Preskočiť na obsah
  |  

USA demontujú mólo pri Gaze. Slúžilo na prísun humanitárnej pomoci

USA demontujú mólo pri Gaze, ktoré slúžilo na prísun humanitárnej pomoci. Demontujú ho dočasne, aby ho ochránili pred nepriaznivým počasím, ako o tom informoval americký Pentagón. Spojené štáty však zvažujú, že to tak ostane nastálo, ak nebude možné pomoc rozvážať k ľuďom.

Provizórne mólo v hodnote 320 miliónov dolárov vybudovala americká armáda pri pobreží, keďže samotná enkláva nemá dostatočne hlboký prístav pre väčšie plavidlá.

Nemenovaní americkí predstavitelia uviedli, že ak sa v najbližších dňoch počasie zlepší, armáda by mohla mólo znovu osadiť. Konečné rozhodnutie o tom však zatiaľ nepadlo. Hovorkyňa Pentagónu takisto priznala, že nevie, kedy bude mólo opäť fungovať.

 Cez mólo sa dosiaľ podarilo prepraviť približne 6,8 milióna kilogramov potravín do Pásma Gazy. Agentúra AP však upozorňuje na skutočnosť, že prevažná väčšiny pomoci zostáva v priľahlom sklade. Dôvodom je, že humanitárne organizácie prestali pomoc rozvážať zo skladovacieho priestoru ďalej do enklávy, pretože sa stali terčom útokov. Toto skladisko je teraz takmer plné.

(tasr, ap)

  |  

Ukrajina tvrdí, že zničila ruské vesmírne komunikačné centrum na Kryme

Ukrajina tvrdí, že zničila ruské vesmírne komunikačné centrum na Kryme. V nedeľu sa na sociálnych sieťach objavili zábery zachytávajúce požiar v oblasti, v ktorej sa nachádza ruské vesmírne centrum.

 Ministerstvo v príspevku na sieti Telegram napísalo, že ukrajinské obranné sily naďalej znižujú bojový potenciál Ruska. V príspevku ďalej uviedlo, že ukrajinská armáda zničila zariadenie na Kryme, ktoré je dôležitou súčasťou satelitného komunikačného a navigačného systému pre ruské jednotky.

Ukrajina podnikla útok aj na mesto Sevastopol na polostrove Krym, pri ktorom zomreli najmenej štyria ľudia vrátane dvoch detí. Ďalších viac ako 150 osôb utrpelo zranenia.

Kremeľ v pondelok pripísal zodpovednosť za útok Spojeným štátom. Tie reagovali tým, že Ukrajinci urobili vlastné rozhodnutie o tom, kde zaútočiť. Útok vo štvrtok odsúdila Severná Kórea a označila ho za neospravedlniteľný a ohavný zločin proti ľudskosti.

(tasr, reuters)

  |  

Drucker: Výchova generácie, ktorá raz bude posúvať štát, je výzvou pre každého

Výchova generácie, ktorá raz bude posúvať štát, je výzvou pre každého, uviedol minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) v mimoriadnom príhovore v RTVS pri príležitosti konca školského roka.

Úspech každej generácie bude podľa neho aj úspechom národa v globálnom svete.

"Sme v tom všetci spoločne. Štát, školstvo, každý jeden pedagóg a každý jeden rodič. Všetci vytvárame jedno spoločenstvo, ktoré má pred sebou jediný cieľ. Dať výchovu a vzdelanie každému dieťaťu a vytvoriť mu šancu uplatniť sa v reálnom živote bez ohľadu, v ktorom regióne Slovenska sa narodil a akú školu navštevuje," skonštatoval minister.

Verí, že sa skončilo dlhé obdobie príliš častých zmien a zámerov, ktoré zostali na papieri a nikdy sa ich nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Je pripravený bojovať za to, aby školstvo malo stabilné financovanie, dôraz na inklúziu a dobré výsledky. Potrebná je však podľa neho najmä zmena kultúry. Podotkol, že žiaci, učitelia či ďalší pracovníci v školstve by mali cítiť od štátu skutočnú podporu.

(tasr)

  |  

Odpočúvanie bez povolenia sudcu je niekedy nevyhnutné, reaguje SIS na opozíciu

Odpočúvanie bez povolenia sudcu je niekedy nevyhnutné, reaguje SIS na opozíciu. Vo výnimočných a mimoriadne závažných prípadoch môžu vzniknúť situácie, keď je podľa Slovenskej informačnej služby (SIS) nutné "použiť informačno-technický prostriedok".

Dôvodom je eliminácia následkov takéhoto ohrozenia. Súhlas zákonného sudcu pritom nie je možné získať vopred. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Slovenskej informačnej služby (SIS) Katarína Némová v reakcii na opozičné KDH, ktoré zámer kritizuje.

KDH poukázalo na to, že legislatívny zámer, vďaka ktorému by mali tajné služby dostať možnosť sledovať ľudí bez predchádzajúceho povolenia súdu, by Slovensko vrátil späť do komunizmu. Podľa neho je práve zákonný sudca v tomto prípade strážca zákona a demokracie, aby sa sledovania a odpočúvania tajnou službou nezneužívali.

(tasr)

  |  

Čína má na Slovensku rozpracované investície v hodnote päť miliárd eur

Čína má na Slovensku rozpracované investície v hodnote päť miliárd eur, vyhlásil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec pri príležitosti rokovania s čínskou delegáciou.

Tá navštívila Slovensko pod vedením osobitnej predstaviteľky Ministerstva zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky pre záležitosti spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy Yu Jiangovou.

"Na Slovensku je aktuálne rozpracovaných niekoľko čínskych investičných projektov v hodnote takmer päť miliárd eur, ktoré sú dôležité pre našu ekonomiku. Majú potenciál vytvoriť 12-tisíc pracovných miest," uviedol Chovanec a spresnil že by malo ísť napríklad aj o historicky druhú najväčšiu zahraničnú investíciu na Slovensku vo výške viac ako 1,2 miliardy eur: "Spoločnosť Gotion InoBat Batteries plánuje začať v Šuranoch s výstavbou najpokročilejšej továrne na výrobu batérií."

(tasr)

  |  

Putin vyzval na obnovenie výroby rakiet stredného doletu schopných niesť jadrové zbrane

Ruský prezident Vladimir Putin vyzval na obnovenie produkcie rakiet stredného doletu schopných niesť jadrové zbrane, ktorých výrobu zakazovala už neplatná dohoda s USA.

Zmluva o jadrových silách stredného doletu, ktorá zakazovala pozemné jadrové a konvenčné rakety s dosahom 500 až 5 500 kilometrov, bola považovaná za medzník v oblasti kontroly zbrojenia, keď ju v roku 1988 podpísali sovietsky vodca Michail Gorbačov a prezident USA Ronald Reagan. USA od dohody v roku 2019 odstúpili s poukázaním na to, že ju Rusko porušuje.

„Musíme začať s výrobou týchto úderných systémov a potom na základe aktuálnej situácie prijať rozhodnutia o tom, kam ich umiestniť, ak to bude potrebné na zaistenie našej bezpečnosti,“ povedal Putin na stretnutí ruskej národnej bezpečnostnej rady.

Putin vyhlásil, že Rusko od zrušenia zmluvy v roku 2019 takéto rakety nevyrábalo, ale že „dnes je známe, že Spojené štáty tieto raketové systémy nielen vyrábajú, ale už ich priviezli na cvičenia do Európy, a to do Dánska."

Posledným zostávajúcim paktom o kontrole zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou je Nová zmluva o obmedzení strategických zbraní, ktorá obmedzuje obe krajiny na maximálne 1 550 rozmiestnených jadrových hlavíc a 700 rozmiestnených rakiet a bombardérov. Jej platnosť má uplynúť v roku 2026 a nedostatok dialógu o následnej dohode zástancov kontroly zbrojenia znepokojuje.

(sita)