Preskočiť na obsah
  |  

Labouristická strana zvíťazila vo voľbách v Spojenom kráľovstve

Britská Labouristická strana zvíťazila v štvrtkových voľbách do Dolnej snemovne parlamentu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré jej dosiaľ pripísali najmenej 326 kresiel, čo stačí na získanie väčšiny v 650-člennej snemovni. Sčítavanie hlasov naďalej prebieha.

Konzervatívna strana podľa doterajších výsledkov získala 72 kresiel, na treťom mieste sú Liberálni demokrati so ziskom 47 mandátov.

"Dokázali sme to. Zmena sa začína práve teraz," vyhlásil líder labouristov a budúci predseda vlády Keir Starmer vo svojom víťaznom prejave, v ktorom prisľúbil uprednostniť krajinu pred stranou.

Britský premiér Rishi Sunak niekoľko minút predtým priznal volebnú porážku a za historický neúspech konzervatívcov prevzal zodpovednosť.

(tasr,bbc)

  |  

Sunak priznal porážku v britských parlamentných voľbách

Britský premiér Rishi Sunak priznal porážku v parlamentných voľbách v Spojenom kráľovstve, v ktorých podľa neho zvíťazila Labouristická strana Keira Starmera. Za neúspech svojej Konzervatívnej strany prevzal zodpovednosť.

(tasr)

  |  

Grécka polícia zadržala sedem osôb pre podpaľačské útoky na hotel a synagógu

Grécka polícia zadržala sedem osôb pre podpaľačské útoky na hotel a synagógu. Medzi zadržanými za útok z polovice mája provizórnou zápalnou bombou na budovu, v ktorej sa nachádza hotel a reštaurácia v izraelskom vlastníctve, je Grékyňa, dvaja Iránci a ich komplic z Afganistanu vo veku 25-46 rokov.

Túto štvoricu obvinili z podpaľačstva, ktoré mohlo ohroziť ľudské životy, a z poškodenia majetku vo vlastníctve cudzincov pri rasovo motivovanom útoku.

Pri druhom incidente z júna sa 44-ročný Grék a 26-ročný Afganec previezli na motorke v blízkosti aténskej synagógy a hodili na jej vchod horľavý materiál, v dôsledku čoho podľa polície vypukol požiar. Ako ich komplica zadržali 30-ročného muža z Iránu. Trojicu okrem podpaľačstva a iných priestupkov obvinili aj z držby zbrane a lúpeže.

Polícia vo vyhlásení uviedla, že pri prehľadaní rezidencie v gréckej metropole a v jednom z väzení zaistila dôkazy vrátane mobilných telefónov. Piatich zo zadržaných stíhajú vo väzbe, zvyšných dvoch prepustili s obmedzeniami až do začiatku súdneho procesu.

(tasr, reuters)

  |  

Nemecko si predvolalo tureckého veľvyslanca pre sporné gesto futbalistu

Nemecko si predvolalo tureckého veľvyslanca pre sporné gesto futbalistu - tureckého reprezentanta Meriha Demirala v zápase ME proti Rakúsku.

Turecký obranca Demiral v rámci oslavy svojho druhého gólu pri utorkovom víťazstve v osemfinále nad Rakúskom použil gesto známe ako pozdrav vlkov. Je spájané s tureckým krajne pravicovým hnutím Siví vlci, ktoré je prepojené na Stranu národného hnutia (MHP).

Siví vlci sú označovaní za pravicovú extrémistickú skupinu a majú 18 500 až 20-tisíc členov, píše The Guardian s odvolaním sa na nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý túto organizáciu dlhodobo sleduje.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, ďalší politici a ľudskoprávne skupiny Demiralovo gesto slovne odsúdili. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo tureckého veľvyslanca v Berlíne. Únia európskych futbalových zväzov (UEFA) v stredu uviedla, že prešetruje možné nevhodné správanie tohto stopéra. Turecko si zase predvolalo nemeckého veľvyslanca.

Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na nemecký denník Bild informovala, že UEFA Demirala suspendovala na nasledujúce dva zápasy na EURO 2024. V sobotňajšom štvrťfinále si teda údajne nezahrá proti Holandsku a vynechá aj prípadné semifinálové stretnutie.

Demiral po zápase gesto pripísal svojej tureckej identite a dodal, že v ňom nebolo skryté posolstvo. "Videl som ľudí na štadióne, ako ukazujú toto gesto. Všetci sme Turci. Som veľmi hrdý, že som Turek a o tom celom toto gesto je," povedal.

Líder MHP Devlet Bahceli prešetrovanie UEFA označil za provokáciu a turecké ministerstvo zahraničných vecí to označilo za neprijateľné a reakcie nemeckých úradov za xenofóbne.

(tasr, dpa, guardian)

  |  

Poľsko žiada Fínsko, Nemecko a Grécko o podporu pri ochrane východnej hranice

Poľsko žiada podporu zo strany Fínska, Nemecka a Grécka pri strážení hraníc s Bieloruskom, uviedol vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ krajiny. Varšava od trojice štátov podľa neho žiada pohraničnú stráž aj policajtov.

"Tieto krajiny sú naozaj skúsené v otázke ochrany hraníc. Najmä prax Grécka by mohla byť veľmi užitočná," uviedol citovaný zdroj z poľskej vlády s tým, že prípravy v tejto veci už prebiehajú.

Vláda vo Varšave, ale aj úrady Litve a Lotyšsku, ktoré sú tiež na východnej hranici EÚ s Bieloruskom, už dlhší čas obviňujú bieloruský režim Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka z povzbudzovania ilegálnej migrácie do týchto troch krajín, aby tak spôsobil spory a chaos v rámci EÚ.

Európska pohraničná a pobrežná stráž (FRONTEX) uvádza, že počet migrantov, ktorí sa pokúšajú prejsť do EÚ cez jej východné hranice, sa za prvých päť mesiacov tohto roka takmer zdvojnásobil. Poľské i fínske úrady sa však obávajú toho, že by sa situácia v blízkej budúcnosti mohla ešte zhoršiť.

V rámci opatrení Grécko už rozširuje oplotenie na svojej hranici s Tureckom, zatiaľ čo Fínsko sa snaží uzavrieť novú trasu migrantov vedúcu cez Rusko do Európy prostredníctvom posilnenia hliadok pohraničnej stráže, dronov, elektronických detektorov a aj výstavbou plotov.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vo štvrtok uviedol, že medzi migrantmi prichádzajúcimi z Bieloruska môžu byť aj osoby vycvičené na útoky na vojakov. Varšava podľa Reuters dúfa, že túto otázku otvorí na nadchádzajúcom summite NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň vo Washingtone.

(tasr, reuters)

  |  

Bývalého brazílskeho prezidenta Bolsonara obvinili z prania špinavých peňazí

Brazílska polícia vo štvrtok oficiálne obvinila bývalého prezidenta Jaira Bolsonara z trestného činu prania špinavých peňazí a účasti na zločineckom sprisahaní. Obvinenia súvisia s nepriznanými luxusnými darmi, ktoré Bolsonaro dostal od saudskoarabskej vlády počas svojho pôsobenia vo funkcii. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovala agentúra AP.

Šperky, z ktorých niektoré vyrobila švajčiarska spoločnosť Chopard, mali hodnotu 3,2 milióna dolárov. Podľa agentúry Reuters išlo diamantový náhrdelník, prsteň, hodinky a náušnice, ktoré vláda v Rijáde darovala Bolsonarovi a jeho manželke Michelle.

Niektoré zo šperkov zaistila colnica na letisku v Sao Paulo v októbri 2021. Našla ich v batohu jedného z poradcov vtedajšej Bolsonarovej administratívy, ktorý sa práve vrátil z Rijádu.

Brazílska polícia ešte vlani uviedla, že Bolsonaro získal hotovosť za predaj dvoch luxusných hodiniek v hodnote takmer 70-tisíc dolárov, ktoré dostal ako dar od Saudskej Arábie. Z vyšetrovania vyplynulo, že predaj v Spojených štátoch uskutočnil Mauro Cid, jeden z najbližších poradcov Bolsonara.

(tasr, ap)