Preskočiť na obsah
  |  

Trenčín sa môže vďaka zaujímavému projektu skokovo posunúť vpred

Mesto sa môže vďaka projektu Trenčín 2026 skokovo posunúť vpred, hovorí projektová manažérka pre architektúru a verejný priestor Lívia Gažová. 

Za pozoruhodnú stavbu považuje v Trenčíne Okruhový dom armády, ktorý podľa jej slov skrýva veľký potenciál.  

Viac o tom, čím ju aktuálny projekt uchvátil a akým smerom by sa podľa nej mala vyvíjať architektúra mesta, si prečítate v rozhovore Márie Jakúbekovej:


  |  

Český štátny zástupca obžaloval bývalú novinárku Peterkovou za šírenie poplašnej správy

Český štátny zástupca obžaloval bývalú novinárku Peterkovou za šírenie poplašnej správy o vyhlásení vojnového stavu a mobilizácie po nástupe Petra Pavla na post prezidenta.

Oznámila to obvodná štátna zástupkyňa pre Prahu 5 Hana Vrbová. Jane Peterkovej hrozí až päť rokov väzenia, keďže už bola za podobný čin právoplatne odsúdená. Peterková obvinenie odmieta a tvrdí, že o mobilizácii hovorili aj ďalšie verejné osobnosti.

Toto obvinenie predstavuje už druhú obžalobu, ktorej Peterková čelí. V predchádzajúcom prípade ju súdili za šírenie dezinformácií počas koronavírusovej pandémie. Súd ju uznal za vinnú a uložil jej podmienečný trest.

(ct24)

  |  

Ukrajina je spokojná s výsledkami summitu NATO, tvrdí Jermak

Ukrajina je spokojná s výsledkami samitu NATO, tvrdí Jermak. Vo Washingtone dostala prísľub "nezvratnej cesty" k členstvu v tomto obrannom zoskupení.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa tiež vyslovil v prospech myšlienky, aby ďalším krokom bola oficiálna pozvánka Ukrajiny na vstup do NATO.

Lídri členských štátov - rovnako ako na vlaňajšom summite vo Vilniuse - zopakovali, že Aliancia bude môcť Ukrajinu pozvať, keď sa na tom spojenci dohodnú a ašpirujúca krajina splní určité podmienky.

Ukrajine bola na summite vo Washingtone prisľúbená vojenská pomoc na budúci rok vo výške najmenej 40 miliárd eur. NATO zároveň privítalo pokrok, ktorý Ukrajina od schôdzky vo Vilniuse učinila v súvislosti s vyžadovanými reformami v oblastiach demokracie, ekonomiky a bezpečnosti

"Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vzišlo z washingtonského summitu.

(tasr, reuters)

  |  

Populácia EÚ k 1. januáru 2024 vzrástla aj pre migráciu a utečencov z Ukrajiny

Populácia EÚ k 1. januáru 2024 vzrástla aj pre migráciu a utečencov z Ukrajiny. Krajiny EÚ k 1. januáru tohto roka evidovali dovedna 449,2 milióna obyvateľov. Po poklese populácie v rokoch 2020 a 2021 v dôsledku pandémie koronavírusu sa tak počet obyvateľov EÚ zvýšil už druhý rok po sebe.

Vyplýva to zo štvrtkovej správy Eurostatu, štatistického úradu EÚ. Slovensko zostáva desiatou najmenej zaľudnenou krajinou Únie, informuje spravodajca TASR.

Eurostat potvrdil mierne stúpanie populácie, lebo ak k 1. januáru 2023 Únia mala 447,6 milióna ľudí, o rok neskôr to bolo 449,2 milióna. Znamená to, že záporný prirodzený prírastok (viac úmrtí než narodených) prevýšil ten kladný.

Populačný rast možno vo veľkej miere pripísať zvýšeným migračným pohybom po koronakríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktorí získali štatút dočasnej ochrany v krajinách EÚ.

Eurostat pripomenul, že z pohľadu dlhšieho časového rámca počet obyvateľov EÚ vzrástol z 354,5 milióna v roku 1960 na 449,2 milióna v januári 2024, čo predstavuje nárast o 94,7 milióna ľudí. Tempo populačného rastu sa v posledných desaťročiach spomalilo: počet obyvateľov EÚ sa v rokoch 2015 – 2024 zvýšil v priemere o 0,6 milióna osôb ročne, zatiaľ čo priemerný nárast v 60. rokoch bol 2,9 milióna ľudí ročne.

(tasr)

  |  

Vláda chce preveriť pripravenosť prostriedkov civilnej ochrany a krízového manažmentu

Vláda chce preveriť pripravenosť prostriedkov civilnej ochrany a krízového manažmentu. Nevylučuje ani investície do tejto oblasti. Tieto ciele zo svojho programového vyhlásenia kabinet označil za priority.

Vyplýva to z dokumentu schváleného v stredu. Úrad vlády zároveň deklaroval, že bude maximálne efektívne využívať eurofondy, ktorých cieľom je obnova kultúrnych pamiatok. Integrovať chce aj marginalizované rómske komunity. Pokračovať chce v overených projektoch podpory týchto komunít, ktoré v minulosti priniesli merateľný výsledok. Odmieta tiež voči týmto komunitám prejavy, ktoré "nepatria do demokratickej spoločnosti".

Vláda by tiež mala vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Ministri označili za prioritu aj územnú súdržnosť spoločnosti. Za týmto účelom chce vláda pokračovať vo výjazdových rokovaniach v regiónoch. Mali by sa konať na pravidelnej, dvojmesačnej báze.

Prioritou pre úrad vlády je aj boj proti korupcii. Vláda si podľa dokumentu uvedomuje svoje medzinárodné záväzky s verejnými inštitúciami v oblasti prevencie korupcie a integrity. Chce ich naďalej podporovať a rozvíjať. Chce tiež obnoviť dôveru v inštitúcie na Slovensku.

(tasr)

  |  

Ústavnému súdu chýba od októbra sudca, počet vybavených vecí sa medziročne znížil

Ústavnému súdu chýba od októbra sudca, počet vybavených vecí sa medziročne znížil, a to o 149. Zároveň o 125 narástol počet nevybavených vecí.

Za prvý polrok 2024 dostal Ústavný súd celkovo 1 657 podnetov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol počet podnetov o viac ako 60.

Kým v prvom polroku 2023 bolo vybavených vecí viac ako 1 750, tento rok za rovnaké obdobie ich bolo 1 603. Nevybavených návrhov bolo za prvý polrok vlani 829, za rovnaké obdbie tohto roka ich bolo 954. Podľa hovorkyne Ústavného súdu zo štatistických údajov vyplýva, že počet návrhov, ktoré Ústavný súd dostáva, dlhodobo stúpa.

Každý sudca Ústavného súdu v priemere vybavil takmer 134 vecí.

(sita)