Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hizballáh tvrdí, že na Izrael vypálil desiatky rakiet. Údajne vypuklo viacero požiarov

Libanonské proiránske šiitské hnutie Hizballáh v noci na nedeľu informovalo, že smerom na Izrael vystrelilo desiatky rakiet typu Kaťuša.

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) napísal, že mnohé z týchto striel zneškodnil izraelský mobilný systém protivzdušnej obrany Železná kupola (Kipat barzel). Portál Ynet s odvolaním sa na vlastné zdroje však uviedol, že v oblasti, ktorá bola terčom útoku, vypuklo viacero požiarov.

Iránom podporovaná militantná skupina Hizballáh v noci na nedeľu dodala, že jej útok na mošav Bejt Hilel ležiaci na severe Izraela je reakciou na izraelské útoky na dediny Kfar Kila a Dajr Siriani v Libanone, pri ktorých utrpeli zranenia tamojší civilisti.

V mene Palestíny

Ako uviedla agentúra AFP, išlo o ďalší zo série cezhraničných útokov, ktoré podľa Hizballáhu slúžia na podporu palestínskeho ľudu.

Takéto cezhraničné útoky voči komunitám na severe Izraela Hizballáh zintenzívnil vlani v októbri, keď izraelská armáda v reakcii na teroristický vpád palestínskych kománd do komunít na juhu Izraela spustila ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy ovládanom militantným hnutím Hamas.        

Najnovší raketový útok Hizballáhu sa odohral v čase, keď situácia v oblasti eskaluje v dôsledku násilnej smrti vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju a veliteľa hnutia Hizballáh Fuáda Šukra, ktorí prišli o život pri útokoch pripisovaných Izraelu.

Hamas i Irán, na ktorého území sa útok na Haníju odohral, sa Izraelu vyhrážajú odvetou.

Prísť by mohol spoločný útok

Spravodajský web i24 News v sobotu napísal, že Izrael sa pripravuje na kombinované útoky Iránu a Hizballáhu, ktoré by sa mohli odohrať "v najbližších dňoch".

Americké zdroje sa - podľa citovaného webu - domnievajú, že Irán si vybral ako dátum útoku spomienkový a pôstny deň Tiš'a be-av, ktorý pripadá na 12. a 13. augusta, aby mal plánovaný útok na Izrael mimoriadny dosah.

Izraelské bezpečnostné služby sa domnievajú, že Hizballáh a Irán by mohli udrieť na "viacerých frontoch" a mohli by byť namierené aj priamo proti Izraelu.

Izraelskí predstavitelia v súčasnosti diskutujú o najvhodnejšej reakcii na tento scenár, pričom dokonca predpokladajú "prípravu na vstup do totálnej vojny", ak to bude potrebné. Civilné obyvateľstvo nateraz dostalo odporúčanie zdržiavať sa v blízkosti svojich tzv. bezpečnostných izieb.

Minúta  |  

V blízkosti jemenského prístavu Aden došlo k raketovému útoku na obchodnú loď

Ak by sa k zodpovednosti za útok na obchodnú loď - identifikovanú ako MV GROTON - prihlásili jemenskí povstalci - húsíovia, išlo by prvý takýto incident od 20. júla, keď Izrael podnikol v jemenskom prístave Hudajdá mohutný odvetný letecký útok proti tejto povstaleckej armáde.

Agentúra Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO), ktorá je súčasťou britského kráľovského námorníctva, sa vo svojom vyhlásení z noci na nedeľu odvolala aj na hlásenie bezpečnostnej spoločnosti - podľa nej plavidlo bolo zasiahnuté raketou, ale na lodi nevznikol požiar. Posádka nezaznamenala ani vniknutie vody, ani únik ropných látok.

Vo vyhlásení UKMTO sa ďalej uvádza, že obchodné plavidlo pokračuje v plavbe do ďalšieho prístavu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Hizballáh tvrdí, že na Izrael vypálil "desiatky" rakiet

Skupina dodala, že jej útok na mošav Bejt Hilel ležiaci na severe Izraela je reakciou na izraelské útoky na dediny Kfar Kila a Dajr Siriani v Libanone, pri ktorých utrpeli zranenia tamojší civilisti.

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) napísal, že mnohé z týchto striel zneškodnil izraelský mobilný systém protivzdušnej obrany Železná kupola (Kipat barzel). Portál Ynet s odvolaním sa na vlastné zdroje však uviedol, že v oblasti, ktorá bola terčom útoku, vypuklo viacero požiarov.

Ako uviedla agentúra AFP, išlo o ďalší zo série cezhraničných útokov, ktoré podľa Hizballáhu slúžia na podporu palestínskeho ľudu.

Takéto cezhraničné útoky voči komunitám na severe Izraela Hizballáh zintenzívnil vlani v októbri, keď izraelská armáda v reakcii na teroristický vpád palestínskych kománd do komunít na juhu Izraela spustila ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy ovládanom militantným hnutím Hamas.     

Najnovší raketový útok Hizballáhu sa odohral v čase, keď situácia v oblasti eskaluje v dôsledku násilnej smrti vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju a veliteľa hnutia Hizballáh Fuáda Šukra, ktorí prišli o život pri útokoch pripisovaných Izraelu.

(tasr)

Minúta  |  

Hnutie Hamas začalo výber nového lídra namiesto Haníju

Palestínske hnutieHamas, ktoré vládne nad Pásmom Gazy, v sobotu oznámilo začiatok konzultácií o osobe nového lídra hnutia. Nový vodca nahradí vo funkcii Ismáíla Haníju, ktorý zahynul tento týždeň pri útoku pripisovanom Izraelu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Vodca Hamasu prišiel o život v noci na stredu pri útoku v Teheráne, kam pricestoval na inauguráciu nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána. Irán aj Hamas prisľúbili za jeho zabitie odvetu.

Bomby, ktoré zabili vodcu Hamasu, nastražili Iránci naverbovaní Mosadom

Mohlo by Vás zaujímať Bomby, ktoré zabili vodcu Hamasu, nastražili Iránci naverbovaní Mosadom

Americká spravodajská televízia CNN ešte vo štvrtok s odvolaním na nemenovaný zdroj uviedla, že Haníju zabila explózia výbušného zariadenia, ktoré bolo niekoľko týždňov ukryté v rezidencii, kde sa počas pobytu v Teheráne zvyčajne zdržiaval.

Podľa zdroja CNN bola bomba ukrytá v Haníjovej izbe už pred dvoma mesiacmi a odpálená na diaľku v čase, keď sa nachádzal v rezidencii.

Ako v sobotu uviedla agentúra AFP, iránske Revolučné gardy však najnovšie tvrdia, že Izrael zavraždil Haníju "strelou krátkeho doletu" odpálenou z miesta niekde pred jeho rezidenciou v Teheráne.

Denník New York Times (NYT) v piatok informoval, že Irán po zabití Haníju zadržal už viac ako dve desiatky vysokých predstaviteľov. Stalo sa tak v reakcii vážne zlyhanie iránskych bezpečnostných zložiek, ktorého dôsledkom bola Haníjova smrť. NYT sa vo svojej správe odvolával na dvoch nemenovaných iránskych predstaviteľov oboznámených s vyšetrovaním.

(tasr)

Minúta  |  

Skupina Aerosmith končí s koncertovaním, Steven Tyler má poškodené hlasivky

Legendárna americká rocková skupina Aerosmith sa rozhodla ukončiť koncertovanie a zrušila aj rozlúčkové turné s názvom Peace Out plánované na jeseň a zimu v USA a Kanade. Oznámila to vo vyhlásení zverejnenom v piatok s tým, že dôvodom je nenapraviteľné poškodenie hlasiviek, ktoré utrpel spevák Steven Tyler (76). Informovali o tom agentúra AP a DPA.

"Urobili sme srdcervúce a ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutie - stiahnuť sa z koncertných pódií," uviedla kapela vo vyhlásení. Tyler sa podľa nej snažil dostať svoj hlas tam, kde bol pred zranením, no hoci mal k dispozícii najlepší lekársky tím, úplné zotavenie jeho hlasiviek nie je možné.

"Sme nevýslovne vďační každému, kto chcel ísť s nami naposledy na turné," pokračovala skupina. "Ešte posledné ďakujem – najlepším fanúšikom na planéte Zem. Hrajte našu hudbu nahlas, teraz a navždy."

Tyler oznámil, že zranenie hlasiviek utrpel vlani v septembri počas koncertu. Na Instagrame vtedy uviedol, že zranenie spôsobilo krvácanie, ale dúfa, že po odložení niekoľkých vystúpení sa skupina vráti na pódiá.

Kapela Aerosmith bola založená v Bostone v roku 1970. Celosvetové úspechy zažívala najmä v 80. a 90. rokoch s hitmi ako I Don't Wanna Miss A Thing, Crazy, Livin' On The Edge, Amazing či Janie's Got A Gun.

Podľa manažéra skupiny však Aerosmith nekončí úplne, len sa lúči s koncertovaním.

Skupina Aerosmith je členom Rokenrolovej siene slávy a štvornásobným víťazom Grammy. Jej členmi sú okrem Tylera aj Joe Perry, Brad Whitford, Tom Hamilton a Joey Kramer.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Venezuele organizovali ďalšie protesty proti znovuzvoleniu Madura

Tisíce ľudí protestovali v sobotu po celej Venezuele proti spornému znovuzvoleniu prezidenta Nicolása Madura na ďalšie funkčné obdobie. Demonštrácie zorganizovali aj Madurovi prívrženci, informovali agentúry AFP a DPA.

Na proteste v hlavnom meste Caracas sa zúčastnila aj opozičná líderka María Corina Machadová, ktorá má z dôvodu údajných nezrovnalostí počas svojho pôsobenia v parlamente 15-ročný súdny zákaz pôsobiť vo verejných funkciách. Machadová preto podporila ako prezidentského kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu.

„Nikdy sme neboli takí silní ako teraz. Režim nikdy nebol taký slabý ako teraz. Stratil všetku legitimitu,“ povedala Machadová.

Protesty proti výsledkom volieb vo Venezuele sa v sobotu konali aj v americkom meste Miami na Floride, v Bogote v Kolumbii a v španielskej metropole Madrid.

Maduro tiež vyzval svojich priaznivcov, aby v sobotu prišli na „pochod všetkých pochodov“. Opozíciu obvinil zo spolupráce s USA na vytvorení chaosu a plánovania prevratu, ako aj z prípravy útokov na bezpečnostné sily počas provládnych zhromaždení.

Podľa mimovládnej organizácie Foro Penal zomrelo doteraz pri protestoch po nedeľňajších voľbách najmenej 11 ľudí. Podľa oficiálnych informácií bolo zatknutých aj viac ako 1 200 ľudí.

Národná volebná rada (CNE), lojálna Madurovi, ho v piatok vyhlásila za víťaza volieb konaných 28. júla. Získal údajne 52 percent hlasov, zatiaľ čo González Urrutia iba 43 percent. Tieto údaje však odmietlo viacero krajín vrátane Spojených štátov, Argentíny, Kostariky, Ekvádoru, Panamy a Uruguaja.

Opozícia tvrdí, že má k dispozícii podrobné výsledkové listiny z viac ako 80 percent volebných okrskov. Vyplýva z nich, že González Urrutia získal 67 percent hlasov a Maduro iba 30 percent. Vláda tvrdí, že sú sfalšované.

Venezuelská vláda vyhostila diplomatov z niektorých krajín spochybňujúcich Madurovo víťazstvo. Argentínski diplomati, ktorí v sobotu dorazili do Buenos Aires, uviedli, že veľvyslanectvu prerušili dodávky elektriny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.