Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko údajne upustilo od svojich námietok ku kandidatúre Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO

Maďarsko údajne upustilo od svojich námietok ku kandidatúre Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO. V utorok o tom informovali holandské médiá, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters.

Odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte sa stretol so svojím maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom na okraj neformálneho samitu lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. Holandské médiá s odvolaním sa na nemenované zdroje informovali, že Orbán na schôdzke netrval na svojej požiadavke, aby sa Rutte ospravedlnil za svoje kritické vyjadrenia na adresu maďarskej vlády.

Orbán ich v máji označil za "problematické". Ospravedlnenie bolo jednou z dvoch podmienok, ktoré si Budapešť stanovila na vyjadrenie podpory Ruttemu ako nástupcovi Jensa Stoltenberga vo funkcii šéfa NATO. Druhou podmienkou bola garancia, že sa Maďarsko nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine.

Stoltenberg sa za to zaručil počas minulotýždňového stretnutia s Orbánom, ktorý mu zase prisľúbil, že Budapešť nebude blokovať súvisiace rozhodnutia Aliancie. Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO podporilo viacero krajín vrátane Slovenska.

(tasr)

  |  

Nový Zéland zvýši svoj podiel na monitorovaní sankcií uvalených na KĽDR

Nový Zéland zvýši svoj podiel na monitorovaní sankcií uvalených na KĽDR. Prvýkrát preto nasadí plavidlá svojich námorných síl a navýši počet vzletov lietadiel. V utorok to oznámil novozélandský premiér Christopher Luxon.

Vláda Nového Zélandu sa dlhodobo snaží zintenzívniť medzinárodnú angažovanosť na diplomatickej úrovni aj v oblasti ozbrojených síl. Začiatkom tohto mesiaca oznámila, že vyšle viac vojakov do misie OSN v Južnej Kórei.

Zvýšenie príspevku do monitoringu sankcií podľa Luxona odráža význam, ktorý Nový Zéland prikladá úsiliu o kolektívnu bezpečnosť zameranú na podporu mieru, stability a medzinárodného systému založeného na pravidlách v Indo-tichomorskom regióne.

Reuters však upozorňuje na nedávne vládne správy, podľa ktorých novozélandské ozbrojené sily musia riešiť závažné problémy súvisiace s vysokým úbytkom personálu po pandémii COVID-19 a starnúcim vybavením. Vláda vyčlenila navyše na budúci rok menej kapitálových výdavkov, ale tvrdí, že po zverejnení nepriaznivých správ o obranných spôsobilostiach by výdavky chcela zvýšiť.

(tasr, reuters)

  |  

Marián Viskupič (SaS) považuje zdaňovanie kryptomien za nedostatočnú formu konsolidácie

Marián Viskupič (SaS) považuje zdaňovanie kryptomien za nedostatočnú formu konsolidácie, podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) sú samotné kryptomeny „špekuláciou“.

Podľa liberálneho poslanca by „moderní nomádi“ – experti na kryptomeny po zdanení na Slovensku „jednoducho odišli do zahraničia“. Povedal to v rozprave o novele zákona „o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív“.

(nr sr)

  |  

Putin cestou do KĽDR navštívil ruský Ďaleký východ

Putin cestou do KĽDR navštívil ruský Ďaleký východ. Jeho cesta do Jakutskej republiky, známej aj pod názvom Sacha, ktorá je rozlohou najväčším ruským regiónom, bola prvou návštevou od roku 2014.

Putin by mal absolvovať aj sériu stretnutí - vrátane schôdzky s regionálnym lídrom. Následne odletí do Severnej Kórey, pričom pôjde o jeho prvú návštevu tejto krajiny od roku 2000. Počas stretnutia sa očakáva aj podpísanie dohody o partnerstve Ruska a KĽDR.

Severokórejský líder Kim Čong-un vlani v septembri pricestoval na ruský Ďaleký východ, kde absolvoval rokovania s Putinom.

(tasr, reuters, tass)

  |  

Slovensko prednieslo svoje postrehy k nominantovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi

Slovensko prednieslo svoje postrehy k nominantovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi, bývalému premiérovi Portugalska, ktorý odstúpil z funkcie po medializácii podozrení z korupcie.

Svoju pozíciu vyjadrila Bratislava na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady aj k nominantke na šéfku európskej diplomacie, ktorou je estónska premiérka Kaja Kallasová.

Po skončení rokovania Samitu EÚ o tom informoval slovenský prezident Peter Pellegrini.

(tasr)

  |  

Pellegrini: Slovensko podporí na post šéfa NATO Rutteho. Na oplátku chceme protivzdušnú obranu

Slovensko podporí kandidatúru končiaceho holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini v utorok po skončení mimoriadneho zasadnutia Európskej rady. Slovensko chce za túto podporu pomoc od Holandska pri zabezpečení svojej protivzdušnej obrany.

"Po konzultáciách s oboma kandidátmi aj po konzultáciách s premiérom Robertom Ficom a slovenskou vládou si Slovenská republika vie predstaviť podporu holandského premiéra Marka Ruttehho za šéfa Aliancie," vyhlásil Pellegrini.

Zároveň pripomenul, že táto podpora je sprevádzaná prosbou a žiadosťou slovenskej strany, aby Rutte ako budúci šéf NATO zaistil ochranu vzdušného priestoru SR.

Pripomeňme, že Slovensko momentálne nedisponuje plnohodnotnými systémami protivzdušnej obrany. Vlastné zariadenia S-300 odovzdalo Ukrajine pred vyše dvoma rokmi. Kyjevu ich darovalo ministerstvo obrany pod hlavičkou Jaroslava Naďa 8. apríla 2022 s tým, že spojenci zabezpečia ochranu nášho neba.

Istý čas plnili túto funkciu Patrioty od západných spojencov. Tie po čase nahradil taliansky systém SAMP/T Mamba. Aj ten bol z územia Slovenska stiahnutý, a to pred niekoľkými týždňami.

"Dnes Slovensko nedisponuje žiadnym systémom protivzdušnej obrany, a preto sme s Ruttem hovorili o tom, že v prípade, ak bude zvolený za šéfa Aliancie, aby sa zasadil o ochranu a obranu vzdušného priestoru SR - aspoň do času, kým Slovensko nebude schopné vlastnými kapacitami tento vzdušný priestor ochrániť. Rutte vyjadril ochotu sa tým v budúcnosti zaoberať," vysvetlil prezident.

Mohlo by Vás zaujímať Ale áno, oklamali nás

Pellegrini dodal, že Rutteho zároveň požiadal, aby po svojom zvolení do novej funkcie zohľadnil aj geografický princíp pri obsadzovaní pozícií v NATO na nižších úrovniach riadenia.

Okrem toho konštatoval, že Slovensko na zasadnutí prednieslo svoje pozície a postrehy aj k nominantovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi a nominantke na šéfku diplomacie EÚ Kaji Kallasovej.

Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga vyprší v októbri tohto roka. Jeho nástupcu musí jednohlasne zvoliť všetkých 32 členov Aliancie. Okrem 57-ročného holandského premiéra je kandidátom aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorému sa na jeseň končí mandát a za hlavu štátu opätovne kandidovať nemôže.

Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO podporilo viacero krajín vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. V utorok mu vyjadrilo podporu aj Slovensko, podľa Reuters sa ešte čaká na Rumunsko. Podľa agentúry údajne upustilo od námietok ku kandidatúre Marka Rutteho aj Maďarsko.

(tasr, reuters, sak)