Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Investorov do kryptomien znepokojuje predaj bitcoinov nemeckou vládou

Investorov do kryptomien znepokojuje predaj bitcoinov nemeckou vládou. Nemecká vláda už niekoľko týždňov predáva bitcoiny v hodnote stoviek miliónov dolárov, čo je aj hlavným dôvodom intenzívneho výpredaja najväčšej a najznámejšej kryptomeny.

Nemecká vláda začala v júni predávať bitcoiny z peňaženky, ktorú prevádzkuje nemecký Spolkový kriminálny úrad (Bundeskriminalamt, BKA). Podľa údajov firmy Arkham Intelligence, BKA v júni predal 900 bitcoinov v celkovej hodnote približne 52 miliónov USD (na základe ceny z pondelka 8. júla).

Tieto tokeny pochádzajú z virtuálnej peňaženky BKA, kam polícia uložila 50.000 bitcoinov, ktoré vyšetrovatelia skonfiškovali prevádzkovateľom už neexistujúcej webovej stránky Movie2k.to venovanej filmovému pirátstvu.

Minulý týždeň vláda predala ďalších 3000 bitcoinov v hodnote približne 172 miliónov dolárov. V pondelok (8. 7.) potom nemecká polícia predala ďalších 2739 bitcoinov, teda kryptomenu v hodnote 155 miliónov dolárov. Vláda posielala svoje kryptomenové rezervy na burzy, ako sú Coinbase, Bitstamp a Kraken.

Tieto predaje spôsobili výrazné oslabenie bitcoinu, ktorého cena sa koncom minulého týždňa dostala pod 55.000 USD a na najnižšiu úroveň od februára 2024. V sobotu okolo poludnia SELČ sa obchodoval s plusom (v priebehu 24 hodín) necelé 3 % po 58.646,37 USD.

Začiatkom tohto týždňa nemecký BKA mal ešte približne 32.488 bitcoinov v hodnote okolo 1,9 miliardy USD.

Predaj bitcoinov v Nemecku nie je jedinou obavou krypto investorov. Kryptomeny sa dostali pod tlak aj v dôsledku vyplácania veriteľov bitcoinovej burzy Mt. Gox, ktorá skrachovala v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko čoskoro ukončí svoju cezhraničnú vojenskú operáciu

Turecko čoskoro ukončí svoju cezhraničnú vojenskú operáciu proti kurdským bojovníkom v severnom Iraku, oznámil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Turecko spustilo túto operáciu v apríli 2022 s cieľom zaistiť bezpečnosť svojej hranice so severným Irakom, odkiaľ podľa neho kurdskí separatisti podnikali útoky na turecké územie. Od roku 2016 Ankara tiež vykonávala pozemné operácie s cieľom vyhnať kurdské sily z pohraničných oblastí severnej Sýrie.

"Veľmi skoro ukončíme uzavretie oblasti operácie v severnom Iraku," povedal Erdogan s tým, že tamojšie kurdské sily už nie sú schopné konať na území Turecka.

Bojovníci Strany kurdských pracujúcich (PKK) sú podľa tureckého prezidenta v súčasnosti úplne izolovaní v Iraku i v Sýrii. Turecké sily uzavrú zvyšné miesta "bezpečnostného pásu" na južnej hranici Turecka so Sýriou, dodal Erdogan.

(tasr)

Minúta  |  

Násilné strety vo Viedni medzi Čečencami, Sýrčanmi a Afgancami si vyžiadali štyroch ťažko zranených

Násilné strety vo Viedni medzi Čečencami, Sýrčanmi a Afgancami si vyžiadali štyroch ťažko zranených vo veku 15 až 23 rokov, z ktorých jeden je s vážnym poranením hlavy v kritickom stave. Nedeľný konflikt nie je prvým stretom medzi týmito skupinami v rakúskej metropole.

Násilné strety medzi prisťahovalcami sa v meste odohrávajú od konca januára, pričom sa používajú rôzne zbrane, ako nože, paralyzéry, kladivá či pištole so slepými nábojmi,

(der standard)

Minúta  |  

Európske štáty by sa prijatím rakiet USA mohli vystaviť riziku, varoval Kremeľ

Európske štáty by sa prijatím rakiet USA mohli vystaviť riziku, varoval Kremeľ. Rusko by totiž mohlo namieriť svoje rakety na ich hlavné mestá, čím by sa zopakovala konfrontácia z obdobia studenej vojny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval v štátnej televízii na otázku o možnom umiestnení hypersonických striel Spojených štátov v Európe. "Máme dostatočnú kapacitu na zastavenie týchto rakiet, ale potenciálnymi obeťami sú metropoly týchto krajín," citovala ho AFP.

Po zmienke novinára, že studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu, Peskov pripomenul, že v tomto období boli na Rusko namierené americké rakety v Európe a na Európu zasa ruské rakety, čo by sa podľa neho mohlo za istých podmienok zopakovať.

Berlín a Washington tento týždeň pred summitom NATO oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026. Predstavitelia oboch krajín to označili za odstrašujúci prostriedok. DPA uviedla, že pôjde o prvé umiestnenie takýchto zbraní v Nemecku od konca studenej vojny. V dokumente sa spomínajú aj protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané hypersonické zbrane.

Moskva toto rozhodnutie kritizovala a obvinila Washington, že podniká krok k novej studenej vojne a priamej účasti na konflikte na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že šéf rezortu Andrej Belousov telefonoval s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, s ktorým hovorili o znižovaní rizika možnej eskalácie.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf vojenského krídla Hamasu zahynul pri nálete, tvrdia izraelské médiá. Hamas to popiera

Vodca vojenského krídla palestínskeho hnutia Hamas Muhammad Dajf je podľa predpokladov medzi obeťami leteckého útoku Izraela, pri ktorom v Pásme Gazy podľa tamojších úradov zahynulo vyše 70 ľudí. Informovali o tom v sobotu izraelské médiá. Izraelská armáda však uviedla, že výsledky útoku stále preveruje a správy z Gazy o obetiach nemôže potvrdiť.

Armáda vo vyhlásení uviedla, že jej sobotňajší útok pri meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy bol zacielený na dvoch z lídrov Hamasu, ktorí patrili k "strojcom masakru zo 7. októbra" minulého roka. Izraelské pozemné a vzdušné sily podľa armády presne zasiahli areál, kde sa nachádzali teroristi Hamasu, nie civilisti.

Noviny Haarec priblížili, že podľa armádnych zdrojov je medzi zabitými Dajf, vodca Brigád Izaddína Kasáma. Cieľom útoku bol aj Rafa Saláma, veliteľ Brigády Chán Júnis. Armádny predstaviteľ v reakcii novinárom povedal, že výsledky úderu naďalej overujú.

Hamas zabitie Dajfa popiera

Vysoko postavený predstaviteľ Hamasu Sámí abú Zuhrí agentúre Reuters povedal, že pri údere boli zabití iba palestínski civilisti. Útok označil za "vážnu eskaláciu" a správy, že jeho dôsledkom zahynul Dajf, za "nezmysel".

Izraelské správy sú nezmysly a ich cieľom je ospravedlniť hrozný masaker. Všetci mučeníci sú civilisti a to, čo sa stalo, bola vážna eskalácia vojenskej genocídy, podporovanej USA a svetovým mlčaním,“ povedal Sámí abú Zuhrí Reuters. Dodal tiež, že útok ukázal, že Izrael nemá záujem o dosiahnutie dohody o prímerí.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, kontrolované hnutím Hamas, tvrdí, že pri izraelskom útoku na tábor pre vysídlených Palestínčanov pri Chán Júnise zomrelo najmenej 71 ľudí a ďalších 289 utrpelo zranenia.

Izraelská armáda uviedla, že útočila v otvorenej zóne obklopenej stromami, viacerými budovali a kasárňami, v ktorej sa nenachádzali žiadne stany. Podľa palestínskych správ útok zasiahol stany pre ľudí, ktorých boje vyhnali z domovov. Žiadne s týchto správ nebolo možné nezávisle overiť, dodáva DPA.

(tasr, toi, echo)

Minúta  |  

Poľský baník uväznený pod zemou viac než 48 hodín bol nájdený živý

Poľský baník uväznený pod zemou viac než 48 hodín bol nájdený živý, uviedli miestne médiá.

Incident sa odohral vo štvrtok ráno okolo 08.00 h., keď baňu Rydułtowy v hĺbke približne 1200 metrov zasiahli silné otrasy. Na povrch sa dostalo 77 zo 78 baníkov, jeden zostal uviaznutý v bani. Hospitalizovaných bolo 17 zranených, jeden z baníkov po vyfáraní na povrch zomrel. Väčšina z hospitalizovaných už bola medzičasom prepustená domov, uvádza poľská štátna televízia TVP Info.

Baňa Rydultowy je jednou z najstarších fungujúcich baní v Hornom Sliezsku. Prevádzkuje ju štátna banská spoločnosť Polska Grupa Górnicza (PGG). Jej začiatky siahajú do roku 1792, v súčasnosti zamestnáva približne 2000 baníkov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.