Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi nacvičovali inštaláciu makiet jadrových hlavíc na nosné rakety

Jednotky ruskej armády v rámci tretej etapy cvičenia nestrategických jadrových síl vykonali nácvik inštalácie špeciálnych makiet hlavíc na nosné rakety. Informovalo o tom ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.

Vo vyhlásení rezortu sa uvádza, že personál raketových útvarov Južného a Centrálneho vojenského okruhu a zapojené letecké jednotky vzdušných a kozmických síl precvičili prijímanie špeciálnej cvičnej munície, odchod do určených oblastí a prípravu odpaľovacích vozidiel a lietadiel na akciu.

Deň predtým ruská armáda oznámila začiatok tretej etapy cvičenia nestrategických jadrových síl s tým, že sa majú rozpracovať otázky prípravy jednotiek na bojové použitie taktických jadrových zbraní.

(tasr)

Minúta  |  

Novým riaditeľom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby je Osama Al-Khaldi

Výberové konanie na post riaditeľa sa konalo vo štvrtok 25. júla a prihlásení boli dvaja uchádzači. Ako priblížilo ministerstvo zdravotníctva, Al-Khaldi viedol operačné stredisko ako poverený riaditeľ aj doposiaľ.

Do funkcie ho dočasne od 1. februára menovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. "Počas uplynulého pol roka sme dosiahli významné úspechy v zlepšovaní efektivity a kvality našich činností pre občanov," podotkol Al-Khaldi. Na poste nahradil Júliusa Pavča, ktorý sa do výberového konania tiež prihlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti ochromili prevádzku letiska v nemeckom Sasku

Nákladná letecká doprava na medzinárodnom letisku Lipsko/Halle v nemeckej spolkovej krajine Sasko bola vo štvrtok ráno pozastavená v dôsledku protestu klimatických aktivistov zo skupiny Posledná generácia.

Niektorí z aktivistov sa prilepili k povrchu v južnej časti letiska, uviedol policajný hovorca a dodal, že pátrajú po ďalších aktivistoch.

Podľa hovorcu letiska bola doprava zastavená po polnoci na približne tri hodiny. Jedna z pristávacích dráh už bola uvoľnená na používanie. Kvôli prebiehajúcej policajnej operácii môže dôjsť k meškaniu letov pre cestujúcich.

Letisko Lipsko/Halle je štvrtým najväčším leteckým nákladným uzlom v Európe; ročne sa na ňom prepraví približne 1,4 milióna ton nákladu, píše DPA.

Organizácia Posledná generácia vyhlásila, že cieľom protestu bolo vyslať signál vzmáhajúcej sa leteckej doprave, plánovanému rozširovaniu kapacity letísk a chýbajúcemu vládnemu plánu na rýchle ukončenie využívania fosílnych palív. Na sieti X skupina uviedla, že blokáda ovplyvní predovšetkým nákladnú dopravu.

Na fotografiách z protestu sú zobrazení aktivisti na pristávacej dráhe s nápismi "Ropa zabíja" a najmenej jednu osobu s rukami prilepenými k asfaltu.

Podľa aktivistov zo skupiny Oil Kills (Ropa zabíja) sa na pristávaciu dráhu prilepilo päť aktivistov. Minulý týždeň narušili klimatickí aktivisti leteckú dopravu vo Frankfurte nad Mohanom a na letisku v Kolíne nad Rýnom.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Líderka venezuelskej opozície vyzýva ľudí na mobilizáciu

Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová vyzvala v stredu svojich priaznivcov, aby sa "zmobilizovali" po tom, čo Nicolás Maduro vyhlásil, že zostane pri moci napriek tomu, že jeho víťazstvo v nedeľných prezidentských voľbách je všeobecne spochybňované.

Machadovej status na sociálnych sieťach sa objavil v čase neistoty vo Venezuele po tom, ako bol Maduro vyhlásený za víťaza nedeľňajších prezidentských volieb - príslušné volebné úrady však nezverejnili podrobné výsledky, ktoré by toto tvrdenie potvrdili.

Opozícia tvrdí, že právoplatným víťazom volieb je jej kandidát Edmundo González Urrutia. Zverejnila aj údaje o hlasovaní, ktoré podľa nej ukazujú, že Madura porazil s veľkým rozdielom hlasov ako to aj naznačovali predvolebné prieskumy verejnej mienky.

"Strávili sme mesiace budovaním robustnej platformy, ktorá by mohla obhájiť hlasovanie a nespochybniteľne preukázať náš triumf. Úspech sme dosiahli," uviedla Machadová, ktorá však vo voľbách kandidovať nemohla.

Machadová v statuse na sieti X napísala: "Teraz je na nás všetkých, aby sme potvrdili pravdu, ktorú všetci vieme. Zmobilizujme sa. Dokážeme to". Dodala, že "je čas dôverovať jeden druhému. Ostať aktívny a rozhodný".

Mnohé krajiny vrátane Brazílie, Spojených štátov a Európskej únie požadovali od venezuelských úradov zverejnenie podrobných údajov, pričom Biely dom v stredu varoval, že trpezlivosť medzinárodného spoločenstva sa končí.

Maduro je "pripravený predložiť 100 percent záznamov". Vyhlásil to pred novinármi pred Najvyšším súdom, kde podal odvolanie proti tomu, čo označil za "útok proti volebnému procesu". Vyjadril súčasne rozhorčenie nad Machadovou a Gonzálezom Urrutiom, pričom vyhlásil, že "by mali byť za mrežami".

Po oznámení znovuzvolenia Nicolása Madura na tretie šesťročné funkčné obdobie vypukli v mnohých mestách Venezuely demonštrácie, ktoré bezpečnostné zložky potlačili silou - na rozohnanie davov použili aj slzotvorný plyn a uchýlili sa i k streľbe gumovými projektilmi.

Podľa Machadovej došlo k 177 zadržaniam a 11 "násilným zmiznutiam", zatiaľ čo generálny prokurátor Tarek William Saab povedal, že na protestoch bolo zatknutých 749 osôb, z ktorých niektoré môžu čeliť obvineniam z terorizmu.

Armáda nateraz informovala o jednom mŕtvom a 23 zranených vo svojich radoch. Mimovládne organizácie uvádzajú 11 mŕtvych, opozícia dokonca 16.

Tisíce ľudí sa na pokojných demonštráciách na podporu opozície zišli vo viacerých mestách opäť aj v utorok.

"Ponúkli sme režimu, aby demokraticky prijal svoju porážku a pokračoval v rokovaniach s cieľom zabezpečiť mierový prechod," napísala Machadová na sieti X. "Oni si však vybrali cestu represií, násilia a lží," konštatovala.

Tlačové agentúry pripomínajú, že opozícia doteraz na demonštrácie nevyzývala. Edmundo González Urrutia v pondelok dokonca povedal, že "demonštrácie" konané v tento deň neprispeli k dosiahnutiu "cieľa". Vyjadrenia Nicolása Madura však ukazujú, že sa nemieni vzdať moci, a opozícia, ktorá sa spoliehala na medzinárodný tlak, zmenila svoju stratégiu, konštatovala okrem iných aj AFP.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Viac domácim, menej imigrantom. Nemeckí politici chcú zmeniť systém dávok

Nemecký sociálny systém dlhodobo zaťažuje prísun nových prisťahovalcov. Podľa nemeckého denníka Bild chcú preto politici z CDU a CSU nastaviť dvojstupňové prideľovanie sociálnych dávok. Imigranti by od štátu dostali nižšiu finančnú výpomoc oproti dávkam, na ktoré by mali nárok rodení Nemci.

Predseda frakcie CSU v Bundestagu Alexander Dobrindt, uviedol, že je potrebné vytvoriť nový systém sociálneho zabezpečenia špeciálne pre žiadateľov o azyl, ktorých pred dvoma rokmi v krajine žilo približne 1,5 milióna. Vyriešil by sa tým podľa neho problém neustále rastúcich nákladov spojených so sociálnou pomocou a rastúcim podielom zahraničných príjemcov.

Polovicu nemeckých príjemcov sociálnej pomoci totiž v súčasnosti tvoria cudzinci, pričom v roku 2010 to bola len pätina.

Štatistiky Bildu navyše ukazujú, že počet nemeckých poberateľov sociálnych dávok klesá, zatiaľ čo počet zahraničných poberateľov sa zvyšuje. Začiatkom tohto roku nemecké úrady zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim rokom odchod približne 26-tisíc nemeckých príjemcov a nárast o 61-tisíc zahraničných príjemcov.

(dak)

Minúta  |  

Nemecký minister obrany vyzval na navýšenie výdavkov na obranu

Boris Pistorius požaduje zvýšenie výdavkov na obranu "nad hranicu dvoch percent HDP". Považuje to za nevyhnutný krok v neistých časoch.

Nemecký minister obrany Pistorius svoju požiadavku vyslovil počas príhovoru na pôde Ázijsko-tichomorského centra pre bezpečnostné štúdiá (APCSS) v Honolulu v americkom štáte Havaj. Odôvodnil ju neistými časmi, hrozbami zo strany Ruska a rastúcim napätím vyvolaným krokmi Číny.

Dve tretiny členov NATO v súčasnosti vynakladajú na obranu aspoň dve percentá HDP, uviedol nemecký minister. "Nemecko je medzi nimi. Vydávame na obranu o 150 percent viac než pred desiatimi rokmi. Nemôžeme a nesmieme sa tam však zastaviť. Na pozadí ruskej agresie musíme prekročiť hranicu dvoch percent a musíme to urobiť rýchlo. Toto je jasná výzva adresovaná aj vláde mojej krajiny," vyhlásil.

Pistorius zároveň zdôraznil dôležitosť partnerstva medzi Berlínom a Washingtonom a ubezpečil partnerov, že Nemecko vyvíja viac aktivít na odstrašenie a obranu. Ako príklad uviedol nasadenie nemeckých jednotiek v Litve.

"Nemecko zohráva pri obrane východného krídla NATO ústrednú úlohu," vyhlásil. Najväčším ohrozením bezpečnosti v Európe podľa neho naďalej zostáva vojna na Ukrajine.

V indo-tichomorskej oblasti vyvoláva podľa Pistoriusa obavy postup Číny. "Úlohou Číny je podporovať medzinárodný poriadok spočívajúci na pravidlách. Ak to neurobí, ohrozí svoj vlastný príbeh o ekonomickom úspechu," dodal.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.