Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bloomberg: Ukrajina chce usporiadať ďalší mierový samit. Tentokrát s účasťou Ruska

Ukrajina by chcela usporiadať ďalší mierový samit, tentokrát aj za účasti Ruska. V stredu o tom informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých ukrajinských a západných diplomatických predstaviteľov.

Podujatie by sa malo uskutočniť ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA, keďže Kyjev sa údajne obáva, že prípadné zvolenie republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa by obmedzilo alebo dokonca úplne zastavilo vojenskú pomoc.

Obavy tohto charakteru už mesiace vyslovuje celý rad pozorovateľov, pričom správa prichádza v kontexte stupňujúceho sa tlaku na Trumpovho protikandidáta Joea Bidena, aby zo súboja o kreslo šéfa Bieleho domu odstúpil. K tomu ho najnovšie vyzvalo už desať členov amerického Kongresu z Demokratickej strany.

Západné zdroje Bloombergu zároveň uvádzajú, že takéto stretnutie sa môže uskutočniť len vtedy, ak bude mať „jasný cieľ“ a bude sprevádzané „jasnými očakávaniami výsledku“.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin v komentári k týmto správam povedal, že Moskva sa nemieni zúčastňovať na udalostiach, akými sú ukrajinské mierové samity.

"Plán nadväzuje na prvý samit, ktorý sa konal minulý mesiac vo Švajčiarsku a zahŕňal zástupcov z viac ako 90 krajín. Rusko pozvané nebolo, niekoľko štátov vyslalo delegácie na nižšej úrovni a snaha Kyjeva získať kľúčové krajiny z globálneho Juhu stroskotala, pretože niektoré odmietli podpísať záverečné vyhlásenie," ozrejmil Bloomberg.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v prejave v Reaganovom inštitúte vo Washingtone vyzval USA, aby pomohli zorganizovať druhý samit, aby bol „silnejší a skutočne rozhodnejší“.

(tod)

Minúta  |  

Európska židovská komunita čelí rastúcej vlne antisemitizmu

Európska židovská komunita čelí rastúcej vlne antisemitizmu, pričom konflikt na Blízkom východe "nahlodáva" pokrok dosiahnutý v boji proti tomuto fenoménu. Vyplýva to zo štvrtkovej správy Agentúry EÚ pre základné práva.

Riaditeľka Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) Sirpa Rautiová v správe pre médiá uviedla, že "presahujúci efekt konfliktu na Blízkom východe narúša ťažko vybojovaný pokrok v boji proti nenávisti voči Židom".

"Židia sú vystrašení viac, ako kedykoľvek predtým,“ upozornila. Dodala, že tento konflikt ohrozil úspech vôbec prvej stratégie EÚ na boj proti antisemitizmu prijatej v roku 2021.

Ešte pred útokom hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý spustil súčasnú vojnu v Pásme Gazy, štúdia FRA zistila, že 96 percent európskych Židov hlásilo, že sa v predchádzajúcom roku stretli s prejavmi antisemitizmu.

Na posúdenie vplyvu konfliktu na Blízkom východe na antisemitizmus v Európe sa správa FRA opierala o informácie zozbierané od 12 židovských organizácií v roku 2024.

"Konzultácie so židovskými zastrešujúcimi organizáciami začiatkom roku 2024 ukázali na dramatický nárast antisemitských útokov," povedala Rautiová.

Podľa správy FRA malo vo Francúzsku 74 percent Židov pocit, že konflikt ovplyvnil ich pocit bezpečia, čo je najvyššia miera spomedzi všetkých skúmaných krajín.

Na úrovni celej Európy až 76 percent uviedlo, že skrývajú svoju židovskú identitu "aspoň občas", a 34 percent sa vyhýba židovským podujatiam alebo kultovným miestam, pretože sa necítia bezpečne.

Prieskum FRA sa týkal 13 krajín EÚ, v ktorých žije 96 percent židovskej populácie eurobloku: Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Išlo o tretí takýto prieskum po rokoch 2013 a 2018.

(tasr)

Minúta  |  

Muž rozbil kanálovým poklopom vchodové dvere, polícii sa priznal k užívaniu drog

Muž rozbil kanálovým poklopom vchodové dvere, zároveň sa polícii priznal k pravidelnému užívaniu drog. K incidentu došlo vo štvrtok na Fedinovej ulici v Petržalke.

Príslušníci na základe oznámenia neznámeho páchateľa vystopovali v krátkej dobe. 

„Pri následnej komunikácii sa muž policajtom k spáchaniu tohto skutku priznal, pričom javil známky požitia omamných a psychotropných látok. Muž policajtom uviedol, že je ich pravidelným užívateľom a rovnako im dobrovoľne vydal štyri kusy plastových vreciek s obsahom zelenej sušenej rastliny,“ informuje polícia s tým, že jej obsah odoslali k expertíznemu skúmaniu.

Polícia 41-ročného muža obmedzila na osobnej slobode a eskortovala za účelom vykonania potrebných úkonov na policajné oddelenie.

(fb)

Minúta  |  

Tisíce občanov Ukrajiny sa v Poľsku hlásia do novej Ukrajinskej légie

Tisíce občanov Ukrajiny sa v Poľsku hlásia do novej Ukrajinskej légie, vyhlásil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

"V Poľsku začíname pripravovať prvý ukrajinský oddiel zložený z dobrovoľníkov. Máme (v Poľsku) až milión občanov Ukrajiny oboch pohlaví a niekoľko tisíc z nich sa už zaregistrovalo, aby sa zúčastnili," uviedol Radek Sikorski na verejnom fóre NATO, ktoré sa koná pri príležitosti summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone.

"Mnohí z nich chcú skutočne slúžiť a nahradiť svojich krajanov (na fronte), no hovoria, že nechcú byť poslaní do boja bez riadneho výcviku a výbavy," povedal Sikorski s tým, že Poľsko im toto zabezpečí.

Varšava podľa Sikorského okrem toho občanom Ukrajiny, ktorí sa do légie prihlásia, zaručí aj právo na návrat do Poľska po ich návrate z frontu. "Ak by to urobila každá európska krajina, Ukrajina by mala niekoľko takýchto oddielov," povedal minister.

(tasr, pap)

Minúta  |  

Vo veži gotickej katedrály na severe Francúzska vypukol požiar počas renovačných prác

Vo veži gotickej katedrály v meste Rouen na severe Francúzska vypukol požiar počas renovačných prác. Príčina zatiaľ nie je známa.

Miestne úrady a predstavitelia uviedli, že katedrála sa evakuuje a na mieste už zasahujú záchranné zložky. Okolo historickej budovy bol rozložený bezpečnostný kordón. Miestna prefektúra uviedla, že zatiaľ neboli v dôsledku požiaru hlásené nijaké obete ani zranení, pričom rozsah škôd spôsobených požiarom zatiaľ známy nie je.

Katedrála v Rouen je jednou z najkrajších francúzskych katedrál. Je známa tiež tým, že v 19. storočí ju v cykle niekoľkých obrazov zachytil na maľbe francúzsky impresionista Claude Monet.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

List diplomatov a akademikov: Predĺženie vojny môže viesť k väčším územným stratám Ukrajiny

Autori, vrátane emeritných profesorov Roberta Skidelskeho z University of Warwick a Richarda Sakwu z University of Kent, tvrdia, že predĺženie vojny môže viesť k väčším územným stratám pre Ukrajinu a zvyšuje riziko eskalácie konfliktu na jadrovú úroveň. Dodávajú, že nedávne vojenské úspechy Ruska v Doneckej oblasti zdôrazňujú potrebu rokovaní o ukončení vojny.

"Nedávne vojenské úspechy Ruska v Doneckej oblasti posilňujú argumenty za rokovanie o urovnaní vojny na Ukrajine," uvádza sa v úvode listu. Autori zdôrazňujú, že USA a ich spojenci podporujú cieľ Ukrajiny vrátiť sa k svojim hraniciam z roku 2014.

Analytici sa zhodujú, že bez vážnej eskalácie je pravdepodobným výsledkom dlhodobá patová situácia s možným ruským víťazstvom, informuje denník Financial Times.

Autori listu ďalej argumentujú, že by bolo žiaduce a naliehavo potrebné vyjednať mier aj v záujme Ukrajiny. Poukazujú na to, že neochota Západu akceptovať vyjednaný mier pramení z presvedčenia, že akékoľvek iné riešenie ako úplné víťazstvo Ukrajiny, by umožnilo Putinovi vyviaznuť bez trestu. Napriek tomu zdôrazňujú, že Ukrajina si svojím bojom už vybojovala nezávislosť.

Navrhujú, aby Washington inicioval rozhovory s Moskvou o novom bezpečnostnom pakte, ktorý by zabezpečil legitímne bezpečnostné záujmy obidvoch strán, a vyzývajú k časovo obmedzenému prímeriu, ktoré by umožnilo Ukrajine a Rusku viesť jednania realisticky a konštruktívne.

Autori výzvy zároveň upozorňujú, že čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým viac územia Ukrajina pravdepodobne stratí a tým viac bude rásť tlak na jej eskaláciu až po jadrovú úroveň.

List zdôrazňuje, že čím skôr sa vyjedná mier, tým viac životov sa zachráni, skôr sa začne obnova Ukrajiny a svet sa rýchlejšie vráti z nebezpečného okraja, na ktorom sa momentálne nachádza. Medzi ďalšími autormi listu sú bývalý britský veľvyslanec v Rusku Anthony Brenton a bývalý americký veľvyslanec v Sovietskom zväze Jack Matlock.

(financial times)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.