Slovensko má podľa politológa oprávnenie spochybňovať význam svojho členstva v Aliancii, ktorá „nevie alebo nie je ochotná zabezpečiť adekvátnu protivzdušnú obranu pre svojich riadnych členov“ s tým, že pre Ukrajinu, ktorá členom nie je, to možné je.

„Lenže namiesto toho, aby sme si kládli tie správne otázky, prijali sme na samite NATO tú neúprimnú zbabelú hru, ktorá v konečnom dôsledku najviac ublíži Ukrajincom,“ napísal Chmelár v statuse na facebooku. Podľa neho sa Slovensko podpísalo pod vodenie Ukrajiny za nos tým, že schválilo záverečnú deklaráciu o „nezvratnom“ členstve Kyjeva v Aliancii.

Jednomyseľné prijatie do NATO

„Túto silnú formuláciu sa zástupcovia Maďarska a Slovenska pokúsili zmierniť pre domáce publikum tým, že vraj trvali na ‚zásadnej požiadavke‘, že Ukrajina sa môže stať členom len vtedy, ak to schvália všetky členské štáty,“ vysvetlil poradca kroky Bratislavy a Budapešti.

Tento krok je však súčasťou článku 10 Washingtonskej zmluvy a zároveň je dôvodom, prečo schválenie členstva Švédska trvalo niekoľko mesiacov – Maďarsko a Turecko blokovali jeho vstup.

„Takže sme vlastne nič nepresadili a veľmociam musíme byť na smiech, že sme vyrážali otvorené dvere,“ dodal Chmelár s tým, že slovensko-maďarské vyhlásenie bolo zrejme mierené na „nezorientovaných“.

"Navyše sa obávam, že po takomto silnom vyhlásení v záverečnej deklarácii bude veľmi ťažké odolávať tlaku na prijatie Ukrajiny do Aliancie. Veď si spomeňte na Švédsko. Tiež mali spočiatku najmä Turci a Maďari silné reči, napokon členstvo schválili. Robert Fico zasa akoby zabudol, že je premiérom a zareagoval ako stranícky šéf, že poslanci Smeru-SD za členstvo Ukrajiny v NATO nikdy nezahlasujú," uviedol Chmelár s tým, že Slovenská republika predsa po dohode premiéra a prezidenta podporila "nezvratné" členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

"Ako tomu má rozumieť bežný občan? Toto sa nedá obkecať, pretože toto nie je vecou chybnej komunikácie, ale chybného postoja," dodal Chmelár.

Pripomenul tiež slová Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána o pokračujúcej eskalácii, členstvo Kyjeva v NATO je podľa prvého menovaného „akurát tak zárukou tretej svetovej vojny“, podľa Orbána zase budú nasledujúce mesiace „brutálne“. „NATO pritom nedokáže Rusko poraziť. Dokáže iba zničiť Ukrajinu. Prečo potom nie sme v odmietaní vojny dôraznejší?“ pýta sa Chmelár, poukazujúc na dvojtvárnu politiku vlády i prezidenta.

Vyhlásil, že ak sú vládne strany skutočne sociálnodemokratické, mali by viac kritizovať presúvanie zdrojov pre sociálny rozvoj či klímu „do rúk zbrojárskych koncernov“.

Účastníkom samitu k 75. výročiu založenia NATO Chmelár vyčíta i to, že Ukrajina sa v texte záverečnej rezolúcie spomína 60-krát, pričom Pásmo Gazy ani raz.

Aliancii je ľudskosť cudzia, ide im len o oslabenie Ruska

„Ako má potom tomuto zoskupeniu niekto uveriť, že mu ide o mier a bezpečnosť?“ opýtal sa poradca, pričom skritizoval aj českého ministra zahraničia Jana Lipavského, ktorý sa na jednej strane pohoršoval nad bombardovaním detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, na druhej strane si potriasal rukou s izraelským náprotivkom Israelom Katzom, ktorého krajina „zbombardovala ďalšiu palestínsku školu a zahynulo pri tom 29 detí“.

„Potrebujete vari ďalší dôkaz, že týmto pokrytcom je ľudskosť cudzia a že sledujú iba jediný cieľ: oslabiť prípadne rozložiť Rusko?“ tvrdí Chmelár, podľa ktorého je príčinou vojny na Ukrajine najmä „rozširovanie NATO, a my sme to práve posvätili“.

Nepodceňujte ľudí, neberte im nádej, varoval

Chmelár podľa vlastných slov dúfal, že slovenská vláda sa zachová ako tá maďarská, ktorá si vymohla výnimky – ako odmietnutie výcviku ukrajinských vojakov na území Maďarska, odmietnutie dodávok zbraní či munície. „Nemôžeme myslieť pacifisticky, ak konáme militaristicky,“ uviedol.

Nádej na mierovú iniciatívu môže podľa neho vzísť len zo súčasnej koalície, no práve „ten najťažší zločin v politike je zobrať ľuďom nádej“, tvrdí.

„Toto sú vážne veci, cez ktoré sa nedá prekecať. Nepodceňujte ľudí. Mnohí vás volili so sebazaprením a nečakali od vás zázraky, len trochu pokoja a istoty,“ mieri Chmelár svoju kritiku do radov vlády.

„Stačí byť jasný a jednoduchý. V opačnom prípade na túto dvojtvárnosť doplatíte a ťažiť z nej bude krajná pravica, ktorá si nezískava dôveru voličov vulgárnosťou a agresívnosťou, ale priamočiarosťou,“ varuje na záver Chmelár.

Nejde o prvú kritiku

Chmelár svojho nadriadeného kritizoval už aj v súvislosti s prejavom na Devíne 5. júla. Odmietol tézu o extrémnom liberalizme, namiesto toho hovoril o „extrémnom centrizme“.

„Tak ako máte extrémnu ľavicu, extrému pravicu, existuje extrémny stred, ktorý sa vyznačuje tým, že sa snaží delegitimizovať alebo ostrakizovať všetky legitímne názory, ktoré stoja mimo stredu. Tento môj termín prevzala už aj časť českých alebo britských politológov,“ povedal Chmelár.

Eduard Chmelár sa stal poradcom predsedu vlády 23. novembra minulého roka. Stanovil si vtedy podmienku, že jeho názory poradcu sa nemusia zhodovať s názormi kabinetu.

(fb, sab)