Von der Leyenová po svojom opätovnom zvolení v Európskom parlamente vo štvrtok vyhlásila, že si želá, aby ďalšia Komisia pod jej vedením bola znovu rodovo vyvážená.
Upozornila, že najdôležitejšou úlohou pre EÚ je obrana demokracie. "Naša demokracia je napádaná zvnútra aj zvonka, a preto je kľúčové, aby demokratické sily stáli spoločne bok po boku a bránili našu demokraciu," uviedla.
Pred novinármi potvrdila, že v platnosti zostáva aj cieľ EÚ ukončiť do roku 2035 predaj vozidiel vytvárajúcich škodlivé emisie. Podľa nej eurokomisia pristúpi k cielenej novelizácii legislatívy o automobiloch umožňujúcej používanie syntetických palív (e-palivá).
Nejasnosti o počte hlasov
Pôvodné informácie uvádzali, že von der Leyenová potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Tlačová služba EP však upozornila, že situáciu zmenila skutočnosť, že španielsky europoslanec Antoni Comín i Oliveres zo skupiny Nezaradených sa ešte nemohol ujať svojho mandátu poslanca, a tak sa potrebný prah pre absolútnu väčšinu prepočítal zo 719 poslancov namiesto 720.
Konečný zisk 401 hlasov europoslancov znamená, že von der Leyenová bude na ďalších päť rokov šéfkou Európskej komisie a môže sa začať zaoberať zostavovaním nového kolégia komisárov a rozdeľovaním pracovných portfólií.
V tejto súvislosti bude rokovať s každým členským štátom EÚ o portfóliách pre eurokomisárov. Po vytvorení novej exekutívy EÚ predstúpia všetci nominanti na eurokomisárov pred poslancov z príslušných pracovných výborov EP, ktorí počas trojhodinového "vypočúvania" preveria ich bezúhonnosť a tiež odbornosť na agendu, ktorú im zverila šéfka eurokomisie. Celé kolégium komisárov musí následne schváliť EP počas plenárneho hlasovania.
Europoslankyňa: Mali by ste ísť do väzenia
Uvedený počet hlasov znamená, že von der Leyenovú okrem proeurópskych skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Obnovme Európu (RE) – podporili aj poslanci z frakcie Zelených a časť skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Spolupredsedníčka Zelených Terry Reintkeová po opustení rokovacej sály po hlasovaní pre médiá uviedla, že podporila von der Leyenovú. Zdroje z RE pre Euronews naznačili, že asi desať zo 77 liberálnych poslancov mohlo hlasovať proti, najmä írski poslanci za stranu Fianna Fáil, a to pre politiku EÚ ohľadom vojny v Pásme Gazy. Proti opätovnej kandidatúre von der Leyenovej boli aj niektorí liberálni poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Veľmi jasne sa voči druhému mandátu von der Leyenovej ešte pred hlasovaním vymedzili frakcie Patrioti pre Európu (PfE) a Európa suverénnych národov (ESN).
Poľská europoslankyňa Ewa Zajaczkowská-Herniková z ESN obvinila von der Leyenovú, že sa zaslúžila o ničenie európskeho poľnohospodárstva a že zodpovedná za "každé znásilnenie a útoky zo strany nelegálnych migrantov v Európe". "Mali by ste ísť do väzenia, a nie do Európskej komisie," odkázala jej Zajaczkowska-Herniková počas svojho vystúpenia v pléne EP.
Problémy pre nákup vakcín
Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju prvýkrát 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament (EP) jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 - získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 - Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.
Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia COVID-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou.
Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu COVID-19.
Istú dobu žila v Kalifornii
Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 - 1990).
Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 - 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.
V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 - 1999. V rokoch 1992 - 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.
Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU.
V rokoch 2003 - 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 - 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).
(tasr)
