Preskočiť na obsah
  |  

EÚ začne s Arménskom rokovať o bezvízovom styku

Európska únia v pondelok oznámila, že s Arménskom začne dialóg o možnom zavedení bezvízového režimu. Euroblok okrem toho Arménsku ponúkne aj vojenskú pomoc vo výške desať miliónov eur.

Arménsko sa v posledných mesiacoch usiluje o rozvoj vzťahov so západnými krajinami. Dôvodom je zhoršujúci sa vzťah s Ruskom, jeho zmluvným spojencom.

Arménski predstavitelia Moskvu obviňujú z neschopnosti ochrániť krajinu pred susedným Azerbajdžanom, s ktorým má Arménsko dlhodobý spor a jeho armáda sa vlani zmocnila separatistického regiónu Náhorný Karabach, medzinárodne uznávaného ako súčasť Azerbajdžanu, avšak obývaného dovtedy predovšetkým Arménmi. Tí po vpáde azerbajdžanskej armády vlani na jeseň hromadne utiekli.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan vo svojom vyhlásení uviedol, že "ide o veľmi dôležitý míľnik v prehlbujúcom sa partnerstve medzi Arménskom a EÚ, ktoré je založené na spoločných hodnotách a zásadách."

Liberalizácia vízového režimu by Arménom umožnila bez potreby víz krátkodobé návštevy krajín v schengenskej zóne EÚ. Bezvízový režim s EÚ už majú niektoré ďalšie postsovietske krajiny vrátane Moldavska, Ukrajiny a Gruzínska.

Rada EÚ vo svojom vyhlásení uviedla, že bezvízový režim s Arménskom sa zavedie až po splnení určitých kritérií. Podľa arménskych médií by tento proces mohol trvať aj niekoľko rokov.

(tasr, reuters)

  |  

Hlinou sa dá sprostredkovať veľké spektrum myšlienok, hovorí oceňovaná Martina Švarc

Hlinou sa dá sprostredkovať veľké spektrum myšlienok a vytvoriť tak jedinečné dielo, hovorí vášnivá keramikárka Martina Švarc.

Jej diela obdivujú aj v Japonsku, kde vyhrala rôzne medzinárodné ceny. Vybudovala si svoj vlastný štýl a najväčšiu radosť jej robí, keď jej zákazník napíše krásnu a milú recenziu. „Milujem ten pocit, keď vykladám ešte teplú pec plnú hotových výrobkov, ktoré prinášajú radosť,“ opisuje svoje pocity. 

Viac o jej vášni k hrnčiarstvu, kde čerpá inšpiráciu a ako sa k tomu dostala, si prečítate v článku Natálie Mattovej:

  |  

V Bulharsku ani na druhý pokus nezostavili vládu, krajina sa blíži k predčasným voľbám

V Bulharsku ani na druhý pokus nezostavili vládu, krajina sa blíži k predčasným voľbám, ktoré by boli už siedmymi od apríla 2021. Prezident má týždeň na poverenie posledného subjektu, nové voľby sa v prípade neúspechu uskutočnia na jeseň.

Koalíciu centristickej aliancie Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko v jednokomorovom parlamente nepodporilo dosť poslancov.

Začiatkom júla so snahou o vytvorenie vlády neuspela ani stredopravicová aliancia tvorená stranami Občania za európsky rozvoj Bulharska a Zväz demokratických síl.

Tá síce v júnových predčasných voľbách zvíťazila, v 240-člennom Národnom zhromaždení však získala len 68 mandátov a nepodarilo sa jej zaistiť si dostatočnú podporu ďalších strán.

(tasr, dpa)

  |  

Počet útokov na ľudí v médiách rastie. Za štvrtinou stáli politici

Počet útokov na ľudí v médiách rastie. Viac prípadov sa týkalo žien. V prvom polroku zaznamenali 48 incidentov.

Portál Bezpečná.žurnalistika.SK eviduje nárast po neúspešnom pokuse o atentát na Roberta Fica. Po ňom bolo zaznamenaných 14 útokov.

Stránka prevádzkovaná Investigatívnym centrom Jána Kuciaka spresnila, že 29 útokov smerovalo voči novinárkam, 11 voči mužom a osem voči celým redakciám. Najčastejšie ide o verbálne hrozby a hrozby v kyberpriestore.

Platforma uviedla, že medzi ďalším formami útokov eviduje prenasledovanie, šikanózne žaloby a v jednom prípade dokonca vyhrážanie sa smrťou. Pôvodcom štvrtiny incidentov pritom majú byť politici.

(icjk)

  |  

Internistka: Ak rýchlo schudnete, prejaví sa „jojo” efekt

K obezite sa človek dopracuje v priebehu niekoľkých rokov, ak rýchlo schudnete, prejaví sa „jojo” efekt. Pri správnom chudnutí by ste nemali zhodiť viac ako štyri kilogramy za mesiac, hovorí internistka AGEL Clinic v Bratislave Edita Príhelová. 

Viac o tom, čo je skutočnou príčinou vzniku priberania, aké zdravotné problémy hrozia obéznym ľuďom a  ako sa dá s obezitou popasovať, si prečítate v rozhovore: 

  |  

Počet obetí streľby v opatrovateľskom dome v chorvátskom Daruvare stúpol na šesť

Počet obetí streľby v opatrovateľskom dome v chorvátskom Daruvare stúpol na šesť, zranených evidujú rovnaký počet. Jedna z obetí zomrela po prevoze do nemocnice. Útočníkom má byť bývalý policajt, jednou z obetí môže byť jeho matka.

Podľa regionálnej chorvátskej televízie N1 sa útočník narodil v roku 1973 a je to bývalý policajt, ktorý sa zúčastnil vojny v Chorvátsku v rokoch 1991 až 1995. Podľa ďalších správ médií jednou z obetí je jeho matka, ktorá v opatrovateľskom dome žila desať rokov.

Starosta mesta Daruvar Damir Lneniček sa pre televíziu N1 vyjadril, že všetci obyvatelia sú šokovaní. Tragédia sa stala v súkromnom opatrovateľského dome, v ktorom bolo asi 20 klientov.

(sita)