Preskočiť na obsah
  |  

EÚ je „hlboko znepokojená“ evakuáciou 250-tisíc Palestínčanov z utečeneckého tábora

EÚ je „hlboko znepokojená“ evakuáciou 250-tisíc Palestínčanov z utečeneckého tábora v oblasti mesta Chán Júnis na juhu Pásma Gazy. Evakuáciu riadi izraelská armáda.

„Tieto príkazy ohrozujú aj pacientov Európskej nemocnice, jednej z mála zostávajúcich čiastočne fungujúcich nemocníc na juhu Pásma Gazy,“ uviedli šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič v spoločnej tlačovej správe.

Zranení a chorí pacienti z Európskej nemocnice, vrátane tehotných žien a starších ľudí, boli nútení presťahovať sa do iných zariadení, pričom zdravotnícky personál sa snažil zachrániť zdravotnícke vybavenie, upresnili situáciu.

Rozhodnutie Izraela o evakuácii podľa nich zvýši preplnenosť nemocníc a spôsobí vážne výpadky v už aj tak preťažených fungujúcich nemocniciach v čase, keď je prístup k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti kritický.

Borrell a Lenarčič zdôraznili, že aby evakuácie neboli násilným vysídlením, musia byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom zaručujúcim bezpečnosť pri tranzite a riadne ubytovanie evakuovaných ľudí v oblastiach považovaných za bezpečné útočisko.

Izrael je zodpovedný za to, že vysídlené osoby sa budú môcť po skončení operácie vrátiť do svojich domovov. Presídlené osoby okrem toho musia mať prístup k potrebným základným službám, pripomenuli.

(tasr)

  |  

Slovensko za priame platby po viacerých rokoch nebude platiť pokutu

Slovensko za priame platby po viacerých rokoch nebude platiť pokutu. Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila viac ako 95 percent priamych platieb za rok 2023.

Za programové obdobie rokov 2018 a 2019 prekročili pokuty za nedostatočné vyplatenie priamych platieb výšku jeden milión eur, za rok 2020 bola pokuta vyše 300-tisíc. Za neskoré vyplatenie za rok 2022 muselo Slovensko uhradiť 79-tisíc eur.

Viac sa dočítate v texte Ladislava Hollého:

  |  

Joe Biden sa označil za „prvú čiernu ženu“ v rannom vysielaní filadelfského rozhlasu

Joe Biden sa označil za „prvú čiernu ženu“ v rannom vysielaní filadelfského rozhlasu Wurd. Chvíľu opisoval svoje detstvo, pričom tvrdil, že v štáte Delaware „nemali radi katolíkov“, následne poplietol opisy seba a svojej viceprezidentky Kamaly Harrisovej.

„Mimochodom, som hrdý na to, že som, ako som povedal, prvý viceprezident, prvá čierna žena... ktorá slúžila s čiernym prezidentom,“ pričom splietol svoje vlastné pôsobenie vo funkcii viceprezidenta Baracka Obamu.

Neskôr sa opäť vrátil k zmyslom, keď povedal, že presadil prvú černošku do Najvyššieho súdu – je ňou Ketanji Brownová Jacksonová.

(x, telegraph, novinky.cz)

  |  

Europarlamentná frakcia Identita a demokracia sa vraj rozpadne, poslanci posilnia Orbána a Babiša

Europarlamentná frakcia Identita a demokracia sa vraj rozpadne, poslanci posilnia novovytvorenú skupinu Patrioti pre Európu. Proeurópsky portál Euractiv o tom informoval „dobre informovaný europoslanec“.

„Le Penová, Orbán a ďalšie delegácie sa pred minulou nedeľou dohodli, že ID prestane existovať a vytvorí sa nová [frakcia – pozn. red.],“ povedal pre Euractiv.

Zdroj dodal, že vrcholné posty vo frakcii – ktorej vznik iniciovali maďarský premiér Viktor Orbán či český expremiér Andrej Babiš – už sú rozdelené medzi národné delegácie.

Francúzske Národné zhromaždenie podľa informácií Euractivu „zrejme oznámi vstup do novej frakcie po nedeľňajších francúzskych parlamentných voľbách“. Ďalší členovia frakcie identitárov však už mali začať s presunom.

„Patrioti pre Európu sú najzaujímavejším projektom pre alternatívy v Európe,“ povedal v utorok pre Corriere della Sera líder talianskej strany Liga Marco Zanni.

Portugalská strana Chega (Dosť) podľa zdroja tiež prejavila záujem. Holandská Strana za slobodu (PVV), belgický separatistický Flámsky záujem (Vlaams Belang) či dánska Ľudová strana budú pravdepodobne nasledovať jej príklad.

Celkovo by Patrioti pre Európu mohli dosiahnuť približne 95 kresiel, najmä ak prilákajú v súčasnosti nezaradené strany, ako je nemecká AfD, bulharská Vazraždane, španielska „Párty sa skončila“ či slovenské hnutie Republika.

Tým by sa stali treťou politickou silou v europarlamente (po stredopravej EPP a socialistoch a demokratoch z S&D), za ktorou by nasledovali konzervatívci a reformisti (ECR) na štvrtom mieste. Liberálna frakcia Renew by bola piata.

(euractiv)

  |  

Hizballáh zastaví všetku paľbu na sever Izraela v momente prijatia dohody o prímerí

Hizballáh zastaví všetku paľbu na sever Izraela v momente prijatia dohody o prímerí, uviedol anonymný predstaviteľ šiitského militantného hnutia pre agentúru Reuters.

„Ak dôjde k dohode o Gaze, od nultej hodiny bude v Libanone platiť prímerie,“ zopakoval postoj hnutia.

Vo vyhlásení Hizballáhu sa uvádza, že jeho vodca Hasan Nasralláh prijal zástupcu šéfa Hamasu Chalíla al-Hajju na stretnutí, na ktorom sa prehodnotil „najnovší bezpečnostný a politický vývoj“ v Pásme Gazy.

„Diskutovali aj o najnovšom vývoji rokovaní prebiehajúcich v týchto dňoch, ich atmosfére a predložených návrhoch na dosiahnutie ukončenia zradnej agresie voči palestínskemu ľudu v Pásme Gazy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

(reuters, times of israel)

  |  

Samit NATO bude hlavne o podpore pre Ukrajinu

Samit NATO bude hlavne o podpore pre Ukrajinu, vyhlásil končiaci generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

Lídri členských štátov NATO budú presadzovať svoju aktívnejšiu úlohu pri koordinácii medzinárodnej pomoci a vojenského výcviku, avšak bez toho, aby na samite vo Washingtone stanovili konečný termín vstupu Ukrajiny do tejto organizácie, pripomenul.

Stoltenberg zdôraznil, že podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu, ktorý sa uskutoční 9. až 11. júla pri príležitosti 75. výročia podpísania Washingtonskej zmluvy, zakladajúceho aktu Aliancie.

Spojenci sa na júnovom stretnutí na úrovni ministrov obrany v Bruseli dohodli, že Aliancia prevezme vedúcu úlohu v koordinácii medzinárodnej vojenskej pomoci Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou, ako aj pri výcviku ukrajinských vojakov.

Lídri musia tento plán schváliť. Spočíva v tom, že NATO prevezme kontrolu nad americkými zariadeniami vo Wiesbadene (Nemecko) a logistickými uzlami na východnom krídle Aliancie, a to pod velením šéfa Veliteľstva spojeneckých síl pre operácie v Európe (SACEUR), amerického generála Christophera Cavoliho.

Tento krok Aliancie sa považuje za spôsob, ako zabezpečiť, aby spojenci pomáhali Kyjevu bez ohľadu na to, kto zvíťazí v novembrových prezidentských voľbách v USA.

Šéf Aliancie naznačil, že sa neočakáva, že závery washingtonského samitu budú obsahovať dátum vstupu Ukrajiny do NATO, ale spojenci by mali jasne potvrdiť záväzok z roku 2008, že Ukrajina sa určite stane členom NATO, pričom Washington presadzuje zaradenie zmienky, že kandidatúra Ukrajiny je „nezvratná“.

„Pevne dúfam, že Ukrajina bude členom Aliancie,“ odpovedal Stoltenberg na otázku o možnom rozšírení NATO v nasledujúcich desiatich rokoch.

(tasr)