Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentka vymenovala do funkcie nového šéfa SIS Michala Aláča

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok vymenovala za riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča, navrhol ho šéf parlamentu Boris Kollár. Je nástupcom Vladimíra Pčolinského, ktorý je momentálne vo väzbe pre podozrenia z korupcie.

Aláč sa narodil 1. marca 1985 v Detve. Dlhšiu dobu pôsobil v SIS na viacerých pozíciách od staršieho referenta až po funkciu námestníka riaditeľa. Študoval trestné právo na Trnavskej univerzite v Trnave a právo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Miesto šéfa tajných sa uvoľnilo po odchode Vladimíra Pčolinského. Z funkcie ho odvolali v marci na jeho vlastnú žiadosť, keď bol zadržaný a obvinený z korupcie. V súčasnosti je väzobne stíhaný.

Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. V prípade Aláča, ako aj jeho predchodcu Pčolinského, išlo o personálnu nomináciu koaličného hnutia Sme rodina.

Jednou z najdôležitejších úloh pre nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) bude posilniť dôveru širokej verejnosti vo vedenie služby, ako aj dôveru zahraničných partnerov a spojencov, že SIS koná ako informačná služba právneho a demokratického štátu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore po štvrtkovom vymenovaní Michala Aláča za šéfa tajnej služby.

Zo SIS chce mať modernú spravodajskú službu

„Mojím cieľom je riadiť službu tak, aby bola vnímaná v presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky ako politicky nezávislá, profesionálna spravodajská služba vo všetkých jej aspektoch,“ zdôraznil Aláč.

SIS chce viesť tak, aby bola modernou spravodajskou službou, ktorá bude efektívne reagovať na všetky ohrozenia záujmov Slovenskej republiky, uvádza sa v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa služby Simona Svítková.

Prioritou pre nového riaditeľa je, aby bola SIS naďalej rešpektovanou inštitúciou doma aj v zahraničí a zároveň bola vnímaná ako spoľahlivý a kooperujúci partner so zahraničnými spravodajskými službami, ktorý prijíma a zdieľa relevantné informácie.

„Slovenská informačná služba je miestom, kde pracujú inteligentní a schopní ľudia. V mojom záujme je vytvárať im vyhovujúce podmienky tak, aby služba bola zamestnávateľom, ktorý je stabilným pre príslušníkov a tiež atraktívnym pre uchádzačov,“ deklaroval nový riaditeľ.

Ďalšími úlohami je podľa neho zvýšenie dôveryhodnosti služby v očiach verejnosti a pokračovanie v otvorenejšej komunikácii s verejnosťou tak, aby SIS primerane poskytovala verejnosti informácie, ktoré nie sú chránené zákonom.

Ku kľúčovým úlohám spravodajskej služby patrí ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, boj proti extrémizmu, terorizmu a všetkým formám organizovaného zločinu. Rovnako sa venuje aj hrozbám v online priestore a kybernetickej bezpečnosti.

(tasr)

  |  

Matovič predstavil piliere reformy. Na dieťa má ísť mesačne 200 eur

AKTUALIZOVANÉ Základnými piliermi daňovej a odvodovej reformy za vyše dve miliardy eur budú férové dane, jedna daň a jeden odvod, ako aj 200 eur mesačne na dieťa. Uviedol to na tlačovej besede minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Reforma bude podľa jeho slov "výrazne prorodinná". Zároveň poprel medializované informácie o možnom náraste DPH na 25 percent. Na Facebooku krátko predtým napísal, že ide o "blud", ktorý rozšíril jeho "kolega S", najnovšia skratka pre lídra SaS Richarda Sulíka.

O daňovo-odvodovej reforme sa podľa neho diskutovalo od leta minulého roka. Podrobnosti reformy by chcel predstaviť za "pár týždňov", podľa jeho slov možno "o dva týždne".

"Slovensko nevyhnutne potrebuje poctivú daňovo-odvodovú reformu, ktorá bude prorodinná, ktorá dramaticky zjednoduší systém a ktorá zabezpečí, aby všetky subjekty platiace dane mali pocit, že je fér," povedal minister financií.

Nové pravidlá reformy majú podľa Matoviča platiť od budúceho roka. Pri jej presadzovaní je ochotný sa prípadne dohodnúť aj s opozíciou.

Matovič vyčíslil náklady reformy na asi 2,5 miliardy eur. Má byť financovaná z viacerých zdrojov, v konečnom dôsledku bude reforma deficitná. "Určite to bude viaczdrojové financovanie. Zároveň počítame s tým, že celkový výsledok (reformy) bude deficitný. Chceme prispieť niekoľkými sto miliónmi do tejto reformy s tým, že to budeme brať ako podporu dobrej veci, podporu prorodinnej politiky," dodal Matovič.

(tasr)

  |  

Pčolinskému predĺžili väzbu, Zoroslavovi Kollárovi a Davidovi Lindtnerovi nie

Kým bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský zostáva vo väzbe, podnikateľ Zoroslav Kollár a bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner sa čoskoro dostane na slobodu. Najvyšší súd SR im nepredĺžil lehotu väzby, ktorá uplynie 28. mája.

Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský zostáva naďalej väzobne stíhaný. Rozhodol o tom sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku 29. apríla a jeho rozhodnutie bolo doručené Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v stredu. TASR to potvrdila hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

"ÚŠP bolo doručené rozhodnutie ŠTS Pezinok, ktorý zamietol žiadosť o prepustenie z väzby V. P. a ponechal ho vo väzbe pre kolúzny dôvod väzby. Zároveň nevyhovel prokurátorovi, ktorý žiadal rozšírenie dôvodov väzby," objasnila hovorkyňa. Sudca ŠTS vo štvrtok (29. 4.) avizoval po výsluchu obvineného, že hneď neoznámi, ako rozhodol o žiadosti Vladimíra P. o prepustenie z väzby. Rozhodnúť mal na začiatku tohto týždňa.

Podľa názoru obhajkyne Evy Mišíkovej nie je dôvod, aby Vladimír P. bol naďalej v kolúznej väzbe. "Vítam však rozhodnutie sudcu ŠTS, ktorý nevyhovel návrhu prokurátora, ktorý žiadal uznať aj dôvod preventívnej väzby," zdôraznila pre TASR na druhej strane advokátka. Považuje to za dôvod väzby, ktorý určite nie je splnený.

Obvinenia z korupcie

Podľa obhajcu Ondreja Urbana žiadosť o prepustenie z väzby dali z toho dôvodu, že v prvom skutku boli vypočutí všetci obvinení a následne kajúcnici. To znamená, že zanikol dôvod kolúznej väzby. Dozorový prokurátor zároveň navrhoval rozšírenie dôvodov väzby o pokračovaciu väzbu v súvislosti s druhým skutkom, kde exriaditeľ figuruje ako obvinený.

Vladimír P. je právoplatne väzobne stíhaný od 29. marca. Exriaditeľa tajnej služby zadržali príslušníci NAKA 11. marca a obvinili ho, že on a bývalý námestník SIS Boris B. mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava K. vo výške 40.000 eur. Úplatok mal byť údajne za to, aby SIS nesledovala Zoroslava K.

Vypovedajú voči nemu dvaja svedkovia - kajúcnici Boris B. a bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít M. Nedávno mu pribudlo ďalšie obvinenie z korupčného skutku, ktorého sa mal dopustiť v roku 2020. Obvinenia odmieta.

Súd im vyhovel

Podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi a bývalému predsedovi Okresného súdu Bratislava III Davidovi Lintnerovi Najvyšší súd SR nepredĺžil lehotu väzby, ktorá im uplynie 28. mája. Vyhovel ich sťažnosti proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Ten im pôvodne väzbu predĺžil.

"Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel sťažnosti obvineného Zoroslava K. proti výroku uznesenia Špecializovaného trestného súdu, ktorým mu bola predĺžená lehota väzby, z dôvodu, že nezistil na predĺženie lehoty jeho väzby Trestným poriadkom vyžadované závažné dôvody," spresnila Važanová. Doplnila, že NS SR nevyhovel sťažnosti obvineného Davida Lintnera o prepustenie z väzby, rovnako ani sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

Údajné úplatky

Lindtnera, Kollára a bývalú podpredsedníčku NS SR Jarmilu Urbancovú zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) vlani 28. októbra v rámci akcie Víchrica. Obaja sudcovia sú obvinení zo zločinu prijímania úplatku. Zoroslava Kollára obvinili zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu. O ich väzbe postupne rozhodovali ŠTS a NS SR.

Kollár navyše od marca čelí aj obvineniu, že poskytol bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a exnámestníkovi SIS úplatok, aby ho nesledovali. Najnovšie mu pribudlo obvinenie v ďalšej korupčnej kauze. Spolu s podnikateľom Tomášom R. mal údajne podplácať bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta M. v prípade ilegálnej výroby cigariet.

(tasr, jor)

  |  

Chauvin žiada nový proces. Hovorí o rasovom tlaku a konflikte záujmov porotcu

Bývalý americký policajt Derek Chauvin, ktorého v apríli uznali za vinného z vlaňajšej vraždy Afroameričana Georgea Floyda, požiadal v utorok o nový súdny proces. Odvolával sa pritom na pochybenia zo strany poroty i prokuratúry, ku ktorým podľa neho došlo pri procese v Minneapolise v americkom štáte Minnesote. Informovala o tom agentúra AFP.

Chauvina (45) uznala 20. apríla súdna porota v Minneapolise za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zabitia Georgea Floyda. Za vinného ho dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby. Za vraždu druhého stupňa mu hrozí 40-ročné za vraždu tretieho stupňa 25-ročné a za zabitie desaťročné väzenie, pričom verdikt s výškou jeho trestu má súd oznámiť 16. júna.

Chauvinov obhajca Eric Nelson teraz tvrdí, že jeho klient nemal spravodlivý proces, a to jednak pre publicitu, ktorú si prípad vyslúžil, ako aj pre pochybenia súdu, prokuratúry i "rasový tlak", akému bola podľa jeho slov vystavená súdna porota. Rozsudok, ktorý v procese padol, bol podľa Nelsona v rozpore so zákonom.

Porotca v konflikte záujmov

Žiadosť o nový proces podal Nelson v mene svojho klienta po tom, ako sa objavili pochybnosti o nestrannosti jedného z porotcov, ktorý bol odfotografovaný na zhromaždení proti rasizmu, uvádza AFP.

Porotca, 31-ročný Afroamaeričan Brandon Mitchell, mal na fotografii z akcie tričko s nápisom "Dajte preč kolená z našich krkov" a tiež písmenami BLM, skratke hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží). AFP dodáva, že Mitchell je jedným z dvoch porotcov, ktorí po procese s Chauvin zverejnili svoju totožnosť.

Právnici z oboch tímov - obhajoby aj obžaloby - mali pri výbere porotcov pomerne neľahkú úlohu. Zvoliť museli takých, ktorí ešte na medializovaný prípad Floyda nemali jasne vyhranený názor a boli nestranní. Potenciálnym poradcom dávali pri výbere dotazník, kde sa ich okrem iného pýtali, či sa zúčastnili niektorom z protestov proti policajnej brutalite, ktoré v USA vypukli po Floydovej smrti.

Mitchell v dotazníku uviedol, že sa na takom proteste nezúčastnil, a že bude nezaujatým. Na margo predmetnej nedávno medializovanej fotografie tento porotca denníku Star Tribune povedal, že išlo o snímku z akcie, ktorá sa konala v auguste 2020 na počesť Martina Luthera Kinga.

Žiadosť o nový proces je vraj bežná

Podľa právnika Mikea Brandta je žiadosť o nový súdny proces v prípade usvedčenia obžalovaného v zásade rutinnou záležitosťou. Problémy, ktoré sú v takejto žiadosti zmienené, sú podľa jeho slov následne zmienené aj pri odvolaní. Brandt a ďalší právnici oboznámení s prípadom, na ktorých sa odvoláva agentúra AP, pritom považujú za nepravdepodobné, že by súd v kauze Chauvina zmenil rozhodnutie.

Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše deväť minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že "nemôže dýchať". Tento čin vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.

Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.

(tasr)

  |  

Po kritike očkovacej kampane Suja ako šéf NCZI končí

Národné centrum zdravotníckych informácií povedie od stredy Pavol Capek. TASR o tom v utorok informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová. Vo funkcii tak vystrieda Róberta Suju, dočasne povereného riadením NCZI.

Suja vedenie inštitúcie prevzal v marci po tom, ako vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí odvolal bývalého riaditeľa Petra Bielka. NCZI v tej dobe kritizovali za objednávkový systém na očkovanie, ktorý pod náporom často padal.

V pondelok Suja kritizoval zlyhávajúcu očkovaciu kampaň. Uviedol, že v čakárni je málo ľudí a hrozí, že súčasným tempom kolektívnu imunitu nedosiahneme. Suja sa pritom v apríli vyjadril, že poverenie viesť NCZI dostal na 4 mesiace.

Nový šéf

Ako Eliášová priblížila, Capek pracuje v národnom centre od júla minulého roka. Doteraz bol riaditeľom úseku informatizácie a elektronizácie zdravotníctva. Pred nástupom do NCZI pôsobil na manažérskych pozíciách v IBM, EMC či v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

Jeho úlohou bude reorganizácia krízového riadenia centra realizácie protipandemických opatrení a očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na starosti bude mať aj projekt elektronického zdravotníctva eHaelth a jeho transformáciu na systém novej generácie.

"V najbližšom období považuje za kľúčové vytvorenie zdravotného komunitného cloudu, ktorý by mal byť základom prevádzky eHealth ako aj ďalších aplikácií NCZI a ostatných rezortných organizácií," priblížil rezort zdravotníctva.

Nový riaditeľ NCZI deklaroval podľa rezortu zdravotníctva zámer posilniť personálne a odborné kapacity aj prostredníctvom atraktívneho odmeňovacieho modelu.

Centrum sa má podľa ministerstva stať IT kompetenčným centrom pre rezortné organizácie v oblasti architektúry, dátových štandardov, integrácie a ďalších služieb.

(tasr, ste)

  |  

V Portugalsku otvorili najdlhší visutý most pre chodcov na svete. Má viac ako pol kilometra

V Portugalsku otvorili najdlhší visutý most pre peších na svete. Úzka kovová lávka zavesená na oceľových lanách ponad kaňon dosahuje dĺžku 516 metrov. Približne 175 metrov pod konštrukciou tečie dravá rieka Paiva.

Po moste sa ako prví prešli minulý týždeň miestni obyvatelia. Oficiálne ho uviedli do prevádzky v nedeľu a pre širokú verejnosť je otvorený od pondelka, informovala tlačová agentúra AP. Táto architektonická zaujímavosť sa nachádza v geoparku Arouca na severe krajiny. Geopark je od roku 2012 chránenou lokalitou UNESCO.

Most s oficiálnym názvom "516 Arouca" svojou dĺžkou prekonal svetový rekord, ktorý doteraz držal 494-metrový Visutý most pre chodcov Charlesa Kuonena, otvorený v roku 2017 vo švajčiarskych Alpách.

Foto: TASR/AP

Výstavba mosta Arouca trvala dva roky a stála 2,3 milióna eur. Deti do šiestich rokov naň nemajú povolený vstup a všetky návštevy budú s účasťou sprievodcov. Vstupné na most je 10 až 12 eur a musí sa vopred rezervovať prostredníctvom webovej stránky.

Miestni obyvatelia dúfajú, že nová turistická atrakcia pomôže oživiť ich región, ktorého ekonomika značne utrpela následkami koronavírusovej pandémie. "Otvorenie tohto mosta je pre nás veľmi dôležité, pretože prispeje k obnoveniu cestovného ruchu," uviedla starostka neďalekého mesta Arouca Margarida Belémová.

Foto: TASR/AP

Most je vstupnou bránou do geoparku Arouca, ktorý turistov láka na vodopády Aguieiras a viacero prírodných či adrenalínových atrakcií. Impozantnú stavbu zachytila na videokamere televízna stanica Sky News.

https://twitter.com/SkyNews/status/1387862234022522881

(tasr, haj)