Preskočiť na obsah
  |  

Pri izraelských náletoch, ktoré zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí

Pri izraelských náletoch, ktoré zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí. Podľa agentúry AFP o tom informoval rezort zdravotníctva vedený Iránom podporovanými jemenskými povstalcami - húsíami.

Nateraz nie sú informácie o žiadnych obetiach na životoch. Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na prístav Hudajdá stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.

Húsíovia krátko po tomto útoku Izrael varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na jemenské prístavné mesto "zaplatí". "Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach.

https://twitter.com/VividProwess/status/1814694489719456215

(tasr, afp)

  |  

Popredný novinár Hubert Seipel sa priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov

Popredný novinár Hubert Seipel sa priznal, že prijal finančné prostriedky z ruských zdrojov. Nemecké novinárske združenie Netzwerk Recherche ho vylúčilo zo svojich radov.

Dlhodobo patril medzi jedného z najlepších nemeckých nezávislých expertov na Rusko a na život ruského prezidenta Vladimira Putina. "Hubert Seipel porušil základné pravidlá nezávislej žurnalistiky a svojím správaním výrazne poškodil dôveryhodnosť našej profesie," povedal predseda združenia Netzwerk Recherche Daniel Drepper.

Seipel bol jednomyseľne vylúčený na piatkovom stretnutí členov združenia. Správy naznačujúce, že oceňovaný televízny novinár a spisovateľ dostal 600-tisíc libier od ruského podnikateľa Alexeja Mordašova sa objavili ešte v novembri 2023. Mordašov je považovaný za oligarchu a jeho meno je sankčnom zozname EÚ od februára 2022.

(tasr, dpa)

  |  

Premiér Fico v sobotu telefonoval s ukrajinským náprotivkom Šmyhaľom

Premiér Fico v sobotu telefonoval s ukrajinským náprotivkom Šmyhaľom. Kritizoval zaradenie ruskej spoločnosti Lukoil, ktorého ropu odoberala aj rafinéria Slovnaft, na sankčný zoznam.

Ide podľa neho o nezmyselnú sankciu, ktorá nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie. Fico podľa úradu vlády v tejto veci komunikuje už niekoľko dní s relevantnými členmi vládneho kabinetu aj s predstaviteľmi maďarskej petrochemickej skupiny MOL.

Aké slová adresoval ukrajinskému premiérovi, si prečítajte v článku:

  |  

Z Himalájí zniesli po dvanástich rokoch telo českého horolezca

Z Himalájí zniesli po dvanástich rokoch telo českého horolezca. Stalo sa tak pri nedávnej "upratovacej" akcii, ktorú pravidelne organizujú nepálske úrady.

Podľa BBC News, odvolávajúc sa na informácie od účastníka akcie, telo našli na štvrtej najvyššej hore sveta Lhoce. Český horolezec Milan Sedláček (50) tam zomrel v roku 2012. Bol členom výpravy, ktorú viedol Leopold Sulovský - prvý český horolezec na Mount Evereste.

České ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nemá potvrdené, že ide o spomínaného horolezca.

(ceskenoviny, bbc news)

  |  

Borrell: EÚ berie na vedomie rozhodnutie, že 57 rokov trvajúca okupácia palestínskych území Izraelom je nezákonná

Borrell: EÚ berie na vedomie rozhodnutie, že 57 rokov trvajúca okupáciu palestínskych území Izraelom je nezákonná. Šéf európskej diplomacie to oznámil v sobotu.

Rozsiahle stanovisko v tejto veci vydal v piatok Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu. Izrael tento verdikt okamžite označil za "rozhodnutie plné lží". Borrell však v sobotu vo svojom vyhlásení vyzval na podporu stanoviska Súdu.

Argumentoval pritom, že "vo svete neustáleho a čoraz častejšieho porušovania medzinárodného práva je našou morálnou povinnosťou opätovne potvrdiť náš neochvejný záväzok dôsledne podporovať všetky rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora bez ohľadu na predmet sporu". Vo svojom vyhlásení Borrel súčasne poznamenal, že stanovisko súdu "bude potrebné dôkladnejšie analyzovať, a to aj vzhľadom na jeho dôsledky pre politiku EÚ".

Rozhodnutie MSD nie je záväzné, ale prichádza v čase rastúcich obáv z počtu obetí a ničenia vo vojne Izraela proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas, ktorú vyvolali útoky palestínskych teroristických kománd zo 7. októbra 2023 na komunity na juhu Izraela. Obavy vyvoláva aj zvýšené napätie na Západnom brehu Jordánu.

Verdikt Súdu a jeho podpora zo strany EÚ pravdepodobne zvýši diplomatický tlak na Izrael v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy, predpokladá vo svojej správe AFP.

(tasr, afp)

  |  

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin navštívil Ukrajinu

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin navštívil Ukrajinu. V prístavnom meste Odesa sa stretol s duchovenstvom a veriacimi, modlil sa za obete vojny a vyzýval na spravodlivý a trvalý mier.

Parolinova návšteva na Ukrajine potrvá do 24. júla. Vatikánsky štátny sekretár pricestoval na Ukrajinu v piatok, keď zavítal do Ľvovskej oblasti na západe krajiny. V nedeľu 21. júla bude Parolin predsedať záverečnej svätej omši na púti katolíkov latinského obradu do mariánskej svätyne v Berdyčove v Žytomyrskej oblasti.

Návšteva sa tam koná aj na žiadosť latinských biskupov a jej súčasťou bude povýšenie miestnej mariánskej svätyne na baziliku minor. Parolin by mal navštíviť aj gréckokatolícku katedrálu v Kyjeve a absolvovať stretnutie s najvyšším predstaviteľom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.

Pred odchodom na Ukrajinu Parolin vyjadril nádej, že sa počas nej stretne aj s predstaviteľmi svetskej moci vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Parolin pred odletom na Ukrajinu v rozhovore pre médiá uviedol, že jeho cesta sa ponesie v znamení "modlitby a nádeje, že sa nájdu spôsoby na rýchle ukončenie konfliktu".

Doplnil, že jeho prítomnosť na Ukrajine možno vnímať aj ako vyjadrenie "blízkosti pápeža, ktorý sa od začiatku snaží nájsť spôsoby ukončenia vojny a spravodlivý mier pre sužovanú Ukrajinu". Ide o Parolinovu prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od 24. februára 2022, keď Rusko na jej území rozpútalo vojnu.

(tasr, vatican news)