Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počas izraelských útokov na historické utečenecké tábory v strednej časti Pásma Gazy zahynulo najmenej 21 ľudí

Počas izraelských útokov na historické utečenecké tábory v strednej časti Pásma Gazy zahynulo najmenej 21 ľudí. Armáda zasiahla i mesto Gaza a jej tankové jednotky prenikli hlbšie do najjužnejšieho mesta Rafah.

V utečeneckých táboroch Burajdž a Nusajrát a v meste Dajr al-Balah zahynulo 16 ľudí, uviedli zdravotníci. V meste Gaza na severe Pásma podľa nich zahynulo pri dvoch samostatných útokoch päť Palestínčanov.

Izraelská armáda vo vyhlásení informovala, že počas útokov zneškodnila v Gaze dvoch vysokopostavených veliteľov militantnej skupiny Islamský džihád. Jeden z nich bol podľa armády súčasťou útokov na Izrael zo 7. októbra minulého roka, ktoré odštartovali vojnu v Pásme Gazy.

Islamský džihád uviedol, že vystrelil rakety na dve obce v južnom Izraeli, a hnutie Hamas zasa oznámilo, že na izraelské jednotky vypálilo mínometné granáty.

Poľná nemocnica v Rafahu s kapacitou 60 lôžok je na pokraji možností, zdôraznil Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Boje podľa neho už „vyčerpali kapacity všetkých zdravotných zariadení v južnej Gaze“.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Zakladateľ klimatickej skupiny Extinction Rebellion bol odsúdený na päť rokov väzenia

Zakladateľ klimatickej skupiny Extinction Rebellion bol odsúdený na päť rokov väzenia po tom, čo ho uznali vinným zo sprisahania s cieľom zablokovať dopravu na jednej z najvyťaženejších britských diaľnic.

Roger Hallam, jeden z najhlasnejších kritikov kapitalizmu, sa mal podieľať na organizovaní blokády diaľnice M25, ktorú iniciovala podobná skupina, Just Stop Oil, v novembri 2022. Podľa konštatovania denníka Telegraph ide o najdlhší trest odňatia slobody za nenásilný protest v Británii.

Štyria ďalší aktivisti dostali štvorročné tresty za protesty, pri ktorých demonštranti vyliezli na portál nad diaľnicou a vyvesili transparenty Just Stop Oil.

Obžaloba uviedla, že každý z obžalovaných verboval aktivistov cez výzvu na platforme Zoom, aby sa zúčastnili na demonštrácii, ktorá spôsobila hospodársku škodu takmer 750-tisíc libier a políciu stála jeden milión libier.

Na štyri roky väzenia boli odsúdení 38-ročný Daniel Shaw, 34-ročná Lucia Whittakerová de Abreu, 58-ročná Louise Lancasterová a 22-ročná Cressida Gethinová.

Narušenie dopravy údajne spôsobilo viac ako 50-tisíc hodín zdržania, čo ovplyvnilo cesty viac ako 700-tisíc vozidiel, a jeden policajt utrpel otras mozgu a modriny po tom, ako ho počas jazdy zrazili z motorky.

Použitie aplikácie Zoom svedčí o „dômyselnom naplánovaní“ protestu, a tak ide o „presvedčivý dôkaz“ o sprisahaní, povedal sudca Christopher Hehir.

„Uznávam, že prinajmenšom niektoré z týchto obáv zdieľajú mnohí, ale jasnou skutočnosťou je, že každý z vás pred časom prekročil hranicu od znepokojeného účastníka kampane k fanatikovi,“ povedal odsúdeným v rozsudku.

(telegraph)

Minúta  |  

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neočakávane navštívil izraelské jednotky na juhu Pásma Gazy

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neočakávane navštívil izraelské jednotky na juhu Pásma Gazy, oznámila kancelária predsedu vlády.

Úrad izraelského premiéra informoval o jeho stretnutí s vojakmi v meste Rafah až po tom, ako Netanjahu opustil palestínsku enklávu. Dodal, že ďalšie informácie o návšteve prinesie neskôr. Izraelský premiér navštívil vojakov v Pásme Gazy aj v novembri a decembri 2023.

Stretnutie Netanjahua s izraelskými vojakmi v Rafahu bolo oznámené niekoľko hodín po tom, ako krajne pravicový izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir ráno navštívil mešitu al-Aksá na Chrámovej hore, ktorá je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším miestom islamu.

Chrámovú horu spravuje Jordánsko. Židia tam môžu prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Ben Gvir vysvetlil, že na toto posvätné miesto sa vybral, aby sa pomodlil za návrat rukojemníkov, „ale bez bezohľadnej dohody, bez kapitulácie“. Tvrdí, že sa snaží zaistiť, aby sa Netanjahu nepodvolil medzinárodnému tlaku a pokračoval vo vojenskom ťažení v Pásme Gazy.

Palestínske ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo Ben Gvirovu návštevu ako „provokáciu“, ktorá ohrozuje krehký status quo Chrámovej hory. Táto návšteva môže narušiť rokovania o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas.

(ap, tasr)

Minúta  |  

Príklon Arménska k NATO je dôvodom na poľutovanie a znepokojenie

Príklon Arménska k NATO je dôvodom na poľutovanie a znepokojenie, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Jerevan podľa nej riskuje destabilizáciu južného Kaukazu.

Užšie vzťahy Arménska s Alianciou vedenou USA vyvolávajú „nielen ľútosť, ale aj obavy o budúcnosť Arménska,“ povedala na pravidelnej tlačovej konferencii. Dodala, že posun Jerevanu smerom k Západu predstavuje riziko „destabilizácie“ južného Kaukazu, v ktorom má Rusko tradične veľký vplyv.

Zacharovová taktiež uviedla, že znepokojenie vyvolávajú aj spoločné americko-arménske vojenské cvičenia, ktoré v Arménsku prebiehajú do 24. júla. Zdôraznila, že obavy podnecujú najmä po tom, ako Jerevan začiatkom tohto roka zmrazil svoje členstvo v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), vojenskej aliancii pod vedením Ruska.

Cvičenia sa uskutočnili krátko po tom, čo sa Arménsko zúčastnilo na samite NATO vo Washingtone. Účasť arménskej delegácie na samite ruské ministerstvo zahraničných vecí taktiež ostro kritizovalo.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Súčiastky pre drony Šáhid predala Iráncom poľská štátna spoločnosť WSK Poznań

Súčiastky pre drony Šáhid predala Iráncom poľská štátna spoločnosť WSK Poznań, uviedlo Radio Zet v reportáži. Incident údajne od roku 2022 vyšetruje prokuratúra, rozhlas však neuviedol žiadny zdroj.

WSK Poznań je súčasťou Agentúry pre rozvoj priemyslu (ARP), a podľa Radia Zet predala palivové čerpadlá iránskej spoločnosti Iran Motorsazan Company vyrábajúcej traktory.

Tieto čerpadlá však boli použité na výrobu bezpilotných dronov Šáhid, ktoré neskôr kúpilo Rusko a použilo ich vo vojne na Ukrajine, tvrdí stanica.

Následné vyšetrovanie viedla Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW), ktorá upovedomila prokuratúru. Poľská prokuratúra e-mailom potvrdila vyšetrovanie možného vývozu tovaru s dvojakým využitím vyrábaného v Poľsku, Irán však nespomenula.

Vtedajší riaditeľ spoločnosti je podľa prokuratúry v rámci prebiehajúceho vyšetrovania obvinený z predaja tovaru strategického významu bez príslušného povolenia, za čo mu hrozí až desať rokov väzenia.

(pap, reuters, tasr)

Minúta  |  

Britská vláda uvalila sankcie na 11 lodí ruskej „tieňovej flotily“

Britská vláda uvalila sankcie na 11 lodí ruskej „tieňovej flotily“. Kabinet spresnil, že ide o plavidlá prepravujúce ropu a ropné produkty pod vlajkou Gabonu, Panamy či Cookových ostrovov.

Skupina G7, EÚ a Austrália v roku 2023 uvalili cenový strop na ropu a jej produkty z Ruska. Moskva ho však obchádza prostredníctvom svojej „tieňovej flotily“, ktorú podľa odhadov tvorí viac ako 1 400 plavidiel.

Rusko túto flotilu využíva, keďže lode plaviace sa pod vlajkou západných štátov alebo plavidlá poistené západnými poisťovňami nemôžu prepravovať tovar podliehajúci sankciám.

Ako podotklo Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA), ide o starnúce plavidlá, ktoré majú záhadných vlastníkov a nedisponujú úplným poistením. Často taktiež menia svoju vlajkovú registráciu.

Sankcie na plavidlá, ktoré sú súčasťou „tieňovej flotily“, Londýn prvýkrát uvalil v júni. Uplynulý mesiac na sankčný zoznam pridal aj ruskú spoločnosť Ingosstrach, ktorá poskytuje poisťovacie služby ruským ropným exportérom.

(reuters, cepa, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.