Preskočiť na obsah
  |  

Ďalšiu debatu prezidentov USA by mohla hostiť Fox News

Spoločnosť Fox News Media ponúkla kampaňovým výborom republikánskeho nominanta Donalda Trumpa a demokratickej de facto kandidátky a viceprezidentky Kamaly Harrisovej usporiadanie debaty v podobnom formáte, aký usporiadala 27. júna stanica CNN.

Debatu naplánovali ešte Trump s prezidentom Joeom Bidenom, pričom ich kampane sa zhodli na tom, že hostiť ju má televízia ABC 10. septembra.

Po odstúpení Bidena z predvolebného súboja však Trump údajne povedal, že podmienky, na ktorých sa s Bidenom dohodli, sa nevzťahujú na Harrisovú. Namiesto ABC teda navrhol republikánom naklonenú televíziu Fox News.

Fox News Media navrhla obom stranám ako dátum 17. september, kedy by v Pensylvánii debatu viedli moderátori Bret Baier a Martha MacCallumová. Stanica zároveň uviedla, že je otvorená zmene dátumu a miesta konania, ako i diskusii o ďalších náležitostiach, ako napríklad živé publikum – ktoré debata na CNN nemala.

Trump v konferenčnom hovore s novinármi údajne tiež povedal, že by bol ochotný debatovať s Harrisovou viac ako raz.

Trumpova a Harrisovej kampaň na ponuku Foxu zatiaľ nereagovali, uviedla televízia.

(forbes)

  |  

Skupina G7 pracuje na pôžičke 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu z ruských aktív

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta má do októbra uzavrieť rámcovú dohodu o pôžičke 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ktorá bude krytá zmrazenými ruskými aktívami. Informoval o tom eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Vo vzťahu k technickým a právnym aspektom pôžičky sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, povedal Gentiloni na okraj stretnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny najväčších svetových ekonomík v Riu de Janeiro.

„Práve včera sme mali stretnutie zamerané na túto mimoriadnu pôžičku pre Ukrajinu,“ uviedol eurokomisár s odkazom na stretnutie ministrov financií G7, ktoré predchádzalo štvrtkovému zasadnutiu skupiny G20 v oblasti financií.

„Som presvedčený, že sa nám to podarí do októbra. Pod októbrom myslím rámcový plán. Potom, samozrejme, sa treba do konca roka obrátiť na trhy,“ dodal Gentiloni.

Lídri Group of Seven sa v júni dohodli, že budúce výnosy z ruských aktív použijú na financovanie úverov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd dolárov. Moskva označila tento krok za nezákonný a zúčastnené štáty obvinila z podkopávania stability medzinárodného finančného systému.

(reuters, tasr)

  |  

Ukrajinská polícia zadržala podozrivého v prípade vraždy nacionalistky Farionovej

Polícia v meste Dnipro zadržala 18-ročného Viačeslava Zinčenka, ktorý mal minulý piatok postreliť do hlavy bývalú ukrajinskú poslankyňu a jazykovedkyňu Irynu Farionovú (60).

Farionová sa ako poslankyňa krajne pravicovej strany Svoboda stala známou svojimi protiruskými vyjadreniami i kontroverznými kampaňami na ochranu ukrajinčiny. Strelec v meste Ľvov na západe Ukrajiny ju postrelil do hlavy počas cesty za jej dcérou.

„Zadržaný bol 18-ročný chlapec,“ uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram s tým, že v prípade prebieha ďalšie vyšetrovanie. S vývojom situácie ho podľa jeho slov oboznámil minister vnútra Ihor Klymenko.

Minister oznámil, že Zinčenko si v rámci prípravy na vraždu prenajal najmenej tri byty.

„Vyšetrovanie sa momentálne prikláňa k tomu, že strelec je jediným páchateľom,“ napísal Klymenko taktiež na Telegrame. Dodal, že zaistené dôkazy sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že strelcom je práve zadržaný mladík. Zároveň však naznačil, že na plánovaní vraždy sa mohli podieľať aj ďalšie osoby.

Ako motívy sa podľa jeho slov momentálne preverujú Farionovej politická a verejná činnosť, ako aj osobná nevraživosť, ktorú voči nej mohol páchateľ pociťovať.

Ukrajinský portál Slidstvo informoval, že Zinčenko hral od roku 2023 za futbalový oddiel Dnipro v miestnej mládežníckej športovej škole a mesiacpred vraždou Farionovej sa zúčastnil turnaja Pulse ako člen tímu juniorov.

(afp, reuters, slidstvo, tasr)

  |  

Holandsko bude na OH reprezentovať odsúdený pedofil. Kompetentní čelia kritike

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) čelí v predvečer otvorenia hier výzvam namiereným proti účasti holandského plážového volejbalistu Stevena van de Veldeho, ktorý je právoplatne odsúdeným pedofilom, ktorý v minulosti znásilnil 12-ročné dievča. Informoval o tom britský denník Guardian.

„Ak môžete znásilniť dieťa a napriek tomu sa zúčastniť olympijských hier, hoci všetci športovci podpísali vyhlásenie, v ktorom sľubujú, že budú vzorom, je to jednoducho šokujúce,“ povedala generálna riaditeľka organizácie Rape Crisis England & Wales Ciara Bergmanová a vyzvala na vyšetrenie účasti tohto športovca.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Andrea Simonová, výkonná riaditeľka organizácie End Violence Against Women Coalition. Uviedla, že zaradenie Van de Veldeho na parížsku olympiádu vyslalo „znepokojivý odkaz“ mužom, ktorí sa dopustili znásilnenia, „že to nebude mať pravdepodobne žiadne následky".

MOV v reakcii podotkol, že za výber športovcov na hry sú zodpovedné jednotlivé národné výbory. Holandský olympijský výbor vysvetlil, že previnilec si odpykal trest, absolvoval rozsiahly rehabilitačný program a odborníci dospeli k záveru, že neexistuje riziko opätovného spáchania trestného činu.

Van de Veldeho, ktorý má v súčasnosti 29 rokov, v roku 2016 odsúdili v Spojenom kráľovstve na štyri roky väzenia po tom, čo sa priznal k znásilneniu tamojšieho dievčaťa.

Páchateľ s maloletou osobou nadviazal kontakt na Facebooku, odletel za ňou do Británie a s plným vedomím jej veku s ňou mal pohlavný styk v roku 2014.

Van de Velde si v britskom väzení odsedel dvanásť mesiacov a následne ho previezli do jeho domovskej krajiny, kde ho po mesiaci prepustili na slobodu. Odvtedy reprezentuje Holandsko aj na medzinárodnej úrovni.

Dievča sa podľa výpovede prednesenej pred súdom v dôsledku traumy zo znásilnenia predávkovalo a tiež sebapoškodzovalo.

Po návrate z väzenia športovec poskytol rozhovor holandským novinám Algemeen Dagblad a povedal: „Chcem napraviť všetky nezmysly, ktoré sa o mne písali, keď som bol zavretý. Schválne som nič z toho nečítal, ale chápem, že to bolo dosť zlé, že ma označili za sexuálnu príšeru, za pedofila. To nie som – naozaj nie som."

  |  

Brazília na stretnutí G20 navrhla daň pre miliardárov

Ministri financií skupiny G20 na svojom zasadnutí v Riu de Janeiro pracujú na spoločnom vyhlásení o zdaňovaní najvyšších príjmov. Zavedenie takzvanej dane pre miliardárov, ktorú chce presadiť brazílsky hostiteľ, však zostáva kontroverznou otázkou.

V návrhu vyhlásenia zo samitu skupiny G20 požaduje progresívne zdaňovanie, nie však výslovne daň pre miliardárov, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje blízke rokovaniam.

Deklarácia by mala obsahovať požiadavku posilnenej spolupráce v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany „superbohatých“ ľudí. K dosiahnutiu tohto cieľa by mala prispieť lepšia výmena informácií medzi zúčastnenými krajinami.

Podľa štúdie by nová daň mohla ročne priniesť až 250 miliárd dolárov (230,46 miliardy eur). Príjmy nad jednu miliardu dolárov by tak podliehali mimoriadnej daňovej sadzbe dvoch percent a na celom svete by zasiahli približne 2 700 miliardárov, ktorí vlastnia majetok v celkovej hodnote takmer 13 biliónov dolárov (11,98 bilióna eur).

(reuters, tasr)

  |  

Musk Trumpovi nepovedal o plánovanom dare 45 miliónov dolárov

Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump tvrdí, že mu miliardár Elon Musk svoje plány o darovaní jeho kampaňovému výboru 45 miliónov dolárov neoznámil. Povedal to v rozhovore pre televíziu Fox News. Miliardár sa totiž nedávno vyjadril pozitívne o jeho kandidatúre. Správy o tom, že mu prisľúbil do kampane finančný dar vo výške 45 miliónov dolárov, však poprel.

Priznal, že prispieva skupine America PAC, ktorá presviedča potenciálnych voličov, aby sa zaregistrovali a predovšetkým v takzvaných nerozhodnutých štátoch hlasovali pokiaľ možno už vopred prostredníctvom pošty.

„Dávam nejaké príspevky America PAC, ale je to oveľa menej, pričom kľúčovou hodnotou PAC je podpora meritokracie a slobody jednotlivca. Republikáni sú zväčša – aj keď nie úplne – na strane zásluhovosti a slobody,“ vysvetlil Musk v podcaste Jordana Petersona.

V rozhovore Trump tiež rozoberal, že nepodporuje opatrenia na subvenciu elektromobilov. „S elektrickými autami pre všetkých nesúhlasím,“ povedal Trump. „Ľudia chcú mať možnosť výberu, čo zahŕňa aj elektrické autá.“

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena na jar v rámci klimatických opatrení schválila nové pravidlá, podľa ktorých by v roku 2032 mali tvoriť elektromobily 56 percent nových áut na americkom trhu a iba 29 percent by mali predstavovať autá so spaľovacím motorom, zvyšok by pripadal na hybridy.

(fox news, reuters, tasr)