Komisia členským štátom odporúča „naďalej zlepšovať nezávislosť súdnictva“, „prijať ďalšie opatrenia na posilnenie preventívnych protikorupčných rámcov“, či „posilniť finančnú stabilitu verejnoprávnych médií a transparentnosť vlastníctva médií“. Pre Slovensko konštatuje EK menej zlepšení v niektorých hodnotených oblastiach.
Vyhlásenia politikov ako útok na nezávislosť súdov
Európska komisia vyjadrila v správe obavy z toho, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých by mohli verejné vyhlásenia vlády a politikov ovplyvniť dôveru verejnosti v nezávislosť súdov. Len tretina opýtaných občanov v prieskume pre správu uviedla, že nezávislosť súdov je na dobrej úrovni, čo podľa EK predstavuje pokles oproti minulému roku.
Odporúčania EK pre Slovensko sa tak týkajú okrem iného nezávislosti členov Súdnej rady, pokiaľ ide o ich odvolanie, či dodržiavania záruk pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin „ohýbania práva“ v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.
EK odporúča Slovensku predložiť tiež legislatívne návrhy na reguláciu lobingu a posilnenie právnych predpisov o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach. Slovensko v týchto oblastiach totiž vlani podľa EK nedosiahlo nijaký pokrok.
Prokuratúry opäť v centre pozornosti
EK v správe ďalej vyjadruje obavy nad právomocou generálneho prokuratúra zrušiť rozhodnutie nižších prokurátorov. V tejto súvislosti tiež znovu upozornila na zrušenie Špeciálnej prokuratúry, ku ktorému prišlo aj napriek obavám, ktoré vzniesla.
EK vyjadrila obavy z toho, že by zrušenie prokuratúry mohlo mať dopad na prešetrované prípady a mohlo by ohroziť efektívnosť a nezávislosť ich súdneho stíhania.
Podľa EK tiež môžu reformy v rámci trestného práva v niektorých členských krajinách podkopávať boj proti korupcii. Poukázala pritom aj na takúto reformu na Slovensku v súvislosti so znížením trestov za korupciu a s ňou spojené zločiny. Boj s korupciou pritom podľa nej môže na Slovensku oslabiť aj zrušenie ÚŠP.
Novinári a verejnoprávnosť
Slovensko naopak podľa eurokomisie dosiahlo istý pokrok pri zlepšovaní fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov. Napriek tomu však Komisia Slovensku odporučila, aby v tomto procese dosiahla ďalšie pokroky, a posilnila tiež pravidlá a mechanizmy na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.
EK si všíma aj zákon o zrušení Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadení Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Upozorňuje, že zákon vzbudzuje obavy z nezávislosti tohto verejného vysielateľa v budúcnosti.
Posledným odporúčaním EK je zabezpečiť účinné verejné konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán (stakeholders) do procesu tvorby právnych predpisov. Slovensko totiž vlani v tejto oblasti podľa nej nedosiahlo nijaký pokrok.
Ako je na tom Maďarsko
V Maďarsku zaznamenala eurokomisia pochybnosti pri prideľovaní prípadov súdom nižšej inštancie, proti sudcom sa vraj tiež „vedú v médiách očierňujúce kampane“. Údajne pretrváva aj politický vplyv na prokuratúry, „pričom hrozí riziko neprimeraného zasahovania do jednotlivých prípadov“. Komisia však pozitívne hodnotí proces digitalizácie v súdnictve.
Hrozby pre pluralitu maďarských médií, na ktoré Komisia upozornila v minuloročnej správe, „ostali bez odpovede“. EK tiež skritizovala navyšovanie podielu štátnej reklamy v súkromných médiách, „neplánujú sa žiadne opatrenia na zabezpečenie funkčnej a finančnej nezávislosti médií“.
Nezávislí novinári podľa eurokomisie čelia kampaniam s cieľom očierňovania a delegitimizácie, ako i selektívnemu prístupu do vládnych budov.
EK poukázala na parlamentom vyhlásený výnimočný stav v dôsledku vojnového konfliktu, ktorý Národné zhromaždenie predĺžilo do novembra 2024. Komisia konštatuje, že prijatie takéhoto nariadenia bolo „svojvoľné“.
Celú správu si možno prečítať tu: https://commission.europa.eu/publications/2024-rule-law-report-communication-and-country-chapters_en
Fico: Je to dvojaký kilometer
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) berie na vedomie odporúčania Európskej komisie. Vo svojom stanovisku zdôraznil, že príslušné rezorty budú s EK viesť ďalší dialóg, pretože odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia, ktoré do právneho poriadku SR zakotvila súčasná vládna koalícia.
Inštitúcia podľa neho koná na princípe dvojakého kilometra. Vytkol jej, že v rokoch 2020 až 2023 mlčala pri "likvidovaní politickej opozície".
Dôvodom aktuálnej kritiky je podľa neho to, že vláda koná v zahranično-bezpečnostných otázkach suverénne a nie absolútne poslušne. "Európska komisia kritizuje právne predpisy prijaté demokratickým, právnym a suverénnym spôsobom v najvyššom zákonodarnom zbore SR," uviedol.
Správa: neodráža to realitu
Minister spravodlivosti Boris Susko považuje správu za metodologicky nesprávne spracovanú, nevyváženú a v niektorých častiach až za zavádzajúcu.
"Správu ešte budeme komentovať, je však zarážajúce, že Komisia v nej vôbec neprihliada na zmeny, ktoré priamo reagovali na predchádzajúcu kritiku, ako je posilnenie ochrany sudcov či rozšírenie pôsobnosti európskej prokuratúry alebo rozšírenie nástrojov v prípade vyšetrovania trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ," zdôraznil.
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry považuje za opodstatnený krok, ktorý je plne v kompetencii každého členského štátu.
"Správa tiež celkom ignoruje fakt, že špeciálna prokuratúra bola hlavným strojcom politicky motivovaných konaní, ktorých dôsledkom boli nezákonné väzby, porušovanie ľudských práv či úmrtia za mrežami," dodal.
Slovensko má podľa neho moderné trestné kódexy, ktoré sú porovnateľné s vyspelými západnými demokraciami.
"Správa tiež vyčíta Slovensku nedostatočné záruky v nezávislosti členov Súdnej rady pri ich odvolávaní. Nebola to však naša vláda, kto tieto garancie oslabil, ale bývalá ministerka Kolíková za výdatného potlesku predsedu Súdnej rady pána Mazáka," podotkol.
Reforma súdnej mapy zas priniesla podľa neho do justície chaos. "V správe sa však konštatuje, že všeobecne funguje dobre, čo je absolútny nezmysel," doplnil s tým, že správa EK by nemala vychádzať z dojmov tendenčných novinárov.
(tasr, sab, est)
