Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pochod Hrdí na rodinu tento rok poukáže na tému Manželstvo chráni deti

Pochod Hrdí na rodinu tento rok poukáže na tému Manželstvo chráni deti. Jeho 12. ročník sa uskutoční 20. júla o 15.00 na Jakubovom námestí v Bratislave, informoval organizátor podujatia Anton Chromík.

„Poslaním akcie je rozšíriť na Slovensku radosť, ktorú môže dať rodina a manželstvo deťom a manželia medzi sebou navzájom. Ukázať, že deti potrebujú lásku mamy a otca viac ako veci či hmotné zabezpečenie. Povzbudiť, aby ľudia na Slovensku neochudobňovali svoje deti o to najcennejšie – o svoju prítomnosť a lásku rodičov. Povzbudiť ich, aby prekonávali ťažké veci, ktoré prichádzajú v rodinách,“ uviedli organizátori na svojom webe.

Chromík priblížil, že pochod začne zhromaždením na Jakubovom námestí a následne bude pokračovať po hlavnom meste.

„Pre tých, ktorí by prišli skôr, sa pred zhromaždením uskutoční diskusia viacerých vzácnych hostí o téme rodiny,“ priblížil. Po nej návštevníkov čakajú koncerty i súťaže, pre deti budú pripravené balóny i skákací hrad.

Minúta  |  

V čerpaní eurofondov sa nad stopercentnú úroveň určených prostriedkov dostali takmer všetky programy

V čerpaní eurofondov v programovom období 2014 až 2020 sa nad stopercentnú úroveň pôvodne určených prostriedkov dostali takmer všetky programy, vyplýva to z informácií ministerstiev financií a investícií. Osem programov viac alebo menej výrazne presiahlo 100-percentnú hranicu čerpania, jeden sa k nej veľmi priblížil a jeden zostáva hlboko pod čiarou.

Podľa podielu využívania starých eurozdrojov k 31. máju je na čele suverénne Integrovaný regionálny operačný program (IROP) s viac ako 116 percentami. Prijímatelia európskych peňazí v rámci neho na svoje projekty vyčerpali 2,25 miliardy eur, pričom alokácia má objem nad 1,9 miliardy eur.

S výrazným odstupom vo využívaní zdrojov EÚ nasledujú ďalšie programy. Cezhraničný program Interreg Slovensko – Česko dosiahol podiel cez 105 percent, vyčerpal takmer 95 miliónov eur oproti vyčleneným 90 miliónom eur.

Takmer 104,5-percentnú mieru zaznamenal program Ľudské zdroje, keď miesto takmer troch miliárd eur minul cez 3,1 miliardy eur.

Objemovo najväčší program Integrovaná infraštruktúra s podielom viac ako 103 percent využil 6,2 miliardy eur, teda o takmer 200 miliónov eur navyše alokácie. Prvú päťku uzatvára program Kvalita životného prostredia so 102,6 percenta pri využití 2,9 miliardy eur, čo je v porovnaní s plánom viac o 74 miliónov eur.

Program Efektívna verejná správa mal ku koncu mája podiel čerpania necelých 102 percent s vyčerpanými takmer 361 miliónmi eur, program Interreg Slovensko – Rakúsko skoro 101,5 percenta s bezmála 77 miliónmi eur, Technická pomoc viac ako 100 percent so skoro 160 miliónmi eur.

K hranici 100 percent sa priblížil program Interract III s podielom 99,3 percenta a 39 miliónmi eur. Jednoznačne najslabšiu úroveň čerpania má program Rybné hospodárstvo s takmer 54 percentami, pričom zo 7,7 milióna eur využil zhruba 4,2 milióna eur.

Bilancia nezahŕňa Program rozvoja vidieka, ktorý pre predĺženie obdobia o dva roky možno implementovať do konca roka 2025.

Minúta  |  

TV Markíza: Konanie Michala Kovačiča považujeme za hrubé porušenie pracovnej disciplíny

Konanie Michala Kovačiča ako nášho zamestnanca považujeme za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nepočítame s ním ako s tvárou TV Markíza, povedal generálny riaditeľ televízie Peter Gažík v rozhovore pre denník Postoj. O formáte politickej publicistiky podľa neho ešte budú diskutovať.

„Reláciu Na telo sme podporovali formátom prázdneho kresla niekoľko týždňov aj s vedomím, že ani v nasledujúcom období sa to nezmení,“ povedal Gažík na margo prístupu vládnej koalície k Markíze. „Vedeli sme, že tam neprídu zástupcovia koalície, a vopred sme komunikovali, že z týchto dôvodov to budú posledné dve relácie pred štandardnou letnou prestávku, ktorá tu bola vždy.“

Vedenie televízie podľa Gažíka nenaznačovalo, že vysielanie pred letnou prestávkou v obmedzenom režime znamená koniec relácie. V súčasnosti so štrajkovým výborom, na čele ktorého je práve Kovačič, nekomunikuje, „keďže v tom nevidíme aktuálne zmysel“, dodal.

Šéf televízie tiež odmietol úvahy o tlaku vlády prostredníctvom štátnej inzercie. „Príjem zo štátnej reklamy tvorí menej ako päť percent našich celkových reklamných príjmov. Z pohľadu našich biznisových záujmov a fungovania je to zanedbateľná časť,“ vysvetlil Gažík.

(postoj)

Minúta  |  

Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku

Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku. Len po mesiaci od otvorenia novej pravidelnej leteckej linky z Letiska M. R. Štefánika v Bratislave do tureckého Istanbulu zvyšuje dopravca Pegasus Airlines počet letov.

Pre záujem cestujúcich o toto spojenie bude miesto pôvodných dvoch letov od augusta letecky spájať obe mestá trikrát týždenne. Ako v utorok informovala letisková spoločnosť, ku frekvenciám letov v stredy a nedele pribudne aj v piatok. „Tri lety v týždni sú v pláne až do konca letného letového poriadku, do konca októbra 2024," uviedla hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.

Priame lety z Bratislavy na istanbulské letisko Sabiha Gökçen spustila turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines od 18. mája. Cestujúci odlietajúci z bratislavského letiska môžu navyše využiť v Istanbule prestupné letecké spojenia a pokračovať v cestách do ďalších regiónov Turecka, napríklad do Kapadócie, ale aj do destinácií na Blízkom východe ako sú Kuvajt, Bahrajn, Omán, ale aj gruzínske Tbilisi.

„Pravidelná linka z Bratislavy do Istanbulu bude v prevádzke celoročne, aj počas zimného letového poriadku, ktorý sa v letectve začne od konca októbra a potrvá do konca marca 2025," priblížila Veronika Demovičová.

(sita)

Minúta  |  

AfD by mohla v europarlamente vytvoriť novú frakciu. Vstup zvažuje aj Republika

Nemecká euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa vzdala plánov na opätovný vstup do frakcie Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) a zvažuje vytvorenie novej politickej skupiny ultrapravicových síl pod názvom Suverénni.

Podľa nemeckej verejnoprávnej televízie ARD sa spolkové vedenie AfD rozhodlo odporučiť na kongrese strany koncom tohto týždňa odchod z frakcie ID.

Delegáciu AfD pred niekoľkými týždňami vylúčili z ID po kontroverzných vyhláseniach lídra kandidátky strany Maximiliána Kraha v predvolebnej kampani. Očakávalo sa, že po voľbách sa AfD zblíži s ID, najmä potom ako nemecká strana Kraha vylúčila zo svojej delegácie. K tomu však nedošlo.

Ak AfD nechce ostať skupine Nezaradených bez skutočného vplyvu, môže skúsiť založiť vlastnú politickú frakciu. Na to potrebuje najmenej 23 europoslancov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov EÚ (minimálne sedem).

Po eurovoľbách je v EP 38 nových poslancov aj z podobne orientovaných strán, ktorí doteraz nepatria nikam a k dispozícii môžu byť europoslanci zo skupiny Nezaradených.

Pridá sa aj Republika?

Viaceré európske médiá ako nádejných označili poslancov hnutia Párty sa skončila (SALF) zo Španielska, strany SOS z Rumunska, Republiky zo Slovenska, Našej domoviny (MHM) z Maďarska, Demokratického vlasteneckého hnutia (NIKH) z Grécka a poľských strán Konfederacja a Ruch Narodowy.

"Sme v aktívnom kontakte prakticky so všetkými vlasteneckými stranami v EP, a rokujeme o všetkých možnostiach. Nevylučujeme ani Vami spomínaný scenár. Budúci týždeň by sa malo všetko objasniť," vyjadril sa predseda Republiky Milan Uhrík pre Štandard po otázke o potencionálnom vstupe do novej frakcie.

Portál Euractiv minulý týždeň informoval, že členovia novej možnej frakcie by mohli byť spomedzi signatárov "Sofijskej deklarácie", ktorú iniciovala bulharská euroskeptická strana Obroda. Deklarácia okrem iného požaduje mierové rokovania na Ukrajine a koniec "cválajúcej byrokracie" EÚ.

Zatiaľ nie je nič oficiálne

Anonymné zdroje z prostredia EP naznačili, že v prípade novej frakcie zatiaľ "nie je nič oficiálne". Jej založenie musí byť oznámené predsedovi EP prostredníctvom vyhlásenia spolu s názvom skupiny. V politickom vyhlásení musia byť definované aj hodnoty, ktoré chce presadzovať a hlavné politické ciele. Musí obsahovať aj mená poslancov spolu s ich vyhlásením, že majú rovnakú politickú príslušnosť.

Podľa oficiálnych výsledkov eurovolieb bude mať najviac poslancov v EP Európska ľudová strana (EPP) - 189. Socialisti a demokrati (S&D) 136, tretí Európski konzervatívci a reformisti (ECR) 83 a štvrtá bude liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) 81. Celkovo 58 má skupina ID, Zelení/EFA 56 a Ľavica 39.

Frakcia Suverénni, ak by vznikla, by bola najmenšia, pričom jej členovia by boli zo skupiny Nezaradení (45 kresiel) a Ostatní (38 zatiaľ bez príklonu k európskej politickej frakcii).

(tasr/tod)

Minúta  |  

Americká centrálna banka uvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb, uviedla guvernérka

Americká centrálna banka uvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb, uviedla jej guvernérka Michelle Bowmanová. Podporila by ho, ak sa inflácia nespomalí.

Podľa Bowmanovej ešte nenastal čas, aby Fed začal uvoľňovať menovú politiku. Naopak, dodala, že ak sa inflácia neochladí, podporila by zvýšenie sadzieb.

"Ak budú prichádzajúce údaje signalizovať, že inflácia sa udržateľne približuje k nášmu dvojpercentnému cieľu, nakoniec príde čas na postupné znižovanie kľúčovej úrokovej sadzby, aby sa zabránili, že nastavenie menovej politiky bude príliš reštriktívne," uviedla Bowmanová na podujatí v Londýne. "Stále však nie sme tak ďaleko, aby sme mohli znížiť základnú úrokovú sadzbu."

Bowmanovej slová odrážajú prevládajúcu náladu medzi predstaviteľmi Fedu. Väčšina z nich v uplynulých týždňoch uviedla, že hoci stále očakávajú návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu Fedu, potrebujú viac dôkazov.

 Aktuálne údaje ukázali mierne spomalenie inflácie v USA. Fedom preferovaný ukazovateľ inflácie sa pohybuje tesne pod tromi percentami. Menový výbor Fedu však po svojom poslednom zasadaní uviedol, že došlo len k "miernemu ďalšiemu pokroku" smerom k inflačnému cieľu.

(tasr, cnbc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.