či Kolumbie.

Ďalšie informácie sú prístupné na webovom portáli NIVaM.

(sita)

Minúta  |  

Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom eskaluje, USA sa snažia zabrániť vzniku rozsiahlejšieho konfliktu

Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom eskaluje, USA sa snažia zabrániť vzniku rozsiahlejšieho konfliktu. V utorok to povedal emisár americkej administratívy Amos Hochstein po stupňujúcom ostreľovaní v pohraničí na juhu Libanonu.

Militanti Hizballáhu v Libanone a izraelské jednotky sa navzájom ostreľujú vo zvýšenej miere posledných osem mesiacov - paralelne s vojnou v Pásme Gazy. Hizballáh podporovaný Iránom minulý týždeň odpálil proti Izraelu dosiaľ najviac rakiet a bezpilotných lietadiel, čím reagoval na izraelský nálet, pri ktorom zahynul vysokopostavený veliteľ hnutia.

Poradca prezidenta USA Bidena Amos Hochstein povedal, že do Libanonu ho vyslali okamžite po krátkej návšteve Izraela, pretože situácia je "vážna". V utorok ráno sa stretol s veliteľom libanonských ozbrojených síl aj s tamojším predsedom parlamentu Nabíhom Barrím, šéfom šittského hnutia Amal, ktoré je spriaznené s Hizballáhom a tiež za posledné mesiace odpálilo rakety na Izrael.

Rokoval aj s libanonským premiérom Nadžíbom Míkátím, ktorý mu podľa vyhlásenia povedal, že Libanon sa o eskaláciu neusiluje. USA a Francúzsko sa podľa agentúry Reuters diplomaticky snažia zaistiť pokoj zbraní v pohraníči Izraela a Libanonu. Hizballáh tvrdí, že svoje útoky zastaví až keď sa dosiahne prímerie v Pásme Gazy.

Americký vyslanec utorok vyzval Hamas, aby súhlasil s návrhom dohody o prímerí v Gaze, ktorú podporujú USA a ktorá podľa neho predstavuje príležitosť ukončiť vojnu pozdĺž tzv. modrej línie. Ide o demarkačnú líniu medzi Libanonom a Izraelom, ktorú v roku 2000 vytvorila OSN.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

V Sládkovičove neznámy páchateľ bodol 33-ročnú tehotnú ženu

V Sládkovičove neznámy páchateľ bodol 33-ročnú tehotnú ženu, tá na následky zranení zomrela i s dieťaťom. Mamičku našli svedkovia s bodnou ranou v oblasti brucha.

Informácie o tom, v ktorom mesiaci tehotenstva žena bola, sa líšia. Prvotné správy hovorili o deviatom mesiaci, iné zdroje hovoria o štvrtom.

(markíza)

Minúta  |  

Ruského profesora politológie v Estónsku odsúdili na šesť rokov a tri mesiace väzenia

Ruského profesora politológie v Estónsku odsúdili na šesť rokov a tri mesiace väzenia za zhromažďovanie informácií v prospech Ruska. Odsúdeným je ruský občan Viačeslav Morozov, ktorý v Estónsku roky pracoval a mal tam povolenie na pobyt.

Ako uviedli estónske médiá, Morozov bol uznaný za vinného z konania v záujme a v mene cudzej spravodajskej služby proti Estónskej republike. Morozov tak nebol odsúdený za špionáž, ktorá sa trestá vyšším trestom.

Súd v okrese Harju považoval za preukázané, že Morozov v záujme ruských spravodajských služieb výmenou za finančnú odmenu zhromažďoval informácie o vnútornej, obrannej a bezpečnostnej politike Estónska, ako aj o ľuďoch a infraštruktúre s tým spojenej. Tieto informácie odovzdával kontaktným osobám počas svojich návštev v Rusku.

Morozova zadržali začiatkom januára tohto roka. Následne bol vzatý do vyšetrovacej väzby. Médiá neinformovali, či muž pred súdom vinu priznal. Viacerí jeho kolegovia vyjadrili pochybnosti o jeho previnení, pričom poukazovali na to, že bol kritický voči ruskému vedeniu a bol proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

(tasr, rfe/rl)

Minúta  |  

Do diskusie k návrhu na skrátené legislatívne konanie pri súbore opatrení Lex atentát sa prihlásilo sedem rečníkov

Do diskusie k návrhu na skrátené legislatívne konanie pri súbore opatrení Lex atentát sa prihlásilo sedem rečníkov písomne, z toho štyria sú za poslanecký klub. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude možné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.