Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecko a Arménsko obnovili rokovania o diplomatických vzťahoch

Turecko a Arménsko po dvojročnom útlme obnovili rozhovory o normalizácii vzťahov a dohodli sa na zjednodušení vízových pravidiel pre niektorých držiteľov pasov. Správu priniesla agentúra Reuters.

Ankara prerušila diplomatické a obchodné vzťahy s Jerevanom v roku 1993, keď podporila Azerbajdžan vo vojne s Arménskom o región Náhorný Karabach. V posledných rokoch takisto prehĺbila vzťahy s etnicky turkickými Azermi.

Od ukončenia konfliktu v Náhornom Karabachu sa Turecko snaží oživiť historicky napäté vzťahy s Arménskom. Tvrdí však, že akákoľvek normalizácia závisí od pokroku v mierových rokovaniach Arménska s Azerbajdžanom.

Tureckí a arménski osobitní vyslanci v utorok v piatom kole rokovali o hraničnom priechode Alican-Magara, uviedli ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín v spoločnom vyhlásení.

Dohodli sa na posúdení technických požiadaviek na opätovné otvorenie hraničného priechodu Akjaka-Achurik pre železničnú dopravu, a navrhli zjednodušiť vzájomné vízové postupy pre držiteľov diplomatických a úradných pasov, uvádza sa vo vyhlásení.

Obe strany potvrdili záväzok pokračovať v normalizácii bez predbežných podmienok, ale neuviedli dátum ďalšieho kola rokovaní.

Vzťahy Turecka a Arménska dlhodobo komplikuje smrť 1,5 milióna Arménov, ktorých podľa Jerevanu v roku 1915 vyvraždila Osmanská ríša, predchodca súčasného Turecka. Arménsko tvrdí, že ide o genocídu.

Turecko súhlasí s tým, že mnohí Arméni v Osmanskej ríši boli zabití v zrážkach s armádou a políciou počas prvej svetovej vojny, ale popiera ich počet a genocídu – podľa definície vyvraždenie skupiny osôb na základe ich náboženstva alebo etnicity.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan udrel chlapca, ktorý mu podľa tureckej obyčaje nepobozkal ruku na znak úcty

Incident sa odohral 27. júla počas podujatia, na ktorom turecký prezident odovzdával kľúče novým majiteľom domov zrekonštruovaných v rámci projektu urbanizácie. Dvaja chlapci po prejave Recepa Tayyipa Erdogana vyšli na pódium a mali ho pozdraviť.

Na virálnych záberoch vidieť, ako Erdogan natiahol ruku k deťom, aby mu ju mohli pobozkať. Podľa tureckej obyčaje tak mladší prejavujú úctu starším a rodičom. Jeden z chlapcov zaváhal a len sa na prezidenta pozeral.

Erdogan ho vzápätí zľahka udrel po tvári, potom sa vrátil do svojej pozície a čakal na jeho bozk. Ten mu dieťa nakoniec dalo. Politik potom chlapcom odovzdal peniaze ako darček a objal ich.

https://twitter.com/GlobalDiss/status/1817651736464720207

Násilné gesto vyvolalo diskusiu na sociálnych sieťach, viacerí používatelia správanie tureckého lídra kritizovali.

(est)

Minúta  |  

Kremeľ: Venezuelská opozícia musí uznať volebnú porážku

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že venezuelská opozícia musí uznať prehru v prezidentských voľbách a zablahoželať úradujúcemu prezidentovi Nicolásovi Madurovi k volebnému víťazstvu. Informujú agentúry Reuters a AFP.

Viacero krajín vrátane deviatich latinskoamerických spochybňujú výsledky volieb, na základe ktorých so ziskom 51,2 percenta hlasov zvíťazil úradujúci prezident Maduro. Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, hoci vo viacerých prieskumoch viedol.

„Vidíme, že opozícia nechce prijať svoju porážku, ale myslíme si, že by to mala urobiť, mala by zablahoželať víťazovi týchto volieb,“ uviedol Peskov.

K znovuzvoleniu do funkcie hlavy štátu Madurovi v pondelok zablahoželal ruský prezident Vladimir Putin. Hovorca Kremľa v utorok taktiež varoval krajiny, ktoré nemenoval, aby nezasahovali do politiky krajiny.

„Je veľmi dôležité, aby pokusy o ovplyvňovanie situácie vo Venezuele nepodporovali tretie krajiny a aby Venezuela bola oslobodená od vonkajšieho vplyvu,“ povedal.

Moskva pravidelne obviňuje protivládnych demonštrantov doma a u svojich spojencov, že sú financovaní alebo podnecovaní Západom, konštatuje agentúra AFP.

Počas pondelka vypukli vo viacerých častiach venezuelskej metropoly Caracas a v ďalších mestách krajiny aj protesty. Niekoľko maskovaných osôb strhávalo Madurove volebné plagáty. V meste bolo nasadené množstvo policajtov, ktorí údajne proti protestujúcim použili slzotvorný sprej.

V utorok sa vo Venezuele očakávajú nové protesty a Madurov volebný tím tiež vyzval na protipochod na oslavu jeho údajného víťazstva.

(tasr)

Minúta  |  

Dolinková zvažuje právne kroky pre šírenie nepravdivých tvrdení k FN v Trenčíne

Utorkovú tlačovú konferenciu opozície, ktorá opätovne kritizovala situáciu na oddelení spojenú s výpoveďami lekárov, považuje za lacné letné divadlo.

"V pondelok (29. 7.) som osobne navštívila kardiologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Riaditeľ, lekári aj obsluhujúci zdravotnícky personál ma informovali o fungovaní v daných podmienkach a o tom, ako sa darí situáciu stabilizovať aj do najbližšieho obdobia. Považujem za mimoriadne neetické vyvolávať v našej spoločnosti hystériu založenú na neoverených tvrdeniach a faktoch, na ktorú doplácajú pacienti v tomto regióne," skonštatovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).

Opozičným poslancom vyčítala riadenie krajiny počas pandémie ochorenia COVID-19. Sú podľa nej spoluzodpovední za viac ako 20-tisíc nevinných obetí. "Ja som sa presvedčila o fungovaní kardiologického oddelenia v Trenčíne a vedenie robí všetky kroky na stabilizovanie situácie, aj zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov," podotkla. Apelovala na nešírenie nepravdivých informácií. "Sú len šírením poplašnej správy a preto zvažujem jasné právne kroky," dodala.

Opozícia žiada pre situáciu vo trenčianskej nemocnici mimoriadny výbor

Mohlo by Vás zaujímať Opozícia žiada pre situáciu vo trenčianskej nemocnici mimoriadny výbor

Minúta  |  

Poľská vláda chce zrušiť imunitu dvom poľským europoslancom

Politici sú predmetom pokračujúceho sporu medzi premiérom Donaldom Tuskom a stranou Právo a spravodlivosť (PiS). Noví poľskí europoslanci Mariusz Kamiňski a Maciej Wasik boli na základe udalostí ešte z roku 2007 odsúdení za zneužitie právomocí verejného činiteľa.

Po parlamentných voľbách a návrate Donalda Tuska k moci obaja politici hľadali útočisko v prezidentskom paláci u prezidenta Andrzeja Dudu (nominant PiS).

V júnových voľbách do Európskeho parlamentu ich strana oboch umiestnila na vrchol voličských zoznamov a uspeli.

Podľa Politico to však neznamená, že spor ako taký sa skončil. Minister spravodlivosti Adam Bodnar v pondelňajšej tlačovej správe upozornil, že po získaní imunity ako europoslanci nemôžu byť trestne stíhaní na základe uvedených obvinení. Preto chce požiadať vedenie europarlamentu, aby ich imunita bola zrušená. To si však vyžaduje hlasovanie v pléne EP a súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov.

(tasr, politico)

Minúta  |  

SaS opätovne volá po komisii k atentátu na premiéra i po vyvodení zodpovednosti

"Minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas) by mal naozaj vyvodiť politickú zodpovednosť, či už smerom k sebe alebo k svojim podriadeným," priblížil predseda SaS Branislav Gröhling. Vyšetrovacia komisia by mala podľa poslanca Národnej rady SR Juraja Krúpu (SaS) dohliadať na to, ako sa vyvíja dianie okolo atentátu, keďže sa začali šíriť rôzne dezinformácie.

"Naším zámerom bolo, aby sme sa práve vyhli takýmto dezinformáciám, ktoré potom viedli k rôznym dezinterpretáciám celej tejto situácie," podotkol.

Inšpekcia ministerstva vnútra nebola podľa Krúpu za dva a pol mesiaca schopná vyhodnotiť zákrok príslušníkov úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Doplnil, že ak minister nevytvorí komisiu a nevyvodí politickú zodpovednosť, SaS je o tom pripravená diskutovať aj v parlamente.

Bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka SaS Mária Kolíková poukázala na to, že je potrebné vedieť, ako sú nastavené štandardy ochrany ústavných činiteľov, čo sa dalo urobiť viac a či bola ochrana zabezpečovaná premiérovi dobre nastavená.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.