Preskočiť na obsah
  |  

Koľaj pri Nových Zámkoch bola podľa dokumentu železníc pred zrážkou spojazdnená

Interný dokument železníc uvádza, že koľaj bola spojazdnená niekoľko desiatok minút pred zrážkou vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch. Informuje o tom portál Aktuality.sk.

Podľa zápisu interného dokumentu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), takzvanej zvodky o poruchách a mimoriadnych udalostiach na tratiach, ktorú sa podarilo získať portálu Aktulity.sk, sa práce na spomínanej koľaji skončili ešte pred tragickou nehodou.

"Takže v čase prechodu vlaku cez priecestie už mala byť koľaj mimo výluky – teda prejazdná," informuje portál.

Podľa informácií v správe sa v stredu 26. júna o 17:40 začala na úseku trate medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou neplánovaná výluka na prvej traťovej koľaji, spôsobená poškodením nosného lana traťového vedenia.

Opravy pokračovali nasledujúci deň vo štvrtok ráno o 7:30, pričom vlaky premávali po druhej traťovej koľaji maximálnou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu. Z dokumentu vyplýva, že opravy boli ukončené popoludní o 16:38. Výluka teda mala byť ukončená. Nehoda sa stala o necelú polhodinu neskôr, krátko po 17. hodine.

Tragická nehoda, ktorá sa stala vo štvrtok podvečer na železničnom priecestí v Nových Zámkoch, pripravila o život sedem cestujúcich v autobuse na linke Nové Zámky – Kolta.

(aktuality)

  |  

Ukrajina oslobodila ďalších deväť detí z Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti

Ukrajina oslobodila ďalších deväť detí z Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti. Potvrdil to veliteľ vojenskej správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin na sociálnej sieti.

"Ide o štyri rodiny so štyrmi chlapcami a piatimi dievčatami. Najmladší má osem mesiacov, najstarší 17 rokov. Deti a ich rodičia sú v bezpečí a zotavujú sa z hrôz, ktoré museli znášať pod ruskou okupáciou," dodal Prokudin.

Ako tvrdí veliteľ, od začiatku roku 2024 bolo z Rusmi okupovaných častí Chersonskej oblasti privezených späť na územie kontrolované Ukrajinou celkovo 139 detí.

(ukrajinskapravda)

  |  

Americký Najvyšší súd rozhodol, že Donald Trump má ako bývalý prezident určitú imunitu voči trestnému stíhaniu

Americký Najvyšší súd rozhodol, že Donald Trump má ako bývalý prezident určitú imunitu voči trestnému stíhaniu. Môže to oddialiť jeho súdny proces v prípade obvinenie zo sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020. Exprezident označil rozhodnutie za "veľké víťazstvo" pre americkú ústavu a demokraciu.

Sudcovia Najvyššieho súdu USA rozhodli v pomere šesť ku trom štyri mesiace pred americkými prezidentskými voľbami. V nich sa Trump s najväčšou pravdepodobnosťou opäť stretne s demokratickým kandidátom a súčasným prezidentom USA Joeom Bidenom.

"Som hrdý na to, že som Američan!" napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Trump je obvinený zo snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020, v ktorých nad ním zvíťazil Biden. Súčasťou toho bol aj útok Trumpových stúpencov na sídlo amerického Kongresu zo 6. januára 2021.        

Exprezident a jeho právnici tvrdia, že voči obvineniam súvisiacim s výkonom prezidentskej funkcie má imunitu. Všetky činy, z ktorých bol obvinený, spadajú podľa nich do "okrajových" úradných úkonov prezidenta.

Bidenov volebný tím v pondelok v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu kritizoval exprezidenta. "Donald Trump vybuchol po tom, čo prehral voľby v roku 2020, a povzbudil dav, aby zvrátil výsledky... Myslí si, že je nad zákonom, a je ochotný urobiť čokoľvek, aby získal a udržal si moc," uviedol v stanovisku.

(tasr)

  |  

Poľsko prevzalo po Českej republike ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke

Poľsko prevzalo po Českej republike ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že počas poľského predsedníctva bude význam kladený aj na pomoc Ukrajine.

Rezort tiež uvádza, že V4 by mala byť nástrojom slúžiacim na rozvoj energetickej a dopravnej infraštruktúry, ako aj na väčšie zapojenie európskych inštitúcií do ochrany hraníc schengenu.

Poľské predsedníctvo zároveň bude podľa rezortu stáť na troch pilieroch. Prvým je "bezpečnosť občanov" so zameraním na vnútornú, kybernetickú a policajnú spoluprácu. Za druhý pilier označil "konektivitu", ktorá sa týka plánovaných prepojení infraštruktúry krajín V4. Tretím pilierom je "uvoľnenie (dynamického) potenciálu" tohto bloku.

(tasr)

  |  

Taraba nepovažuje za najvhodnejšie spájať dva vodohospodárske podniky

Taraba nepovažuje za najvhodnejšie spájať Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodársku výstavbu do jedného subjektu.

V štátnom Slovenskom vodohospodárskom podniku (SVP) hrozí masívne prepúšťanie, keď môže prísť o prácu 600 zamestnancov.

V SVP sa podľa Demokratov už pristupuje k identifikácii možného okruhu prepúšťaných zamestnancov. "Nebránime sa racionalizácii procesov v podniku, avšak táto nesmie ísť na úkor základných úloh strategického správcu vodných tokov. Prepustenie 600 zamestnancov, najmä ak by išlo o technický personál, môže činnosť SVP doslova ochromiť. Pocítime to predovšetkým pri protipovodňovej ochrane a údržbe vodných tokov," uviedol expert na životné prostredie strany Demokrati Michal Kiča.

Ak sa Tarabove plány naplnia, bude to podľa strany posledný klinec do rakvy pre SVP. "Ministrov manažment nedokáže pripraviť zmysluplnú reorganizáciu podniku bez toho, aby jeho činnosť neparalyzovala. Taraba nie je schopný zabezpečiť zdroje financovania pre SVP," povedal Kiča. Pripomenul, že plán obnovy, z ktorého malo ísť pre SVP vyše 60 miliónov eur na revitalizáciu vodných tokov, je v troskách.

Taraba na rokovaní vlády inicioval debatu o budúcom systémovom a efektívnom fungovaní VV a SVP. Tvrdí, že Vodohospodárska výstavba je vo výbornej finančnej kondícii, zatiaľ čo SVP je dlhodobo finančne poddimenzovaný.

Obviňuje bývalú vládu, že svojou nekompetentnosťou likvidovala vodohospodárov a Slovenský vodohospodársky podnik nemával primerané príjmy za služby, ktoré poskytoval. "Pán Budaj (exminister životného prostredia) a Kiča spôsobili, že SVP bol roky paralyzovaný vo svojej funkcii, podnik nedostával peniaze ani na výplaty," podotkol Taraba.

(tasr)

  |  

Dve pištole, ktorými sa chcel francúzsky cisár Napoleon Bonaparte zastreliť, pôjdu do dražby

Dve pištole, ktorými sa chcel francúzsky cisár Napoleon Bonaparte zastreliť, pôjdu do dražby. Podľa očakávania aukčného domu ich cena môže dosiahnuť až 1,5 milióna eur.

Na bohato zdobených zbraniach vykladaných zlatom a striebrom je vyrytý cisárov obraz. Pištole takmer ukončili život francúzskeho panovníka v roku 1814, keď cudzie vojská porazili jeho armádu, obsadili Paríž a on sa musel vzdať moci. "Po porážke francúzskej kampane bol úplne deprimovaný a chcel spáchať samovraždu týmito zbraňami, ale jeho sluha odstránil pušný prach," povedal dražiteľ Jean-Pierre Osenat.

Napoleon namiesto toho užil jed, z ktorého len vracal a prežil. Neskôr venoval pištole svojmu asistentovi, čím sa mu poďakoval za jeho vernosť. Pamätné predmety cisára sú medzi zberateľmi mimoriadne vyhľadávané.

Jeho slávny čierny klobúk s modrým, bielym a červeným lemovaním vlani v novembri vydražili za 1,9 milióna eur. Po abdikácii Napoleon odišiel do exilu na ostrov Elba pri pobreží Talianska. Čoskoro sa za dramatických okolností vrátil do Francúzska. Jeho panovnícku kariéru definitívne ukončil Briti v bitke pri Waterloo v roku 1815. O šesť rokov neskôr zomrel v exile na odľahlom atlantickom ostrove Svätá Helena.

(tasr, afp)