Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur za postup v prípade vyšetrovateľov NAKA

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur za postup v prípade vyšetrovateľov NAKA, ktorých napriek statusu chránených oznamovateľov Matúš Šutaj Eštok postavil mimo službu. Rezort avizoval odvolanie.

Úrad pre ochranu oznamovateľov rozhodoval o viacerých prípadoch hromadne, pričom uložil sankciu blízku hornej hranici 100-tisíc eur. Ministerstvo tvrdí, že orgán nevzal do úvahy argumentáciu Krajského súdu v Bratislave, kde boli vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu neúspešní.

Rezort rovnako namietal aj údajnú zaujatosť predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, ktorá údajne "vopred avizovala porušenie zákona aj napriek tomu, že nepoznala konkrétne okolnosti týchto prípadov".

(aktuality)

  |  

Prezident podpísal novelu zákona o vysokých školách

Prezident podpísal novelu zákona o vysokých školách. Zmeny odobrené Petrom Pellegrinim sa týkajú prístupu a podpory tehotných študentiek a študentov starajúcich sa o deti do troch rokov. Účinnosť nadobudne pred novým akademickým rokom.

"Tento zákon plní ruka v ruke dve úlohy, ktoré má silný štát pre ľudí zabezpečovať. Pomáha rodičom i budúcim mamičkám, aby kvôli starostlivosti o dieťatko nemuseli ukončiť vysokoškolské štúdium, ale mali nárok na ústretový prístup od svojej alma mater," uviedol prezident.

Vysoká škola by mala vytvárať zodpovedajúce podmienky štúdia pre tehotné študentky a pre študentov, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.

Novela tiež upravuje, za akých podmienok môže rektor VŠ odpustiť školné pri tehotných študentkách a študentoch, starajúcich sa o dieťa do troch rokov. Právna úprava má nadobudnúť účinnosť od 1. septembra vzhľadom na začiatok akademického roka.

(tasr)

  |  

Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom by boli predčasné, tvrdí Fiala

Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom by boli predčasné, vyhlásil český premiér Petr Fiala po rokovaní s prezidentom Petrom Pavlom. Vzťahy medzi krajinami sa podľa neho naďalej rozvíjajú.

Fiala sa s Pavlom stretol v utorok na Pražskom hrade na pravidelnom pracovnom rokovaní. Hovorili síce o česko-slovenských vzťahoch, ale nie o otázke obnovenia medzivládnych konzultácií, ktoré česká strana v marci prerušila.

"Myslím si, že na to teraz nie je čas. A nakoniec, ani slovenský premiér (Robert) Fico ešte nie je späť v úrade, takže také debaty alebo úvahy by boli predčasné," povedal český premiér. Dôležité podľa neho je, že česko-slovenské vzťahy sa naďalej rozvíjajú na všetkých možných úrovniach.

(tasr)

  |  

Rusko v reakcii na opatrenia EÚ zablokovalo médiá vrátane Denníka N a Sme

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že na území Ruskej federácie obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy. Týka sa to aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz, píše TASR.

Ide o odvetné opatrenie za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je 77 subjektov: vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – tak Rusko nazýva vojnu, ktorú vo februári 2022 rozpútalo voči Ukrajine.

Vyhlásenie ruského ministerstva sa sústreďuje na vysielanie médií, hoci v zozname je aj mnoho médií, ktoré publikujú svoje materiály primárne v podobe textov.

Zoznam tvoria významné európske médiá

Zákaz sa vzťahuje aj na rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, nemecké periodiká Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País a tamojšiu tlačovú agentúru EFE a televíziu RTVE, na talianske denníky La Stampa a La Repubblica i taliansku mediálnu spoločnosť RAI.

V zozname je aj viacero francúzskych médií vrátane denníkov Le Monde a Libération či agentúry AFP, ako aj médiá z Belgicka, Bulharska a Maďarska (444.hu).

Zákaz postihne aj vybrané médiá z Grécka, Dánska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Estónska, Malty, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.

Zoznam zahŕňa aj médiá s celoeurópskou pôsobnosťou: Agence Europe, týždenník Politico – jeho európsku i americkú mutáciu –, spravodajský web EUobserver, ale aj družicový kanál Svoboda Satellite Package.

O čo ide

Členské krajiny EÚ svojím rozhodnutím zo 17. mája zakázali "akúkoľvek vysielaciu aktivitu" mediálnej platforme Voice of Europe a trom ruským médiám: agentúre RIA Novosti a denníkom Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Podľa orgánov EÚ tieto médiá predstavujú "významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť" Európskej únie a zohrávajú "dôležitú úlohu pri podnecovaní a podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii situácie v susedných krajinách". Toto rozhodnutie EÚ nadobudlo platnosť v utorok 25. júna.

Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ak budú zrušené obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana tiež prehodnotí svoje rozhodnutie vo vzťahu k prevádzkovateľom médií z Európy.

Brusel kritizuje "nezmyselnú odvetu" Ruska

Európska únia v utorok kritizovala Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií. Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila toto rozhodnutie Ruska za nezmyselnú odvetu.

Dodala, že "propagandistické výstupy financované Ruskom na šírenie dezinformácií ako súčasť ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá", ktorých sa sankcie uvalené Ruskom týkajú.

Krok Ruska v utorok odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska, ktorého médiá sú tiež na zozname 81 subjektov, ktorým Rusko zakázalo vysielanie a prístup k ich webom na svojom území. Rím označil opatrenia proti médiám z Talianska za neopodstatnené, pretože "vždy poskytovali objektívne a nezaujaté informácie o konflikte na Ukrajine".

(bbc, reuters, tasr, est)

  |  

Ukrajinská armáda zasiahla sovietsku vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 na Kryme

Ukrajinská armáda zasiahla sovietsku vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 na Kryme, použila najmenej štyri americké rakety ATACMS. Zariadenie, ktoré po zásahu zachvátilo niekoľko požiarov, stále dokáže prijímať signál z družíc na obežnej dráhe.

Vtedajší Sovietsky zväz pri budovaní stanice v roku 1969 vybral pre jej umiestnenie slnečné kúpeľné mesto Jevpatorija, ktoré sa aktuálne nachádza 160 kilometrov od frontovej línie. Zariadenie tvorí desať parabolických antén schopných komunikovať so sondami na Marse.

V súčasnosti Ruská federácia, ktorej NIP-16 pripadla po získaní Krymu v roku 2014, využíva stanicu v rámci systémov satelitov GLONASS. Pripojenie sa využíva pre navigáciu kĺzavých bômb KAB. Ukrajinským útokom odoláva vďaka rigidnej kovovej konštrukcii.

https://twitter.com/Worldwar_3_/status/1805234748811255877

(forbes)

  |  

Liberálna strana Justina Trudeaua prehrala doplňovacie voľby v Toronte

Liberálna strana Justina Trudeaua prehrala doplňovacie voľby v Toronte, analytici hovoria o referende o vláde kanadského premiéra. Neúspešná kandidátka Leslie Churchová priznala prehru, o dôveru voličov sa chce uchádzať aj v parlamentných voľbách.

Táto tesná prehra v najväčšom kanadskom meste, tradičnej bašte liberálov, neveští pre Trudeaua nič dobré pred voľbami, ktoré sa očakávajú na jeseň 2025. "Justinova pozícia je vo vnútri strany vážne oslabená," povedal kanadský historik Robert Bothwell.

Bothwell objasnil, že vedenie i členská základňa Liberálnej strany doteraz vždy akceptovali spôsob, akým Trudeau vedie stranu. Nespokojenci sa radšej vzdali vládnych postov namiesto toho, "aby verejne reptali".

Trudeau pred časom vyhlásil, že má v úmysle viesť stranu do ďalších volieb. Liberáli, ktorí sú pri moci od roku 2015, však v prieskumoch verejnej mienky zaostávajú, najmä pre obavy voličov zo stúpajúcich životných nákladov.

(tasr, ap)