Preskočiť na obsah
  |  

Pavel po schôdzke s Fialom a Babišom: Sme zajedno, že Ukrajina potrebuje úsilie o mier

Sme zajedno, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie, uviedol český prezidenta Peter Pavel po schôdzke na Pražskom hrade s českým premiérom Petrom Fialom, predsedom opozičného hnutia ANO Andrejom Babišom a tieňovým premiérom hnutia Karlom Havlíčkom.

"Atmosféra bola do určitej miery iskrivá, to by som asi určite neskrýval," naznačil prezident. Aj napriek niektorým rozdielnym pohľadom však bola podľa neho debata konštruktívna a v hlavných princípoch došlo k zhode. Zástupcovia opozície ani vlády napríklad v žiadnom prípade nespochybňujú dlhodobú prozápadnú orientáciu ČR a pevné ukotvenie v EÚ a NATO, podotkol prezident.

"Zhodli sme sa na tom, že najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj Európu je jednoznačne Rusko so svojou agresívnou politikou," zdôraznil. Rovnaký pohľad mali podľa neho aj na nevyhnutnosť podporovať Ukrajinu v jej boji za obnovu suverenity a územnej celistvosti.

"Zároveň sme sa zhodli na tom, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie," dodal s tým, že zástupcovia hnutia ANO by v tom chceli postupovať aktívnejšie a rýchlejšie. "Som rád, že aspoň v týchto základných bodoch nie je medzi hlavnou opozičnou stranou a vládou zásadný rozdiel," doplnil Pavel.

(tasr)

  |  

Korčok: Slovenská vláda by mala to, čo odsúhlasí v Bruseli, prezentovať aj doma

Slovenská vláda by mala to, čo odsúhlasí v Bruseli, prezentovať aj doma, vyhlásil neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Niektorým rozhodnutiam kabinetu je podľa neho „potrebné zatlieskať“.

„Nie, nie je to tak, že vládu kritizujem v zahraničnej politike paušálne a za všetko,“ uviedol vo svojom vyjadrení. Poukázal na to, že na Rade ministrov zahraničných vecí EÚ Slovensko odsúhlasilo všetko, napríklad ďalší balík sankcií voči Ruskej federácii za agresiu na Ukrajine, ale i začatie prípravy ďalšieho takéhoto balíka.

„Súhlasilo s otvorením prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ a v Bruseli nezazneli žiadne invektívy o fašistickom a skorumpovanom ukrajinskom režime tak, ako ich dlhodobo počúvame od politikov vládnej koalície, podporilo refundáciu dodávok vojenského materiálu Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja. Inými slovami, spolufinancujeme dodávky zbraní na Ukrajinu,“ tvrdí Korčok.

Pripomenul tiež, že Slovensko tu disponuje právom veta, ktoré ale pri týchto rokovaniach nepoužilo.

„Otázkou je tiež, aký význam majú nadštandardné vzťahy s Maďarskom, ku ktorému dnes nemá nikto tak blízko ako Slovensko, keď nedokážeme zatlačiť na Budapešť, aby prestala vetovať preplatenie našich dodávok na Ukrajinu,“ spytuje sa neúspešný kandidát na prezidentský post.

Rovnako položil aj otázku, prečo sa vláda pred svojím elektorátom nepriznáva k svojim rozhodnutiam v Bruseli.

(sita)

  |  

Ukrajinský premiér Šmyhaľ privítal otvorenie rokovaní o členstve krajiny v EÚ

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ privítal otvorenie rokovaní o členstve krajiny v EÚ. Označil ho ako historické. Deň, ktorým sa začína "nová kapitola" vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ.

Delegáciu Kyjeva v Luxemburgu osobne zastupovala podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanyšinová.

Prvá medzivládna konferencia Ukrajiny s EÚ predstavuje oficiálne otvorenie rokovaní, samotné rozhovory sa však pravdepodobne začnú až o niekoľko mesiacov, píše agentúra AP. Predseda Európskej rady Charles Michel uznal, že hoci ide o "kľúčový míľnik", zároveň je to začiatok dlhého procesu, ktorý si bude vyžadovať "vytrvalé úsilie, odhodlanie a ďalšie dôležité reformy".

Kandidátska krajina musí svoje zákony a štandardy zosúladiť s tými, ktoré platia v EÚ. Ide o súbor 35 právnych predpisov, tzv. kapitol, v oblastiach od voľného pohybu tovaru cez rybolov, dane, energetiku a životné prostredie až po bezpečnosť.

Na otvorenie alebo uzavretie kapitol je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. V procese tak majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky vrátane požiadavky o prijatie ďalších opatrení alebo aj odloženia prístupového konania.

(tasr)

  |  

Do parlamentu v Keni vtrhli tisíce demonštrantov. Polícia mnohých zastrelila, časť budovy horí

Najmenej desať ľudí zahynulo, keď dav demonštrantov v utorok vtrhol do budovy kenského parlamentu a polícia na situáciu reagovala streľbou. Demonštranti v Keni protestujú proti zavedeniu nových daní, informovala agentúra Reuters.

Časť budovy kenského parlamentu sa po vpáde tisícov demonštrantov ocitla v plameňoch. Tí požadovali, aby poslanci nepodporili kontroverzný návrh zákona, ktorým sa zavádzajú nové dane. V krajine už roky pretrváva frustrácia z vysokých životných nákladov.

Protestujúci sa cez policajné barikády dostali do parlamentu krátko po tom, ako poslanci zákon schválili. Vládni zákonodarcovia údajne utiekli cez tunel, pričom demonštranti umožnili opozičným poslancom, ktorí zákon nepodporili, z obkľúčenej budovy odísť. Novinári videli pred budovou parlamentu po streľbe najmenej troch mŕtvych.

Agentúra AP uviedla, že protestujúcich bolo počuť kričať: "Ideme si po každého politika". Polícia strieľala ostrými nábojmi a proti protestujúcim použila slzotvorný plyn. Kenská komisia pre ľudské práva zverejnila video, na ktorom policajti strieľajú na demonštrantov, a uviedla, že voči policajtom bude vyvodená zodpovednosť. Minulý týždeň pri podobných protestoch údajne zahynuli dvaja ľudia.

Predsedníčka Kenskej advokátskej komory Faith Odhiambová v utorok uviedla, že 50 Keňanov vrátane jej osobného asistenta uniesli pravdepodobne policajti. Podľa miestnej občianskej spoločnosti sú medzi nezvestnými aj demonštranti, ktorých pred očakávanými utorkovými protestmi odvliekli policajti z ich domovov, pracovísk a verejných priestranstiev.

Predstavitelia polície bezprostredne nereagovali na tieto tvrdenia. Predseda parlamentu Moses Wetangula nariadil policajnej inšpekcii, aby poskytla informácie o mieste pobytu osôb, ktoré boli podľa opozície unesené.

Prezident William Ruto sa nachádzal mimo Nairobi na podujatí Africkej únie. V nedeľu vyhlásil, že je hrdý na mladých ľudí, ktorí si prišli splniť svoju demokratickú povinnosť, a povedal, že sa bude zaoberať ich problémami.

Viac ako desiatka západných krajín vyjadrila znepokojenie z násilia v Keni, ku ktorému dochádza počas prebiehajúcich protestov proti zavedeniu nových daní.

Bývalý premiér Raila Odinga medzičasom požiadal o zásah medzinárodného spoločenstva. Minister obrany Aden Duale zase informoval o povolaní armády na riešenie situácie.

Pod spoločné vyhlásenie vyzývajúce na koniec násilia sa podpísali veľvyslanectvá a diplomatické misie reprezentujúce celkovo 13 krajín vrátane Spojených štátov, Kanady, Nemecka a Británie. Šok vyjadrili predovšetkým v súvislosti s dianím pred kenským parlamentom.

Hlboké znepokojenie z diania v Keni vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý zároveň apeloval na dodržiavanie práva ľudí na pokojné demonštrácie.

(tasr)

  |  

Súčasné vedenie rezortu vnútra od svojho nástupu rieši situáciu s meškaním pri vydávaní pasov

Súčasné vedenie rezortu vnútra od svojho nástupu rieši situáciu s meškaním pri vydávaní pasov. Deklarovalo okrem iného snahu vytvoriť nové personalizačné centrum. Problémy podľa neho spôsobili predošlé vedenia.

Ministerstvo vnútra to uviedlo v reakcii na kritiku poslanca Jána Hargaša (PS), ktorý za situáciu viní terajšieho šéfa rezortu Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

„Súčasnú situáciu primárne spôsobilo bývalé vedenie ministerstva vnútra pod vedením Romana Mikulca a Ľudovíta Ódora, ktorí nezakontrahovali dodanie nových strojov na výrobu pasov a rovnako nezabezpečili dostatok čistopisov,“ poznamenal hovorca MV SR Matej Neumann.

Ministerstvo tvrdí, že počet žiadostí o pasy sa postupne vracia do normálu. „Napriek tomu stále nie sme v situácii, aby sme všetky pasy vydávali v štandardnej lehote,“ uviedlo.

Poukázalo na to, že pasy personalizuje na Slovensku len jediné pracovisko. „Snahou súčasného vedenia je preto vytvoriť nové personalizačné centrum, aby bol plne pokrytý dopyt občanov po nových dokladoch,“ dodalo.

Rezort za problém považuje technické zariadenia personalizačného centra. Upozornil, že ich životnosť sa skončila už pred šiestimi rokmi. „Nová technika bola obstaraná ešte v roku 2019, avšak predchádzajúce vedenie rezortu vnútra z neznámych dôvodov nové stroje nezakontrahovalo. Objednané už sú, avšak dodané budú až na jeseň,“ skonštatoval.

Avizoval, že po ich uvedení do prevádzky by sa už oneskorenie nemalo opakovať, keďže sa na nich bude dať vyrábať dvojnásobnou rýchlosťou.

Zároveň deklaroval, že disponuje čistopismi dokladov, no ich zásoby nie sú úplne komfortné. „Predchádzajúce vedenie rezortu opäť z neznámych dôvodov nepodpísalo zmluvu s novým dodávateľom čistopisov, ktorého sami vybrali vo verejnom obstarávaní. Aj túto situáciu muselo po predchodcoch vyriešiť až súčasné vedenie,“ podotkol.

Avizoval, že čistopisy by sa mali začať dodávať po lete. O podrobnostiach chce informovať v dohľadnom čase.

(tasr)

  |  

Polícia v Keni strieľala ostrými nábojmi a proti protestujúcim použila slzotvorný plyn

Polícia v Keni strieľala ostrými nábojmi a proti protestujúcim použila slzotvorný plyn. Kenská komisia pre ľudské práva zverejnila video, na ktorom policajti strieľajú na demonštrantov, a uviedla, že voči policajtom bude vyvodená zodpovednosť.

Agentúra AP uviedla, že protestujúcich bolo počuť kričať: "Ideme si po každého politika". Časť budovy kenského parlamentu sa po vpáde tisícov demonštrantov ocitla v plameňoch. Tí požadovali, aby poslanci nepodporili kontroverzný návrh zákona, ktorým sa zavádzajú nové dane. V krajine už roky pretrváva frustrácia z vysokých životných nákladov.

Protestujúci sa cez policajné barikády dostali do parlamentu krátko po tom, ako poslanci zákon schválili. Vládni zákonodarcovia údajne utiekli cez tunel, pričom demonštranti umožnili opozičným poslancom, ktorí zákon nepodporili, z obkľúčenej budovy odísť. Novinári videli pred budovou parlamentu po streľbe najmenej troch mŕtvych.

Prezident William Ruto sa nachádzal mimo Nairobi na podujatí Africkej únie. V nedeľu vyhlásil, že je hrdý na mladých ľudí, ktorí si prišli splniť svoju demokratickú povinnosť, a povedal, že sa bude zaoberať ich problémami.

(tasr, reuters)