Preskočiť na obsah
  |  

Nedočkavý motorkár obišiel cestu priamo cez chodník. Polícii však neunikol

Skratka stála vodiča pokutu vo výške tristo eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jedného roka. 

O prípade informuje prešovská polícia na sociálnej sieti. Na uponáhľaného šoféra mal upozorniť kamerový záznam, ktorý niekto zverejnil. Video sa dostalo až priamo k policajtom. 

„Zrejme mal veľmi naponáhlo, prípadne nemal čas čakať, tak sa rozhodol obehnúť autá idúce pred ním po chodníku. Možno mu prebehlo mysľou, že aj tak ho nikto nevidí a nikto ho na motorke nespozná. Omyl bol, ale pravdou,“ približuje polícia. 

Vranovskí príslušníci 29-ročného vodiča a jeho motocykel v krátkej dobe identifikovali a muža obvinili zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

(kol)

  |  

Izraelskí demonštranti vtrhli na základňu, v ktorej vojaci údajne mučili Palestínčanov

Chceli tak vyjadriť podporu záložníkom Obranných síl Izraela (IDF), ktorí sa údajne dopustili fyzického a sexuálneho násilia na palestínskom väzňovi zadržanom v časti objektu. Ten mal byť hospitalizovaný so zraneným konečníkom a pre svoje zranenie nebol schopný chôdze. Je podozrivý z členstva v hnutí Hamas.

Vojenská polícia v pondelok prišla na základňu, aby týchto vojakov zatkla. Sprevádzal ju dav politikov a aktivistov, ktorí chceli vyjadriť nesúhlas s postupom polície. Na proteste sa zúčastnili aj viacerí krajne pravicoví poslanci vládnej koalície, najmä za stranu Židovská sila (Otzma Jehudit).

Demonštranti vtrhli do objektu, pričom skandovali: „Neopustíme našich priateľov, určite nie pre teroristov.“ K protestom sa pridali aj niekoľkí vojaci, ktorí na policajtov použili slzný sprej. Čiastočne tak zabránili vojenskej polícii, aby deviatich vojakov odviedla na výsluch.

Premiér Benjamin Netanjahu ostro odsúdil vtrhnutie aktivistov na základňu a vyzval na „okamžité upokojenie vášní“.

Náčelník generálneho štábu IDF Herzi Halevi uviedol, že vlámanie do základne Sde Tieman bolo „mimoriadne vážne a v rozpore so zákonom“. „Sme uprostred vojny a činy tohto typu ohrozujú bezpečnosť štátu,“ povedal. „Incident dôrazne odsudzujem a pracujeme na obnovení poriadku na základni.“

Časť základne zmenili IDF na záchytný tábor s nemocnicou, reportáž CNN z mája tohto roku opisuje brutálne podmienky, ktorým podrobovali zatknutých Palestínčanov – neustále používanie pút často viedlo k amputáciám, bitkou si vojaci vynucovali celodenné mlčanie a väzneným zaväzovali oči.

(sab)

  |  

Turecko a Arménsko obnovili rokovania o diplomatických vzťahoch

Turecko a Arménsko po dvojročnom útlme obnovili rozhovory o normalizácii vzťahov a dohodli sa na zjednodušení vízových pravidiel pre niektorých držiteľov pasov. Správu priniesla agentúra Reuters.

Ankara prerušila diplomatické a obchodné vzťahy s Jerevanom v roku 1993, keď podporila Azerbajdžan vo vojne s Arménskom o región Náhorný Karabach. V posledných rokoch takisto prehĺbila vzťahy s etnicky turkickými Azermi.

Od ukončenia konfliktu v Náhornom Karabachu sa Turecko snaží oživiť historicky napäté vzťahy s Arménskom. Tvrdí však, že akákoľvek normalizácia závisí od pokroku v mierových rokovaniach Arménska s Azerbajdžanom.

Tureckí a arménski osobitní vyslanci v utorok v piatom kole rokovali o hraničnom priechode Alican-Magara, uviedli ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín v spoločnom vyhlásení.

Dohodli sa na posúdení technických požiadaviek na opätovné otvorenie hraničného priechodu Akjaka-Achurik pre železničnú dopravu, a navrhli zjednodušiť vzájomné vízové postupy pre držiteľov diplomatických a úradných pasov, uvádza sa vo vyhlásení.

Obe strany potvrdili záväzok pokračovať v normalizácii bez predbežných podmienok, ale neuviedli dátum ďalšieho kola rokovaní.

Vzťahy Turecka a Arménska dlhodobo komplikuje smrť 1,5 milióna Arménov, ktorých podľa Jerevanu v roku 1915 vyvraždila Osmanská ríša, predchodca súčasného Turecka. Arménsko tvrdí, že ide o genocídu.

Turecko súhlasí s tým, že mnohí Arméni v Osmanskej ríši boli zabití v zrážkach s armádou a políciou počas prvej svetovej vojny, ale popiera ich počet a genocídu – podľa definície vyvraždenie skupiny osôb na základe ich náboženstva alebo etnicity.

(tasr)

  |  

Erdogan udrel chlapca, ktorý mu podľa tureckej obyčaje nepobozkal ruku na znak úcty

Incident sa odohral 27. júla počas podujatia, na ktorom turecký prezident odovzdával kľúče novým majiteľom domov zrekonštruovaných v rámci projektu urbanizácie. Dvaja chlapci po prejave Recepa Tayyipa Erdogana vyšli na pódium a mali ho pozdraviť.

Na virálnych záberoch vidieť, ako Erdogan natiahol ruku k deťom, aby mu ju mohli pobozkať. Podľa tureckej obyčaje tak mladší prejavujú úctu starším a rodičom. Jeden z chlapcov zaváhal a len sa na prezidenta pozeral.

Erdogan ho vzápätí zľahka udrel po tvári, potom sa vrátil do svojej pozície a čakal na jeho bozk. Ten mu dieťa nakoniec dalo. Politik potom chlapcom odovzdal peniaze ako darček a objal ich.

https://twitter.com/GlobalDiss/status/1817651736464720207

Násilné gesto vyvolalo diskusiu na sociálnych sieťach, viacerí používatelia správanie tureckého lídra kritizovali.

(est)

  |  

Kremeľ: Venezuelská opozícia musí uznať volebnú porážku

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že venezuelská opozícia musí uznať prehru v prezidentských voľbách a zablahoželať úradujúcemu prezidentovi Nicolásovi Madurovi k volebnému víťazstvu. Informujú agentúry Reuters a AFP.

Viacero krajín vrátane deviatich latinskoamerických spochybňujú výsledky volieb, na základe ktorých so ziskom 51,2 percenta hlasov zvíťazil úradujúci prezident Maduro. Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, hoci vo viacerých prieskumoch viedol.

„Vidíme, že opozícia nechce prijať svoju porážku, ale myslíme si, že by to mala urobiť, mala by zablahoželať víťazovi týchto volieb,“ uviedol Peskov.

K znovuzvoleniu do funkcie hlavy štátu Madurovi v pondelok zablahoželal ruský prezident Vladimir Putin. Hovorca Kremľa v utorok taktiež varoval krajiny, ktoré nemenoval, aby nezasahovali do politiky krajiny.

„Je veľmi dôležité, aby pokusy o ovplyvňovanie situácie vo Venezuele nepodporovali tretie krajiny a aby Venezuela bola oslobodená od vonkajšieho vplyvu,“ povedal.

Moskva pravidelne obviňuje protivládnych demonštrantov doma a u svojich spojencov, že sú financovaní alebo podnecovaní Západom, konštatuje agentúra AFP.

Počas pondelka vypukli vo viacerých častiach venezuelskej metropoly Caracas a v ďalších mestách krajiny aj protesty. Niekoľko maskovaných osôb strhávalo Madurove volebné plagáty. V meste bolo nasadené množstvo policajtov, ktorí údajne proti protestujúcim použili slzotvorný sprej.

V utorok sa vo Venezuele očakávajú nové protesty a Madurov volebný tím tiež vyzval na protipochod na oslavu jeho údajného víťazstva.

(tasr)

  |  

Dolinková zvažuje právne kroky pre šírenie nepravdivých tvrdení k FN v Trenčíne

Utorkovú tlačovú konferenciu opozície, ktorá opätovne kritizovala situáciu na oddelení spojenú s výpoveďami lekárov, považuje za lacné letné divadlo.

"V pondelok (29. 7.) som osobne navštívila kardiologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Riaditeľ, lekári aj obsluhujúci zdravotnícky personál ma informovali o fungovaní v daných podmienkach a o tom, ako sa darí situáciu stabilizovať aj do najbližšieho obdobia. Považujem za mimoriadne neetické vyvolávať v našej spoločnosti hystériu založenú na neoverených tvrdeniach a faktoch, na ktorú doplácajú pacienti v tomto regióne," skonštatovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).

Opozičným poslancom vyčítala riadenie krajiny počas pandémie ochorenia COVID-19. Sú podľa nej spoluzodpovední za viac ako 20-tisíc nevinných obetí. "Ja som sa presvedčila o fungovaní kardiologického oddelenia v Trenčíne a vedenie robí všetky kroky na stabilizovanie situácie, aj zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov," podotkla. Apelovala na nešírenie nepravdivých informácií. "Sú len šírením poplašnej správy a preto zvažujem jasné právne kroky," dodala.