Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina nariadila evakuáciu oblastí hraničiacich s ruskou Kurskou oblasťou

Príkaz na evakuáciu podpísal gubernátor Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Toto opatrenie sa podľa neho dotkne približne 6000 ľudí vrátane 425 detí z 23 obcí v pohraničnej oblasti.

Skupiny ozbrojencov podporovaných tankami prenikli z Ukrajiny do Kurskej oblasti ešte v utorok. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinské sily postúpili severozápadne od pohraničného mesta Sudža.

Ruská tlačová agentúra TASS v súvislosti s prienikom ozbrojencov písala o "masívnom ukrajinskom útoku". V dôsledku ostreľovania a útokov s pomocou dronov podľa nej zahynulo päť ľudí, ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 24 zranených vrátane šesť detí.

Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora Kurskej oblasti na juhozápade Ruska, uviedol, že úrady evakuovali už vyše 200 ľudí z oblastí, ktoré boli ostreľované, zatiaľ čo niekoľko tisíc ďalších odišlo vo vlastných vozidlách.

(tasr, afp, ap)

  |  

Irán nezostane ticho tvárou v tvár agresii, povedal Pezeškiján po telefóne Macronovi

Teherán odmieta tolerovať agresiu proti svojim záujmom a bezpečnosti, povedal iránsky prezident svojmu francúzskemu náprotivku. Taktiež kritizoval Izrael pre vojnu v Pásme Gazy.

"Ak sa Spojené štáty a západné krajiny skutočne snažia zabrániť vojne v regióne, musia prinútiť tento režim (Izrael), aby zastavil genocídu a útoky na Pásmo Gazy a prijal prímerie," povedal Pezeškiján.

V súčasnosti narastajú obavy z možnej eskalácie konfliktu v regióne po tom, čo pri júlovom atentáte v Teheráne zahynul vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja.

Následne pri útoku v Bejrúte prišiel o život vojenský veliteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za zabitie Haníju Izraelu, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.

(tasr, reuters)

  |  

Zatykač na Navaľnú je podľa moskovského súdu v súlade so zákonom. Odvolaniu nevyhovel

Mestský súd ruskej metropoly rozhodol, že vydanie zatykača na Juliju Navaľnú, vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom, je v súlade so zákonom.

"Rozhodnutie okresného súdu Basmannyj v Moskve zostáva nezmenené, odvolaniu nebolo vyhovené," cituje z verdiktu súdu agentúra RIA Novosti. Zasadnutie mestského súdu sa konalo za zatvorenými dverami, verejné bolo len prečítanie rozhodnutia.

Okresný súd Basmannyj vydal 9. júla príkaz na vzatie Navaľnej do väzby na dve mesiace. Stalo sa tak v jej neprítomnosti, keďže Navaľná i jej dve deti sa už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí.

Navaľná je v Rusku obvinená z účasti v "extrémistickej skupine", za čo jej hrozí trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Bola tiež zaradená na zoznam medzinárodne hľadaných osôb a na zoznam teroristov a extrémistov.

(tasr, reuters)

  |  

Manželke džihádistu zamietli odvolanie proti odobratiu britského občianstva

Žena zo Spojeného kráľovstva, ktorej bolo odobraté občianstvo po tom, čo ako tínedžerka opustila krajinu a v Sýrii sa vydala za bojovníka skupiny Islamský štát (IS), prehrala v stredu súdny spor na britskom najvyššom súde. Informovala o tom agentúra AFP.

Sudcovia Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva uviedli, že po februárovej prehre na odvolacom súde sa 24-ročná Shamina Begumová už nemôže znova odvolať. Podľa sudcov ňou navrhované dôvody odvolania „nepredstavujú spornú právnu otázku“.

Begumová ako 15-ročná odišla z Londýna do Sýrie, kde sa vydala za bojovníka Islamského štátu. Podľa agentúry AFP uviedla, že vo februári 2019 jej vtedajší britský minister vnútra Javid Sajid zrušil občianstvo z dôvodov národnej bezpečnosti po tom, ako ju našli v sýrskom utečeneckom tábore.

Begumová tak podľa jej slov zostala bez štátnej príslušnosti a nemohla sa vrátiť do Británie. Podľa odvolacieho súdu však nezostala bez štátnej príslušnosti, pretože si prostredníctvom svojej matky zachovala bangladéšske občianstvo.

Vo februári 2023 Osobitná imigračná odvolacia komisia (SIAC) potvrdila odobratie jej občianstva. Následne sa Begumová obrátila na odvolací súd, kde jej právny tím argumentoval, že vláda nezohľadnila svoje právne povinnosti voči Begumovej ako potenciálnej obeti obchodovania s ľuďmi. Súd však rozhodol, že riziko pre národnú bezpečnosť má prednosť.

Právnička Begumovej na pojednávaní tvrdila, že jej klientka bola spolu so svojimi dvoma kamarátkami, s ktorými odišla do Sýrie, ovplyvnená propagandistickou mašinériou skupiny IS.

Odvolací súd priznal, že Begumová mohla byť ovplyvnená a zmanipulovaná, ale dodal, že jej rozhodnutie vycestovať do Sýrie mohlo byť premyslené.

Približne 900 ľudí vycestovalo zo Spojeného kráľovstva do Sýrie alebo Iraku, aby sa pridali k IS. Približne 150 z nich bolo podľa vládnych údajov zbavených občianstva, píše AFP.

V marci skupina expertov z OSN vyzvala britskú vládu, aby Begumovú repatriovala.

(tasr)

  |  

Rezort zdravotníctva splatí dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni vo výške 167 miliónov eur

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v spolupráci s rezortmi práce a financií uhradí časť dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni. Na úhradu podlžností po lehote splatnosti ku koncu júna 2022 je určených takmer 167 miliónov eur. Úhrady pohľadávok budú zrealizované v prvej polovici augusta.

Priblížil, že ministerstvo pristúpilo k realizácii oddlženia istiny pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam na základe materiálu, ktorý vláda schválila ešte v decembri 2022. "Uhradené budú pohľadávky voči Sociálnej poisťovni, ktoré sú po lehote splatnosti k 30. júnu 2022, čo je v súlade s podmienkami schváleného materiálu. Celková suma určená na zaplatenie podlžností u zariadení v pôsobnosti rezortu je 166.845.258,24 eura," priblížila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).

(tasr)

  |  

Francúzsko požiadalo FBI o pomoc pri vyšetrovaní sabotáže na linky rýchlovlakov

Polícia vo Francúzsku požiadala americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) o pomoc v prípade vyšetrovania júlovej sabotáže na vysokorýchlostnú železničnú sieť krátko pred otváracím ceremoniálom letných olympijských hier v Paríži. Agentúru Reuters o tom informovali dva anonymné zdroje.

Francúzski vyšetrovatelia sa obrátili so žiadosťou na FBI po tom, čo mediálne organizácie vrátane Reuters obdržali e-mail, ktorý podľa polície mohli zaslať páchatelia sabotáže.

Odosielateľ e-mailu otvorene neprevzal zodpovednosť za vykonanie činu, podľa Reuters v ňom však vyjadruje pocity krivdy vrátane kritiky francúzskeho zbrojárskeho, energetického a jadrového sektora, a kritizuje tiež vysokorýchlostnú sieť TGV ako výhodnú len pre „niekoľko privilegovaných ľudí“.

V podpise elektronickej pošty je uvedená „nečakaná delegácia“ a bola odoslaná z adresy riseup.net – skupiny so sídlom v Spojených štátoch, ktorá na svojej webovej stránke uvádza, že poskytuje „komunikačné a počítačové zdroje pre spojencov zapojených do boja proti kapitalizmu a iným formám útlaku“.

Vzhľadom na sídlo skupiny riseup.net v USA francúzska polícia požiadala FBI, aby naliehal na túto organizáciu a identifikoval majiteľa e-mailového účtu, spresnili dva oboznámené zdroje pre agentúru Reuters.

Francúzska polícia dosiaľ nezadržala nikoho v súvislosti so sabotážou na štyri linky TGV, ktoré mierili do francúzskej metropoly. Záškodníci v noci na 26. júla pomocou zápalných zariadení spôsobili chaos v cestovaní niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom parížskej olympiády.

Úrady podozrievajú francúzske krajne ľavicové skupiny, zatiaľ však nevylúčili ani zahraničné zasahovanie.

Jeden zo zdrojov povedal, že polícia pracuje aj s možným prepojením na vlaňajší hackerský útok na poľský železničný systém. Tajné služby vo Varšave sa pôvodne domnievali, že za útokom stojí Rusko.

Súd v decembri 2023 napokon odsúdil 14 občanov Ukrajiny, Bieloruska a Ruska za špionáž v prospech Moskvy. Títo operatívci sledovali prepravy zbraní po železnici cez Poľsko na Ukrajinu, ktoré plánovali narušiť.

(tasr)