Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taiwan vyriešil spor s Čínou, týkal sa smrti rybárov prenasledovaných pobrežnou strážou

Ostrovný štát Taiwan oznámil, že sa mu podarilo vyriešiť spor s pevninskou Čínou týkajúci sa úmrtia dvoch čínskych rybárov. Tí zahynuli pri stroskotaní neďaleko Taiwanom kontrolovaných ostrovov Ťin-men.

Nehoda bola výsledkom prenasledovania taiwanskou pobrežnou strážou. Súostrovie Ťin-men sa nachádza iba päť kilometrov od čínskeho pobrežného veľkomesta Sia-men.

Taiwan v reakcii na nehodu uviedol, že prenasledovanie čínskeho plavidla bolo legitímne, keďže vstúpilo do zakázanej oblasti. Peking ho však obvinil zo zatajovania pravdy.

Taiwan v utorok uviedol, že obe strany "dnes dosiahli konsenzus a úspešne ukončili rokovania." Vo vyjadrení taktiež úrady ozrejmili, že "rodiny zosnulých nemajú žiadne ďalšie pripomienky a (zhodujú sa na tom, že) príčinou smrti je utopenie." Dodali, že telá obetí už dopravili pozostalým.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Nová kruhová križovatka vo Zvolene je pripravená na asfaltovanie. Bude mať dva pruhy

Na Rákoši v meste Zvolen pokračujú práce na výstavbe kruhovej križovatky, nový objazd je aktuálne pripravený na asfaltovanie, ako informoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Dodal, že s asfaltovaním hlavnej časti stavby začnú pracovníci počas budúceho týždňa. "Potom budú pokračovať v západnej časti, v úseku Strážskej cesty smerom na sídlisko Západ. Verím, že tempo zhotoviteľ udrží a na jeseň už budú práce končiť," objasnil.

Stavenisko odovzdal BBSK zhotoviteľovi na začiatku júna tohto roka. V súčasnosti kraj uvádza, že práce pokračujú podľa plánu. Na základe výsledkov verejného obstarávania sa víťazom stala spoločnosť Doprastav s cenou 1 553 487 eur s DPH.

Predseda kraja objasnil, že časť zdrojov bude z rozpočtu BBSK a zvyšné budú z eurofondov. Okrem križovatky okolo nej pribudnú aj združený chodník pre cyklistov i chodcov a obrubníky. Podľa neho bude mať kruhová križovatka dva jazdné pruhy.

(tasr)

Minúta  |  

Armáda USA nie je pripravená na veľkú vojnu, tvrdí komisia Kongresu

Šéf Zboru náčelníkov štábov generál Charles Q. Brown na Aspenskom bezpečnostnom fóre povedal, že ozbrojené sily Washingtonu sú „najsmrtonosnejšou, najväčšou a najuznávanejšou bojovou silou na svete“. V skutočnosti však Spojené štáty vojensky strácajú pôdu pod nohami, píše magazín Economist.

Komisia Kongresu USA v správe o stratégii národnej obrany z 29. júla zistila, že vojenské postavenie Ameriky sa zhoršuje.

Na čele komisie stáli bývalá kongresmanka Jane Harmanová a Eric Edelman, námestník ministra obrany vo vláde Georgea W. Busha. V roku 2018 podobná komisia varovala, že Spojené štáty „by mohli mať problém vyhrať alebo by prípadne prehrali vojnu proti Číne alebo Rusku“.

Tentoraz sú závery ostrejšie.

Najväčšia hrozba je Čína

Hrozby pre Ameriku vrátane „potenciálu krátkodobej veľkej vojny“ sú najvážnejšie od roku 1945. Krajina si nie je vedomá ich rozsahu ani nie je pripravená im čeliť, tvrdí správa. Najvážnejším problémom je Čína.

„Teraz sme Čínu aspoň dostali do šachu,“ pochválil sa 6. júla prezident Joe Biden. V skutočnosti Čína predbieha Ameriku nielen veľkosťou, ale aj „schopnosťou“ svojich ozbrojených síl a obrannou výrobou, a je pravdepodobne na najlepšej ceste dosiahnuť svoj cieľ - napadnúť Taiwan do roku 2027, tvrdí komisia.

Vo vesmíre a kybernetickom priestore sa čínska Ľudová oslobodzovacia armáda vyrovná alebo takmer vyrovná armáde USA.

Rusko straší činnosťou vo vesmíre

Rusko podľa správy predstavuje menšie obavy, ale stále je vážnou hrozbou. Vipin Narang, vysoký predstaviteľ Pentagónu, 19. júla potvrdil správy, že Rusko sa snaží umiestniť jadrové zbrane na obežnú dráhu, a označil to za „hrozbu pre celé ľudstvo a katastrofu pre svet“.

V správe sa uvádza, že Amerika by mala zvýšiť svoju prítomnosť v Európe na plný obrnený zbor, oveľa väčší, ako má v súčasnosti, doplnený o prostriedky, ako je protivzdušná obrana a letectvo.

K týmto hrozbám sa podľa Kongresu pridáva aj rastúce politické a vojenské zosúladenie medzi Čínou, Ruskom, Severnou Kóreou a Iránom vrátane transferu zbraní, technológií a bojových skúseností. To predstavuje „reálne riziko, ak nie pravdepodobnosť, že konflikt kdekoľvek by mohol prerásť do vojny na viacerých miestach alebo do globálnej vojny“, varuje komisia.

Pomohli by len jadrové zbrane

V roku 2018 komisia Trumpovej administratívy zrušila predchádzajúcu požiadavku, aby bol Pentagón pripravený viesť dve veľké vojny súčasne vrátane jednej v Európe a jednej v Ázii. Bidenov tím sa držal tejto obmedzenej ambície.

Výsledkom je, že vojna na jednom bojisku by „nebezpečne vypäla americkú schopnosť spoliehať sa na jadrové zbrane“.

„Veľká vojna by ovplyvnila životy každého Američana spôsobom, ktorý si môžeme len predstaviť. Kybernetické útoky by zničili kritickú infraštruktúru vrátane elektriny, vody a dopravy. Prístup k základným nerastným surovinám pre civilný a vojenský priemysel by bol úplne prerušený,“ varuje komisia.

Straty by ďaleko presiahli všetky nedávne skúsenosti Západu. Nedávne simulácie armády ukazujú, že v bitkách, na ktorých sa zúčastnili zbory a divízie – väčšie formácie, ktoré armáda uprednostňuje pred brigádami a prápormi – boli straty na úrovni 50- až 55-tisíc osôb, vrátane desať- až 15-tisíc zabitých.

Komisia nevyzýva k návratu k brannej povinnosti, ktorá bola zrušená v roku 1973, ale naznačuje ju a uvádza, že dobrovoľnícke sily čelia „vážnym výzvam“.

(sab)

Minúta  |  

V Británii odsúdili islamistického kazateľa na doživotie za terorizmus

Radikálneho islamistického kazateľa zo Spojeného kráľovstva Anjema Choudaryho súd v utorok odsúdil na doživotie pre riadenie zakázanej teroristickej organizácie. Informovala o tom agentúra AFP.

Bývalého právnika (52) usvedčila porota z vedenia skupiny al-Muhádžirún (ALM), ktorá bola v roku 2010 v Británii zakázaná ako teroristická organizácia. Obžaloba sa zakladala na spoločnom vyšetrovaní Londýnskej metropolitnej polície, newyorskej polície NYPD a Kráľovskej kanadskej jazdeckej polície.

Súd v Londýne rozhodol, že kazateľ pôjde do väzenia na najmenej 28 rokov. S prihliadnutím na čas, ktorý si už odsedel za mrežami pre podporu Islamského štátu, tam strávi ešte 26 rokov a na slobodu by sa teda mohol dostať vo veku 85 rokov. Súd dĺžku trestu odôvodnil tým, že kazateľ „povzbudzoval mladých mužov k radikálnym činom“.

Choudary sa stal mediálne známy začiatkom roka 2000, keď organizoval demonštrácie pred mešitami, veľvyslanectvami a policajnými stanicami v Spojenom kráľovstve. Cieľom bolo podľa jeho slov vyvesiť vlajku islamu na sídle premiéra.

ALM založil v roku 1996 duchovný sýrskeho pôvodu žijúci v Londýne Omar Bakrí Muhammad, jej cieľom bolo vytvoriť v Spojenom kráľovstve islamský kalifát. Jej členovia sa podieľali na viacerých útokoch vrátane vraždy britského vojaka Lee Rigbyho v roku 2013 a útokov na London Bridge v rokoch 2017 a 2019.

Prokurátori vyvrátili tvrdenia o tom, že sa skupina rozpustila. Podľa ich slov al-Muhádžirún stále existuje pod rôznymi názvami vrátane Islamic Thinkers Society so sídlom v New Yorku.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Nežiadal zastavenie tranzitu ropy Brusel, a nie Kyjev? Odpovedzte, pani Leyenová

Maďarsko a Slovensko vyzvali Európsku komisiu, aby riešila rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil. Odvtedy už prešlo vyše týždňa a EK neurobila nič, upozornil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

"Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských krajín EÚ, napriek krištáľovo jasnému porušeniu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, Brusel mlčí," konštatoval Szijjártó.

Ukrajina v júni uvalila sankcie voči ruskej spoločnosti Lukoil, ktoré zakazujú tranzit jej ropy ropovodom Družba cez Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko. Maďarsko importuje ropu hlavne z Ruska, pričom približne polovica ropy, ktorú v Rusku nakupuje, je od Lukoilu.

V utorok Szijjártó v príspevku na Facebooku kritizoval EK a v tejto súvislosti načrtol dve možnosti. Podľa prvej je EK taká slabá, že nie je schopná presadiť základné záujmy dvoch členských štátov proti krajine kandidujúcej na vstup do EÚ. Druhou možnosťou podľa neho je, že zastavenie tranzitu nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli. Takže nie, nie ukrajinská vláda, ale EK chcela vydierať dve krajiny presadzujúce mier, ktoré odmietli dodávky zbraní.

"Európska komisia a osobne predsedníčka Ursula von der Leyenová by sa mali okamžite vyjadriť k otázke, či Brusel žiadal Kyjev, aby zastavil prepravu ropy cez Ukrajinu. Ak nie, potom prečo EK vyše týždňa nepodnikla žiadne kroky?" napísal Szijjártó.

Ukrajina súhlasí s požiadavkou Fica. Tranzit ropy chce vyriešiť v súlade s asociačnou dohodou EÚ

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina súhlasí s požiadavkou Fica. Tranzit ropy chce vyriešiť v súlade s asociačnou dohodou EÚ

(tasr, sita)

Minúta  |  

Šiesty najväčší lesný požiar v histórii Kalifornie sa naďalej šíri

Tisícky hasičov sa ho pokúšajú zastaviť už piaty deň, oheň zničil viac ako sto budov. Zhorelo takmer 150-tisíc hektárov lesa. Šírenie ohňa spôsobuje silný vietor a dosiaľ preto evakuovali viac ako štyritisíc ľudí.

Lesný požiar podľa úradov spôsobil muž, ktorý v stredu odtlačil horiace auto do rokliny. Podľa prokuratúry v Butte County podozrivého zadržali. Oheň sa začal veľmi rýchlo šíriť a počas víkendu sa zasiahnutá plocha zdvojnásobila.        

V priebehu pondelka má severnú Kaliforniu zasiahnuť studený front, ktorý so sebou prinesie zrážky. Problémom pre hasičov však bude silný vietor s rýchlosťou až 80 kilometrov za hodinu, čo môže prispieť k ďalšiemu šíreniu požiaru. V súčasnosti kalifornské záchranné zložky evidujú 104 lesných požiarov rôznej intenzity.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.