Preskočiť na obsah
  |  

Magazín TIME ocenil kolekciu českých športovcov na olympiáde

Česká výprava síce na prebiehajúcich letných olympijských hrách v Paríži ešte nezískala medailu, ale za úspech vďačí módnemu návrhárovi a dizajnérovi Janovi Černému. Ten na olympiádu obliekol českých športovcov. Kolekciu, ktorú vytvoril v spolupráci so značkou Alpine Pro, najnovšie ocenil aj renomovaný magazín TIME. Zaradil české kostýmy medzi tri najlepšie. Zvyšné dve miesta obsadili kolekcie z Mongolska a Haiti.

„Je to pre mňa neuveriteľný úspech. Môj hlavný motor do tohto projektu bol práve ten, že chcem byť relevantný vo svetovom meradle a chcem dokázať, že je môj dizajn obstojný v konkurencii celého sveta. A teraz sme medzi top trojkou magazínu Times, vybraní z vyše 200 krajín, ktoré na olympiádu idú. Vyhrali sme nad všetkými módnymi gigantmi, obrími firmami, najväčšími štátmi sveta," uviedol nadšene módny dizajnér. 

(time, kol)

  |  

V Taliansku utratili medvedicu, ktorá napadla francúzskeho turistu

Na severe Talianska utratili v utorok medvedicu, ktorá v polovici júla napadla a zranila francúzskeho turistu. Proti jej odstrelu protestovali ochranári zvierat, informuje agentúra Reuters.

Medvedicu známu pod označením KJ1 na príkaz Maurizia Fugattiho, šéfa autonómneho regiónu Tridentsko-Horná Adiža, vystopovali prostredníctvom sledovacieho obojku, aký sa používa na monitorovanie voľne žijúcich zvierat.

„KJ1 bola nebezpečným exemplárom,“ informovala miestna lesnícka správa s tým, že medvedica sa už sedemkrát dostala do kontaktu s ľuďmi vrátane incidentu, pri ktorom napadla francúzskeho turista, ktorý si bol v lese zabehať.

Medzinárodná organizácia na ochranu zvierat (OIPA) informovala, že 22-ročná medvedica mala tri mláďatá, ktoré bez nej len ťažko prežijú. „Zvieratá sú cítiace bytosti, ktoré treba rešpektovať a starať sa o ne, a nie predmety, ktoré treba odstrániť,“ uviedla.

Od roku 1999 boli lesy v okolí mesta Trident opätovne osídľované medveďmi v rámci programu financovaného EÚ. V posledných rokoch tam prišlo k niekoľkým obdobným útokom.

Iná medvedica napadla a zabila vlani v apríli v Tridentsku 26-ročného bežca. Medvedicu označovanú ako JJ4 po útoku odchytili a mali ju utratiť. Po viacerých zásahoch ochranárov zvierat sa však rozhodlo, že medvedicu neuspia, no tento rok prevezú do rezervácie v Nemecku.

Jej útok vyvolal v regióne debatu o nebezpečenstve medveďov. Provinčné úrady preto tento rok v marci schválili odstrel až ôsmich problematických zvierat v tomto a budúcom roku, čo vyvolalo nevôľu zo strany ochranárov.

(tasr)

  |  

Nedočkavý motorkár obišiel cestu priamo cez chodník. Polícii však neunikol

Skratka stála vodiča pokutu vo výške tristo eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jedného roka. 

O prípade informuje prešovská polícia na sociálnej sieti. Na uponáhľaného šoféra mal upozorniť kamerový záznam, ktorý niekto zverejnil. Video sa dostalo až priamo k policajtom. 

„Zrejme mal veľmi naponáhlo, prípadne nemal čas čakať, tak sa rozhodol obehnúť autá idúce pred ním po chodníku. Možno mu prebehlo mysľou, že aj tak ho nikto nevidí a nikto ho na motorke nespozná. Omyl bol, ale pravdou,“ približuje polícia. 

Vranovskí príslušníci 29-ročného vodiča a jeho motocykel v krátkej dobe identifikovali a muža obvinili zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

(kol)

  |  

Izraelskí demonštranti vtrhli na základňu, v ktorej vojaci údajne mučili Palestínčanov

Chceli tak vyjadriť podporu záložníkom Obranných síl Izraela (IDF), ktorí sa údajne dopustili fyzického a sexuálneho násilia na palestínskom väzňovi zadržanom v časti objektu. Ten mal byť hospitalizovaný so zraneným konečníkom a pre svoje zranenie nebol schopný chôdze. Je podozrivý z členstva v hnutí Hamas.

Vojenská polícia v pondelok prišla na základňu, aby týchto vojakov zatkla. Sprevádzal ju dav politikov a aktivistov, ktorí chceli vyjadriť nesúhlas s postupom polície. Na proteste sa zúčastnili aj viacerí krajne pravicoví poslanci vládnej koalície, najmä za stranu Židovská sila (Otzma Jehudit).

Demonštranti vtrhli do objektu, pričom skandovali: „Neopustíme našich priateľov, určite nie pre teroristov.“ K protestom sa pridali aj niekoľkí vojaci, ktorí na policajtov použili slzný sprej. Čiastočne tak zabránili vojenskej polícii, aby deviatich vojakov odviedla na výsluch.

Premiér Benjamin Netanjahu ostro odsúdil vtrhnutie aktivistov na základňu a vyzval na „okamžité upokojenie vášní“.

Náčelník generálneho štábu IDF Herzi Halevi uviedol, že vlámanie do základne Sde Tieman bolo „mimoriadne vážne a v rozpore so zákonom“. „Sme uprostred vojny a činy tohto typu ohrozujú bezpečnosť štátu,“ povedal. „Incident dôrazne odsudzujem a pracujeme na obnovení poriadku na základni.“

Časť základne zmenili IDF na záchytný tábor s nemocnicou, reportáž CNN z mája tohto roku opisuje brutálne podmienky, ktorým podrobovali zatknutých Palestínčanov – neustále používanie pút často viedlo k amputáciám, bitkou si vojaci vynucovali celodenné mlčanie a väzneným zaväzovali oči.

(sab)

  |  

Turecko a Arménsko obnovili rokovania o diplomatických vzťahoch

Turecko a Arménsko po dvojročnom útlme obnovili rozhovory o normalizácii vzťahov a dohodli sa na zjednodušení vízových pravidiel pre niektorých držiteľov pasov. Správu priniesla agentúra Reuters.

Ankara prerušila diplomatické a obchodné vzťahy s Jerevanom v roku 1993, keď podporila Azerbajdžan vo vojne s Arménskom o región Náhorný Karabach. V posledných rokoch takisto prehĺbila vzťahy s etnicky turkickými Azermi.

Od ukončenia konfliktu v Náhornom Karabachu sa Turecko snaží oživiť historicky napäté vzťahy s Arménskom. Tvrdí však, že akákoľvek normalizácia závisí od pokroku v mierových rokovaniach Arménska s Azerbajdžanom.

Tureckí a arménski osobitní vyslanci v utorok v piatom kole rokovali o hraničnom priechode Alican-Magara, uviedli ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín v spoločnom vyhlásení.

Dohodli sa na posúdení technických požiadaviek na opätovné otvorenie hraničného priechodu Akjaka-Achurik pre železničnú dopravu, a navrhli zjednodušiť vzájomné vízové postupy pre držiteľov diplomatických a úradných pasov, uvádza sa vo vyhlásení.

Obe strany potvrdili záväzok pokračovať v normalizácii bez predbežných podmienok, ale neuviedli dátum ďalšieho kola rokovaní.

Vzťahy Turecka a Arménska dlhodobo komplikuje smrť 1,5 milióna Arménov, ktorých podľa Jerevanu v roku 1915 vyvraždila Osmanská ríša, predchodca súčasného Turecka. Arménsko tvrdí, že ide o genocídu.

Turecko súhlasí s tým, že mnohí Arméni v Osmanskej ríši boli zabití v zrážkach s armádou a políciou počas prvej svetovej vojny, ale popiera ich počet a genocídu – podľa definície vyvraždenie skupiny osôb na základe ich náboženstva alebo etnicity.

(tasr)

  |  

Erdogan udrel chlapca, ktorý mu podľa tureckej obyčaje nepobozkal ruku na znak úcty

Incident sa odohral 27. júla počas podujatia, na ktorom turecký prezident odovzdával kľúče novým majiteľom domov zrekonštruovaných v rámci projektu urbanizácie. Dvaja chlapci po prejave Recepa Tayyipa Erdogana vyšli na pódium a mali ho pozdraviť.

Na virálnych záberoch vidieť, ako Erdogan natiahol ruku k deťom, aby mu ju mohli pobozkať. Podľa tureckej obyčaje tak mladší prejavujú úctu starším a rodičom. Jeden z chlapcov zaváhal a len sa na prezidenta pozeral.

Erdogan ho vzápätí zľahka udrel po tvári, potom sa vrátil do svojej pozície a čakal na jeho bozk. Ten mu dieťa nakoniec dalo. Politik potom chlapcom odovzdal peniaze ako darček a objal ich.

https://twitter.com/GlobalDiss/status/1817651736464720207

Násilné gesto vyvolalo diskusiu na sociálnych sieťach, viacerí používatelia správanie tureckého lídra kritizovali.

(est)