Minúta |
Bývalý Trumpov lekár Ronny Jackson uviedol, že exprezident sa po strelnom zranení zotavuje podľa očakávaní
Bývalý Trumpov lekár Ronny Jackson uviedol, že exprezident sa po strelnom zranení zotavuje podľa očakávaní. (tasr)
Pri izraelských náletoch, ktoré v sobotu zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, boli zabití najmenej traja ľudí a zranenia najmenej 87 ľudí. Zásah dostal aj sklad munície na juhu Libanonu patriaci Hizballáhu.
Nálety, ktoré mali za následok rozsiahly požiar v oblasti jemenského prístavu, si vyžiadali "80 zranených, väčšina z nich s ťažkými popáleninami", uviedlo ministerstvo zdravotníctva, ktoré vedú jemenskí povstalci podporovaní Iránom - húsíovia.
Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na prístav Hudajdá stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.
Médiá pod vedením húsíov uvádzajú, že sobotňajšie izraelské nálety zasiahli ropné sklady. Izrael tvrdí, že mieril na vojenské ciele povstalcov.
Netanjahu: Za agresiu na nás každý zaplatí vysokú cenu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v televíznom prejave uviedol, že sobotňajší útok v Jemene „jasne ukazuje našim nepriateľom, že neexistuje miesto, kam by dlhá ruka Izraela nedosiahla".
Dodal, že izraelská armáda útočila na ciele vzidalené 1 700 kilometrov od izraelských hraníc. Operácia preto dostala názov "Dlhá ruka".
„Mám odkaz pre nepriateľov Izraela - nemýľte sa v nás,“ povedal Netanjahu deň pred plánovaným odletom do Washingtonu. "Budeme sa chrániť všetkými spôsobmi, na všetkých frontoch. Každý, kto nám ublíži, zaplatí za svoju agresiu veľmi vysokú cenu."
Skonštatoval, že prístav v Hudajdá využívali na vojenské účely – Irán tadiaľ posielal húsíom zbrane. "A oni tieto zbrane použili na útok na Izrael, na útoky na štáty v regióne a na niektoré z najdôležitejších námorných trás na svete," povedal izraelský premiér.
Neostane to bez reakcie, varujú jemenskí povstalci
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí varoval, že vojna na Blízkom východe môže nabrať širší regionálny rozmer v dôsledku „nebezpečného avanturizmu“ Izraela.
Húsíovia krátko po tomto útoku Izrael varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na jemenské prístavné mesto "zaplatí". Sobotňajší "hlúpy krok" Izraela podľa nich predznamenáva "novú, nebezpečnú fázu veľmi dôležitej konfrontácie v celom regióne".
"Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach.
Úder dostal aj Hizballáh
Izrael v sobotu neskoro večer zaútočil aj na sklad munície na juhu Libanonu patriaci libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh.
Konkrétne na libanonské mesto Adlun, ktoré sa nachádza približne 40 kilometrov severne od hraníc s Izraelom. Svedkovia v oblastiach na juhu Libanonu hlásili výbuchy. Najmenej štyria civilisti v Adlune utrpeli zranenia, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia bezpečnostných služieb a zdravotníctva.
Hizballáh v reakcii vypálil desiatky rakiet na oblasti na severe Izraela, ktoré cielili na jeden kibuc. Izraelská armáda uviedla, že zaznamenala najmenej 45 striel vypálených z Libanonu. Niektoré s nich sa jej podarilo zneškodniť a ďalšie dopadli do neobývaných oblastí. Zranenia neutrpeli žiadne osoby, strely však spôsobili požiare v oblasti Golanských výšin na severovýchode Izraela.
(tasr, afp, reuters, est)
Izrael v sobotu neskoro večer zaútočil na sklad munície na juhu Libanonu patriaci militantnému hnutiu Hizballáh. Izrael útočil na libanonské mesto Adlun, ktoré sa nachádza približne 40 kilometrov severne od hraníc s Izraelom.
Svedkovia v oblastiach na juhu Libanonu hlásili výbuchy. Najmenej štyria civilisti v Adlune utrpeli zranenia, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia bezpečnostných služieb a zdravotníctva.
Izrael v sobotu uskutočnil nálety aj na jemenské prístavné mesto Hudajdá, pri ktorých bolo zranených najmenej 80 ľudí. Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na tento prístav stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.
(tasr)
Grécky europoslanec sa v sobotu po päťdňovom odklade vrátil do väzenia v Albánsku, kde si odpykáva dvojročný trest odňatia slobody za kupovanie hlasov v minuloročných komunálnych voľbách.
Beleris je príslušníkom albánskej menšiny v Grécku a má grécke aj albánske občianstvo.
V komunálnych voľbách, ktoré sa v Albánsku konali v máji 2023, bol kandidátom koalície Spolu vyhrávame, pričom v nich získal post primátora mesta Himarë.
Primátorskej funkcie sa však Beleris ani neujal, pretože ho niekoľko dní komunálnymi voľbami zadržali pre podozrenie z kupovania hlasov. Bol obvinený, že za osem hlasov voličov ponúkol približne 40-tisíc albánskych lekov (360 eur). Primátorské voľby vyhral o 19 hlasov.
Belerisovo zadržanie zmobilizovalo grécku komunitu v Albánsku aj grécku vládu, ktorá obvinila albánske úrady zo snahy brániť politickým aktivitám gréckej menšiny. V súdnom procese, ktorý nasledoval, bol Beleris odsúdený na dva roky väzenia. Na slobodu by mal vyjsť v októbri tohto roku.
(tasr, ap)
Ruská vláda zvýšila colné sadzby na množstvo dovážaného tovaru z krajín „nepriateľských“ k Ruskej federácii. Týka sa to najmä sladkostí, kakaových výrobkov, cukríkov, sušienok, piva, vína či olovených batérií.
Pre pivo je clo stanovené na 0,10 eura za liter. Pre víno - 20 percent, ale nie menej ako 1,40 eura za liter. Na parfumy, kozmetiku a pracie prostriedky z Poľska je zvýšené clo vo výške 35 percent. Nové colné sadzby budú platné do konca roka 2024.
Ruská centrálna banka sa snaží obmedziť rast spotrebiteľských cien, ktorý je dvojnásobkom jej 4-percentného cieľa, a nové clá zdražia dovážaný tovar. Ako nové nariadenie vlády ovplyvní infláciu, zatiaľ nie je jasné.
Bývalý prezident Bill Clinton podporuje Bidena v kandidatúre. Rovnako tak niekdajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.
S odvolaním sa na zdroje o tom informovala NBC. Okrem podpory Joea Bidena manželia povzbudzujú aj darcov, aby úradujúceho prezidenta "neopúšťali". Podľa zdrojov portálu Clintonoví ponúkli aj akúkoľvek pomoc Bielemu domu.
(guardian)
Minúta |
Pri izraelských náletoch, ktoré zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí
Pri izraelských náletoch, ktoré zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí. Podľa agentúry AFP o tom informoval rezort zdravotníctva vedený Iránom podporovanými jemenskými povstalcami - húsíami.
Nateraz nie sú informácie o žiadnych obetiach na životoch. Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na prístav Hudajdá stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.
Húsíovia krátko po tomto útoku Izrael varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na jemenské prístavné mesto "zaplatí". "Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach.
(tasr, afp)
Minúta |
Popredný novinár Hubert Seipel sa priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov
Popredný novinár Hubert Seipel sa priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov. Nemecké novinárske združenie Netzwerk Recherche ho vylúčilo zo svojich radov.
Dlhodobo patril medzi jedného z najlepších nemeckých nezávislých expertov na Rusko a na život ruského prezidenta Vladimira Putina. "Hubert Seipel porušil základné pravidlá nezávislej žurnalistiky a svojím správaním výrazne poškodil dôveryhodnosť našej profesie," povedal predseda združenia Netzwerk Recherche Daniel Drepper.
Seipel bol jednomyseľne vylúčený na piatkovom stretnutí členov združenia. Správy naznačujúce, že oceňovaný televízny novinár a spisovateľ dostal 600-tisíc libier od ruského podnikateľa Alexeja Mordašova sa objavili ešte v novembri 2023. Mordašov je považovaný za oligarchu a jeho meno je sankčnom zozname EÚ od februára 2022.
(tasr, dpa)
Premiér Fico v sobotu telefonoval s ukrajinským náprotivkom Šmyhaľom. Kritizoval zaradenie ruskej spoločnosti Lukoil, ktorého ropu odoberala aj rafinéria Slovnaft, na sankčný zoznam.
Ide podľa neho o nezmyselnú sankciu, ktorá nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie. Fico podľa úradu vlády v tejto veci komunikuje už niekoľko dní s relevantnými členmi vládneho kabinetu aj s predstaviteľmi maďarskej petrochemickej skupiny MOL.
Aké slová adresoval ukrajinskému premiérovi, si prečítajte v článku:
Z Himalájí zniesli po dvanástich rokoch telo českého horolezca. Stalo sa tak pri nedávnej "upratovacej" akcii, ktorú pravidelne organizujú nepálske úrady.
Podľa BBC News, odvolávajúc sa na informácie od účastníka akcie, telo našli na štvrtej najvyššej hore sveta Lhoce. Český horolezec Milan Sedláček (50) tam zomrel v roku 2012. Bol členom výpravy, ktorú viedol Leopold Sulovský - prvý český horolezec na Mount Evereste.
České ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nemá potvrdené, že ide o spomínaného horolezca.
(ceskenoviny, bbc news)
Minúta |
Borrell: EÚ berie na vedomie rozhodnutie, že 57 rokov trvajúca okupácia palestínskych území Izraelom je nezákonná
Borrell: EÚ berie na vedomie rozhodnutie, že 57 rokov trvajúca okupáciu palestínskych území Izraelom je nezákonná. Šéf európskej diplomacie to oznámil v sobotu.
Rozsiahle stanovisko v tejto veci vydal v piatok Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu. Izrael tento verdikt okamžite označil za "rozhodnutie plné lží". Borrell však v sobotu vo svojom vyhlásení vyzval na podporu stanoviska Súdu.
Argumentoval pritom, že "vo svete neustáleho a čoraz častejšieho porušovania medzinárodného práva je našou morálnou povinnosťou opätovne potvrdiť náš neochvejný záväzok dôsledne podporovať všetky rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora bez ohľadu na predmet sporu". Vo svojom vyhlásení Borrel súčasne poznamenal, že stanovisko súdu "bude potrebné dôkladnejšie analyzovať, a to aj vzhľadom na jeho dôsledky pre politiku EÚ".
Rozhodnutie MSD nie je záväzné, ale prichádza v čase rastúcich obáv z počtu obetí a ničenia vo vojne Izraela proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas, ktorú vyvolali útoky palestínskych teroristických kománd zo 7. októbra 2023 na komunity na juhu Izraela. Obavy vyvoláva aj zvýšené napätie na Západnom brehu Jordánu.
Verdikt Súdu a jeho podpora zo strany EÚ pravdepodobne zvýši diplomatický tlak na Izrael v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy, predpokladá vo svojej správe AFP.
(tasr, afp)
Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin navštívil Ukrajinu. V prístavnom meste Odesa sa stretol s duchovenstvom a veriacimi, modlil sa za obete vojny a vyzýval na spravodlivý a trvalý mier.
Parolinova návšteva na Ukrajine potrvá do 24. júla. Vatikánsky štátny sekretár pricestoval na Ukrajinu v piatok, keď zavítal do Ľvovskej oblasti na západe krajiny. V nedeľu 21. júla bude Parolin predsedať záverečnej svätej omši na púti katolíkov latinského obradu do mariánskej svätyne v Berdyčove v Žytomyrskej oblasti.
Návšteva sa tam koná aj na žiadosť latinských biskupov a jej súčasťou bude povýšenie miestnej mariánskej svätyne na baziliku minor. Parolin by mal navštíviť aj gréckokatolícku katedrálu v Kyjeve a absolvovať stretnutie s najvyšším predstaviteľom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.
Pred odchodom na Ukrajinu Parolin vyjadril nádej, že sa počas nej stretne aj s predstaviteľmi svetskej moci vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Parolin pred odletom na Ukrajinu v rozhovore pre médiá uviedol, že jeho cesta sa ponesie v znamení "modlitby a nádeje, že sa nájdu spôsoby na rýchle ukončenie konfliktu".
Doplnil, že jeho prítomnosť na Ukrajine možno vnímať aj ako vyjadrenie "blízkosti pápeža, ktorý sa od začiatku snaží nájsť spôsoby ukončenia vojny a spravodlivý mier pre sužovanú Ukrajinu". Ide o Parolinovu prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od 24. februára 2022, keď Rusko na jej území rozpútalo vojnu.
(tasr, vatican news)
V celej Európe sa rozmáha organizovaný zločin aj obchodovanie s drogami. V krajinách vrátane Nemecka sa navyše zvyšuje sklon zločineckých skupín k páchaniu násilia. V sobotňajšom rozhovore pre nemecký denník Der Spiegel to povedala šéfka Europolu Catherine De Bolleová.
Násilie je podľa nej ďalej podnecované rozrastajúcim sa obchodom s drogami. Výroba kokaínu je v Latinskej Amerike podľa Europolu mimoriadne rozšírenia a Európa je touto drogou zahltená. De Bolleová tvrdí, že situácia je dramatická. Poznamenala, že sa rozrastá aj trh s inými návykovými látkami.
Nedávne vyšetrovanie Europolu odhalilo, že v Európskej únii pôsobí 821 rozsiahlych zločineckých sietí. Tieto gangy s vyše 25-tisíc členmi pracujú na veľmi profesionálnej úrovni a nemilosrdne, varoval nedávno policajný úrad. Ich hlavnou činnosťou je podľa vyšetrovania práve obchodovanie s drogami. De Bolleová tiež upozonila, že peniaze získané z predaja drog v Európe väčšinou zostávajú na kontinente a investujú sa do miestneho hospodárstva.
Práve táto skutočnosť "robí z organizovaného zločinu jedno z najväčších nebezpečenstiev našej doby", skonštatovala. Policajné zložky podľa nej potrebujú technické prostriedky, právomoci aj personál, aby vôbec mali šancu zasiahnuť proti zločineckým skupinám. "Ak nebudeme investovať viac, tento boj prehráme," varovala.
(tasr, dpa)
Minúta |
Jemenskí povstalci varovali, že Izrael "zaplatí" za útok na jemenské prístavné mesto Hudajdá
Jemenskí povstalci varovali, že Izrael "zaplatí" za útok na jemenské prístavné mesto Hudajdá, ktorý sa odohral v sobotu podvečer. K úderom na prístav Hudajdá došlo iba deň po tom, čo húsíovia zaútočili dronom iránskej výroby na Izrael, v dôsledku čoho v Tel Avive zahynul jeden civilista.
Izrael okamžite pohrozil odvetnými krokmi, lebo "krv izraelských občanov má svoju cenu," ako aj v sobotu pripomenul izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý "nepriateľov Izraela na celom Blízkom východe" upozornil, že budú nasledovať ďalšie operácie izraelskej armády, "ak sa odvážia na nás zaútočiť".
Podľa nemenovaných izraelských vládnych zdrojov Izrael pred sobotňajším útokom na Hudajdu o svojich plánoch informoval svojich spojencov. Zdroj dodal, že niektoré z cieľov útoku v Jemene boli dvojakého využitia a boli medzi nimi objekty energetickej infraštruktúry. Podľa Galanta izraelské stíhačky zaútočili na vojenské ciele "teroristického režimu húsíov" v oblasti prístavu Hudajdá v reakcii "na stovky útokov uskutočnených proti štátu Izrael v posledných mesiacoch".
"Húsíovia na nás zaútočili viac ako 200-krát. Prvýkrát, keď ublížili izraelskému občanovi, sme na nich udreli. A urobíme to na akomkoľvek mieste, kde to bude potrebné," upozornil Galant.
(tasr, afp)
Horskí záchranári pomáhali 47-ročnému poľskému horolezcovi, ktorý sa na južnej strane Prostredného hrotu pri schádzaní zo štítu šmykol a následne zranil.
Ako informuje Horská záchranná služba, o pomoc bola požiadaná prostredníctvom poľskej horskej služby. Muž si podľa horských záchranárov niekoľkometrovým pádom spôsobil početné odreniny a pomliaždeniny, poranenie hornej končatiny a tiež oboch dolných končatín.
"O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, čo výrazne urýchlilo záchrannú akciu. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry mužovi na mieste poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť a pripravili ho na evakuáciu z terénu," uvádzajú horskí záchranári.
Pacient bol následne letecky transportovaný na heliport v Starom Smokovci, kde bol odovzdaný do starostlivosti privolanej posádke rýchlej zdravotnej pomoci.
(tasr)
Útočník, ktorý sa pokúsil zabiť Trumpa, si miesto atentátu vopred preskúmal dronom. Informovali o tom orgány činné v trestnom konaní, čím zdôraznili zlyhania bezpečnostných zložiek.
Len 20-ročný Thomas Matthew Crooks pritom letel s dronom ponad areál, kde mal v sobotu 13. júla Trump míting, len pár hodín predtým, ako streľbu spustil. Podľa vyšetrovateľov si miesto atentátu prezrel dronom viac ako len raz.
Čo nasvedčuje tomu, že sa mohol chystať na väčší masaker, si prečítate v článku:
Konžská demokratická republika zaznamenáva nárast prípadov nákazy opičími kiahňami, uviedol v sobotu hovorca vlády Patrick Muyaya. Dodal, že kumulatívny počet podozrivých prípadov presiahol hranicu 11-tisíc.
A to vrátane 450 úmrtí, čo predstavuje štvorpercentnú smrtnosť. Chorobou sú najviac postihnuté deti. Najviac nakazených evidujú v provincii na západe republiky. Podľa hovorcu vláda prijíma sériu opatrení na boj proti nákaze: ide najmä o špecializovanú lekársku starostlivosť, monitorovanie kontaktov i zdravotnej situácie v rámci komunít.
Vláda Konžskej demokratickej republiky prišla s touto informáciou len niekoľko dní po tom, čo Svetová zdravotnícka organizácia varovala pred hrozbou, ktorú pre globálne zdravie predstavujú opičie kiahne. A to najmä v súvislosti s obavami z možného prepuknutia epidémie vyvolanej novým, nebezpečnejším kmeňom vírusu opičích kiahní v spomínanej republike.
Ten sa zatiaľ prenáša výlučne z človeka na človeka.
(tasr, afp)
Obyvatelia Krasnodaru v Rusku protestovali proti výpadkom dodávok elektriny. Jedno z videí zverejnených v aplikácii Telegram na kanáli Baza zachytáva policajtov, ako počas sobotňajšieho protestu zadržali najmenej dvoch ľudí.
Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev odôvodnil výpadky dodávok elektriny extrémnymi horúčavami, ktoré v posledných dňoch zasiahli juh európskej časti Ruskej federácie. "V Krasnodarskom kraji panujú abnormálne horúčavy už týždeň. Zaťaženie energetického systému je kolosálne. Viem a chápem rozhorčenie obyvateľov v dôsledku energetických výpadkov," napísal.
Uviedol, že energetické kapacity v súčasnosti nepostačujú na pokrytie dopytu po elektrine. Nezvyčajné horúčavy spôsobili masové výpadky v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch a začiatkom tohto týždňa viedli k odstaveniu jedného zo štyroch blokov jadrovej elektrárne v Rostove na Done, ktorá je najväčšou v danom regióne.
(tasr, reuters)
Jemenské prístavné mesto Hudajdá sa v sobotu stalo terčom náletov. Mesto ovládajú povstalci. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené húsíami hlásilo nespresnený počet obetí a zranených.
Údery medzičasom potvrdila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch. Podľa spravodajcu AFP bolo v meste počuť niekoľko výbuchov. Húsíjská TV stanica Masíra v tom čase informovala o "sérii úderov", ktoré zasiahli "zariadenia na skladovanie ropy" v prístave.
K úderom došlo iba deň po tom, čo húsíovia zaútočili dronom iránskej výroby na Izrael, v dôsledku čoho v Tel Avive zahynul jeden civilista. Izrael vtedy pohrozil odvetnými krokmi. Húsíjské milície od novembra organizujú útoky na lode vo vodách pri pobreží Jemenu, aby takto - podľa vlastných slov - vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi, ktorí v Pásme Gazy od októbra 2023 čelia ofenzíve izraelskej armády.
(tasr, afp)
Internetom sa šíri fotka údajného vraha ukrajinskej expolitičky Iriny Farionovej. Tá zomrela po piatkovej hospitalizácii so strelným poranením hlavy v „extrémne vážnom stave".
Ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám vyzýva ľudí, aby neverili falošným informáciám o údajnom vrahovi profesorky a lingvistky Iryny Farionovej, ktoré sa šíria online. Podľa tých je podozrivým 21-ročný obyvateľ Ľvovskej oblasti.
Po preverení týchto informácií s Národnou políciou Ukrajiny stredisko oznamuje, že sú nepravdivé. Občan zobrazený na fotografii, ktorá sa šíri online, nie je nijako spätý so streľbou na Farionovú, tvrdia úrady.
(fb)
Nigéria uložila spoločnosti Meta pokutu vo výške 220 miliónov dolárov. A to za "viaceré a opakované" porušenia ochrany osobných údajov a práv spotrebiteľov. Vyšetrovanie trvalo od mája 2021 do decembra 2023.
Tamojšia Federálna komisia pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa (FCCPC) obvinila technologického giganta z diskriminačných praktík, zneužívania dominantného postavenia na trhu, neoprávneného poskytovania osobných údajov a odopierania práva Nigérijčanov určiť, ako sa ich údaje používajú.
Okrem udelenia pokuty FCCPC trvá na tom, že Meta musí "dodržiavať platné právne predpisy a zastaviť vykorisťovanie nigérijských spotrebiteľov a ich zneužívanie na trhu". Komisia tiež nariadila americkej spoločnosti, aby sa podobných praktík, ktoré nespĺňajú vnútroštátne platné normy, v budúcnosti zdržala.
(tasr, afp)
Tisíc pracovníkov zábavného parku Disneyland hrozí štrajkom. V piatok podľa odborov povolenie schválila prevažná väčšina.
Voľby usporiadali dovedna štyri odborové zväzy zastupujúce 14-tisíc ľudí pracujúcich v zábavnom parku a rezorte Disneyland na rôznych pozíciách - od predavačov, správcov, cez predajcov lístkov až po výrobcov sladkostí.
Dôvodom napätia a hrozby štrajku sú trvajúce spory o zvyšovaní miezd, bezpečnostných opatreniach, dochádzkovej politike a ďalších benefitoch. Rokovania o zmluvách sa medzi odbormi a vedením totiž už od apríla preťahujú.
(ap)
Poslanec, ktorý vyzval Bidena na odstúpenie: Na poslednom stretnutí ma nespoznal. S osobnou skúsenosťou sa podelil na webe Boston Globe.
Seth Moulton priznal, že Biden preň ešte pred desiatimi rokmi zorganizoval v rámci Moultonovej predvolebnej kampane v Lynn veľké zhromaždenie: "Odvtedy si ho vážim ako mentora a priateľa," povedal s dôvetkom, že nasledujúci rok, keď vyhral voľby, ho Biden pozval na raňajky do domu viceprezidenta a učil ho o Kongrese.
"Zakaždým, keď sme sa skrížili a ja som zachytil jeho pohľad, zmenil sa na toho Joea Bidena s veľkým a širokým úsmevom, pričom povedal, aký je rád, že ma vidí. Bolo to tak práve minulé Vianoce na Plese v Bielom dome. Nedávno som ho videl v Normandii na 80. výročí dňa D. Prvýkrát sa mi zdalo, že ma nespoznal," dodal Moulton.
Priznal, že to preňho bolo zdrvujúce zistenie. "A nie preto, že osoba, na ktorej mi záleží, mala ťažkú noc, ale preto, že všetko závisí od Bidenovej schopnosti poraziť Donalda Trumpa v novembri. Amerika potrebuje, aby vyhral, a ako väčšina Američanov už nie som presvedčený, že to dokáže. Prezident by sa mal vzdať súboja," vyzval Bidena.
Na záver poznamenal, že je "tvrdou realitou, že všetky vlastnosti, ktoré z Bidena urobili nepotlačiteľnú silu – energia, vitalita, ostrý, útržkovitý dôvtip – blikajú."
Polícia odhalila laboratórium priemyselného rozsahu, zameriavalo sa na výrobu pervitínu. Policajti v Juhoafrickej republike zároveň zadržali štyroch podozrivých vrátane dvoch Mexičanov. Došlo k tomu v rámci jednej z najväčších protidrogových razií v krajine.
Laboratórium lokalizovali na farme v mestečku Groblersdal. Nachádzali sa tam veľké objemy chemikálií používaných na výrobu drog či metamfetamínu. Ich hodnota sa odhaduje na dve miliardy randov (vyše 100 miliónov eur). "To, čo odlišuje túto akciu od iných, je účasť mexických občanov," uviedla hovorkyňa elitnej policajnej jednotky.
Zatiaľ nie je bezprostredne jasné, či podozriví vyrábali drogy určené na distribúciu v Juhoafrickej republike alebo v iných štátoch.
(tasr, reuters)
Polícia v Bangladéši uplatnila striktný zákaz vychádzania a v niektorých častiach hlavného mesta Dháka v sobotu hliadkuje aj armáda po tom, ako množstvo ľudí prišlo o život a stovky utrpeli zranenia pri zrážkach odporcov a stúpencov systému kvót pri výbere do štátneho zamestnania.
Ide o systém, ktorý rezervuje 30 percent štátnych pracovných pozícií pre príbuzných veteránov vojny za nezávislosť Bangladéša z roku 1971.
Protestujúci, hlavne študenti, tvrdia, že systém kvót je diskriminačný. Násilnosti vypukli v utorok. V roku 2018 bangladéšska vláda systém kvót zrušila po masových protestoch študentov. Avšak v júni tohto roka najvyšší súd krajiny toto rozhodnutie anuloval a po petíciách veteránov kvóty obnovil.
(sita, ap)
Počas protestov v Dubline sa zranili traja policajti. Stalo sa to počas demonštrácii proti plánom írskej vlády prerobiť nepoužívanú továreň v severnej časti Dublinu na ubytovacie zariadenie pre žiadateľov o azyl.
Polícia sa musela brániť slovným aj fyzickým útokom, a to aj s použitím slzotvorného spreja a obuškov. Jeden protestujúci bol zadržaný.
Protest sa konal v piatok v spomínanej továrni. Na mieste sa zhromaždili ľudia a vystúpili rečníci. Demonštranti sa presunuli pred policajnú stanicu a neskôr sa vrátili k továrni. Polícia uviedla, že zhromaždenie spočiatku prebiehalo pokojne, no neskôr začalo dochádzať k narúšaniu verejného poriadku.
(tasr, afp)
Odkaz Olafa Scholza pri príležitosti 80. výročia atentátu na Hitlera, ktoré si Nemecko pripomína v sobotu. Spolkový kancelár vyzval občanov, aby sa postavili za slobodu a demokraciu.
Zdôraznil, že k nacistickej diktatúre existuje alternatíva v podobe "lepšieho Nemecka" postaveného na ústave, tzv. základnom zákone. Nemecký odboj je podľa neho pripomienkou potreby zostať pevne odhodlaný čeliť dejinám.
V tomto smere podľa Scholza nie je potrebné, aby bežní občania demokratického Nemecka podnikali životu nebezpečné hrdinské činy ako to bolo v prípade armádnych dôstojníkov, ktorí sa pred 80 rokmi pokúsili o atentát na Hitlera v jeho hlavnom vojenskom stane. "Malo by však byť jasné, že nemecká demokracia závisí od nášho neúnavného úsilia každého z nás. Závisí od toho, či sa každý zapojí a postaví proti nenávisti a extrémizmu," dodal Scholz.
Prezident Steinmeier taktiež vyzval na obranu demokracie. Odboj proti národnému socializmu bol podľa neho potrebný, pretože Weimarská republika - nemecký štát s demokratickou ústavou v rokoch 1918-1933 - nemala dostatočnú podporu. "Násilie ničí demokraciu," vyhlásil.
Zároveň povedal, že Stauffenberg a jeho komplici neboli "bezchybní hrdinovia", ale ľudia, "ktorí urobili správnu vec v správnej chvíli a s veľkým rizikom pre seba a svoje rodiny".
(tasr, dpa)
Z lekární sa vlani vyzbieralo takmer 106 ton nespotrebovaných liekov. V priemere išlo o 49,03 kilogramu na jednu lekáreň. Vyplýva to z výročnej správy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv za rok 2023.
Najväčší objem liekov sa vyzbieral v Bratislavskom kraji, najmenej v Košickom. Zber sa realizuje na jar a jeseň. Minulý rok sa však na jeseň neuskutočnil. Štátny ústavu to odôvodnil prerušením činnosti dvoch spaľovní, v ktorých odpad zneškodňuje.
Do lekární majú ľudia nosiť nespotrebované tablety, kapsuly a čapíky v blistroch, sirupy aj kvapky vo fľaštičkách, masti, krémy či gély v tubách a téglikoch. Tiež použité injekčné striekačky so zatavenou ihlou, inzulínové perá a ampulky injekčných roztokov.
Naopak, nepatria tam zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky ani iný sortiment zakúpený v lekárni, ktorý nie je liekom.
(tasr)
Protest proti výstavbe nádrží na zavlažovanie prepukol do násilností. Francúzska polícia v sobotu bola nútená použiť slzotvorný plyn, aby rozohnala demonštrantov.
Ako uviedol web France 24, do areálu prístavného mesta La Pallice vstúpilo v sobotu na úsvite približne 200 ľudí vrátane farmárov so starými traktormi, ktorí usporiadali pouličnú párty s hudbou a nápojmi pred budovou významného obchodníka s obilím. V priebehu dopoludnia ich odtiaľ za pomoci slzotvorného plynu vytlačili policajti z viac ako desiatich policajných dodávok.
Ďalšie policajné vozidlá blokovali prístup do prístavu. Podľa televízie France 3 medzičasom sa k prístavu vydal dav demonštrantov, pričom jednu z jeho vetiev tvorili radikáli hlásiaci sa k hnutiu tzv. black blocs. Počas svojho pochodu ulicami mesta títo demonštranti poškodzovali okná áut, autobusové prístrešky i okná. Poškodený bol aj jeden zo supermarketov, niekoľko bankomatov a pouličný mobiliár.
Skupina demonštrantov sa pokúsila preniknúť aj do domova dôchodcov - "pravdepodobne, aby unikli polícii", uviedla policajná prefektúra. Do skorého popoludnia bolo zadržaných päť ľudí. Podobné protestné zhromaždenia sa v okolí La Rochelle konali aj v piatok, ale zaobišli sa bez incidentov.
Organizátormi protestu pritom boli ochrancovia životného prostredia a malí farmári, ktorí chceli protestom pozorniť na to, že nové nádrže sa nestavajú na pomoc miestnym farmárom, ale na pomoc medzinárodným trhom.
(tasr, france24, france3)
Vo Vysokých Tatrách zahynul v piatok pri páde z Čierneho štítu 66-ročný muž z Poľska. Podľa oznamovateľov mal muž spadnúť z vrcholových partií Čierneho štítu smerom do Malej Zmrzlej doliny. Po páde s ním nemali žiadny zvukový ani vizuálny kontakt.
"O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) z Popradu, ktorá na palubu vrtuľníka pribrala príslušníkov HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry. Žiaľ, pri páde došlo k zraneniam nezlučiteľným so životom," uvádza HZS.
Pozostatky nebohého boli v sobotu transportované do údolia a po vykonaní všetkých potrebných úkonov boli odovzdané Policajnému zboru.
(tasr)
Slovenská národná strana odmieta tvrdenia o údajnom rušení paušálnych výdavkov a dvihnutí daňového zaťaženia pre živnostníkov. Deklarovala, že nedovolí, aby sa malým a stredným podnikateľom zdvíhali dane alebo rušili paušálne výdavky.
"SNS v období 2016 až 2020 zdvihla paušálne výdavky na úroveň 60 percent. Súčasne dokázala presadiť daň 15 percent pre všetky firmy s obratom do 100-tisíc eur. Žiaľ, strana SaS v roku 2021 opäť pre živnostníkov, ako aj právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur zdvihla daň z príjmu takmer na úroveň 20 percent. SNS vyzýva SaS, aby sa v prvom rade zamyslela nad svojimi politickými krokmi, keď zdvíhala dane živnostníkom a malým firmám," skonštatovala SNS.
Predstavitelia strany SaS tento týždeň poukázali na viaceré možné zmeny týkajúce sa živnostníkov. Upozornili aj na údajný zámer zrušenia paušálnych výdavkov. Označili to za neprijateľné. Ministerstvo financií SR tvrdenia odmietlo.
(tasr)
Vo Francúzsku odsúdili na dva roky väzenia 19-ročného extrémistu, ktorý bol podozrivý z plánovania útokov počas olympijských hier v Paríži. Na internete podnecoval k nenávisti, šíril vyhrážky smrťou a návody na výrobu bomby.
Mladíka zadržali v stredu ráno v jeho dome v regióne Alsasko na východe Francúzska. Podľa protiteroristických úradov viedol na sociálnej platforme Telegram skupinu zvanú "francúzska divízia árijcov".
Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin ešte v stredu na margo zadržaného uviedol, že bol údajným prívržencom neonacizmu, ktorého podozrievali "z úmyslu zasiahnuť zrejme počas jednej z etáp štafety s olympijskou pochodňou".
Odsúdený bol podľa Darmanina vopred identifikovaný políciou za jeho "ultrapravicové myšlienky, ktoré možno označiť za neonacistické". "Vieme, že predtým mal záujem zasiahnuť politické ciele alebo ľudí s prisťahovaleckým pôvodom," spresnil minister.
(tasr, ap)
Na kúpaliskách by mali ľudia dávať pozor na takzvaných vreckárov, apeluje polícia s tým, že kúpaliská cez leto sú ich častým cieľom. Veci, ktoré ľudia nepotrebujú mať pri sebe, by si mali odložiť do skriniek alebo trezorov.
"Počas vášho kúpania alebo návštevy v stánku s občerstvením vám môžu páchatelia odcudziť osobné veci, ako oblečenie, kľúče, peniaze, mobil, kreditnú kartu, fotoaparát, doklady a iné cennosti," skonštatovala polícia.
"Na voľne položené veci na deke alebo ležadle by mal dohliadať vždy jeden z vás," zdôraznila. Ľudia by podľa nej mali mať pri sebe finančnú hotovosť len vo výške, ktorá poslúži na uhradenie občerstvenia a vodných aktivít.
V prípade odcudzenia osobných vecí treba podľa nej hneď informovať personál kúpaliska. Polícia počas minuloročnej letnej turistickej sezóny, teda od 1. júna až do 30. septembra 2023, zadokumentovala 526 krádeží.
(tasr)
V Poľsku havarovala dodávka s Ukrajincami, všetkých deväť pasažierov hospitalizovali. Po strete minibusu s vozidlom cestnej údržby zostalo päť cestujúcich v kritickom stave, štyri z nich sú deti vo veku 2 až 15 rokov.
Nehoda sa stala okolo 04:00 nadránom na diaľnici A2 medzi poľským Vroclavom a nemeckým Frankfurtom.
Minúta |
Strelec sa pripravoval vopred, vyhlásil ukrajinský minister vnútra o vražde Iriny Farionovej
Strelec sa pripravoval vopred, nebola to spontánna vražda, vyhlásil Igor Klimenko o vražde Iriny Farionovej. Ukrajinský minister vnútra sa domnieva, že vrah sa mohol na zabitie bývalej političky pripravovať pár týždňov.
Príslušné orgány mali podľa Klimenka problém identifikovať páchateľa, lebo nastal problém s bezpečnostnými kamerami. Detaily im poskytol očitý svedok incidentu.
Minister vnútra zároveň nevylúčil možnosť, že bývalá nacionalistická politička zomrela na základe objednávky Kremľa. Farionová podľahla v nemocnici zraneniam, ktoré utrpela po tom, čo ju 19. júla postrelili do hlavy.
Federálne riešenie na Cypre nie je možné, pokračovanie rokovaní nikomu neprospeje, vyhlásil Recep Tayyip Erdogan. Podľa tureckého prezidenta nemá zmysle obnoviť rozhovory pod vedením Organizácie spojených národov.
Erdogan vyjadril svoje presvedčenie počas sobotňajšieho podujatia k 50. výročiu invázie tureckých jednotiek na sever Cypru v samozvanej Severocyperskej tureckej republike.
Desaťročia trvajúce rozhovory podporované Organizáciou Spojených národov zlyhali v snahe opätovne zjednotiť ostrov. Posledné kolo mierových rozhovorov vo Švajčiarsku stroskotalo v roku 2017.
V sobotu sa v Nikózii spustili sirény, ktorými si cyperskí Gréci pripomínajú vpád tureckých jednotiek, zatiaľ čo cyperskí Turci pri príležitosti tohto výročia oslavujú. Turecko inváziou v roku 1974 zabralo viac než tretinou ostrova a vyhnalo najmenej 160-tisíc cyperských Grékov na juh.
(tasr, afp, reuters)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…