Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juh Japonska zasiahli silné zemetrasenia. Úrady varujú pred cunami

Meteorológovia magnitúdu otrasov predbežne odhadli na 6,9 a 7,1 stupňa. Ich epicentrum bolo pri východnom pobreží ostrova Kjúšu v hĺbke približne 33 a 25 kilometrov. Japonské úrady vydali varovanie pred cunami, ktorého vlny môžu dosiahnuť výšku do jedného metra. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Pri povodniach v Jemene zahynulo 40 ľudí, päť je nezvestných

V oblastiach neďaleko prístavného mesta Hudajdá, ktoré kontrolujú Iránom podporovaní húsíjovia, museli evakuovať obyvateľov z viac ako 500 obydlí. Podľa povstalcov rozbúrená voda významne poškodila obydlia, cesty a poľnohospodársku pôdu v okolí mesta.

V stredu to uviedli predstavitelia húsíjských povstalcov a miestni humanitárni pracovníci, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.        

Svedkovia uviedli, že miestne úrady sa už dva dni nedokážu dostať do vážne postihnutých oblastí a niektorí obyvatelia tam zostali uväznení vo svojich domoch. Humanitárny fond OSN pre Jemen (YHF) uviedol, že povodne zasiahli viac ako 28-tisíc ľudí. Pracovníci YHF poskytli pomoc viac ako 4-tisíc rodinám.     

Povodne krajinu zasiahli v čase vrcholiaceho obdobia dažďov, ktoré zvyčajne trvá od marca do polovice augusta. Škody spôsobené vodou ešte viac zhoršujú humanitárnu krízu, ktorá v Jemene trvá od začiatku občianskej vojny v roku 2014. Pre nestabilnú situáciu v krajine sa humanitárna pomoc dostane len k hŕstke ľudí postihnutých povodňami.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR rozmiestňuje míny a bariéry pri hraniciach s Juhom

Severná Kórea naďalej pokračuje v inštalácii mín a bariér v demilitarizovanej zóne (DMZ), ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov, uviedlo ministerstvo obrany Soulu. Vyhlásenie rezortu citovala agentúra Jonhap.

Podľa vojenských predstaviteľov Južnej Kórey rozmiestnila KĽDR od apríla v pohraničnej oblasti veľký počet jednotiek, ktoré kladú míny a stavajú bariéry slúžiace pravdepodobne ako protitankové prekážky. V tejto činnosti pokračuje napriek sezónnym dažďom a výbuchom mín v DMZ.

Minulý mesiac ministerstvo uviedlo, že viacero vojakov KĽDR zomrelo pri výbuchoch mín či pre vyčerpanie z tepla. Pchjongjang sa tiež zaviazal k vypusteniu troch špionážnych satelitov v roku 2024 po minuloročnom úspechu družice Malligyong-1.

Ministerstvo obrany v správe pre parlament tiež informovalo, že Kórea tento rok odpálila už 37 balistických rakiet a 11 riadených striel.

V rámci posilnenia obrannej pripravenosti rozšírila Južná Kórea kombinované cvičenia s USA a v prvej polovici roka ich uskutočnila desať. V rovnakom období roka 2023 ich bolo päť.

„Severná Kórea neustále rozvíja svoje jadrové a raketové kapacity napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva,“ povedal minister obrany v parlamentom výbore pre obranu. „Vážne (to) ohrozuje mier a stabilitu nielen na Kórejskom polostrove a v indo-pacifickej oblasti, ale aj v Európe a na celom svete.“

(tasr)

Minúta  |  

Metropola východu kúpi elektrobusy. Zaplatí za ne takmer deväť miliónov eur bez dane

Magistrát mesta Košice v najbližších dňoch podpíše zmluvu s úspešných uchádzačom verejného obstarávania. Zákazka bola rozdelená na dve časti. V prvej, týkajúcej sa nákupu elektrobusov, uspela skupina dodávateľov SOR Libchavy a Škoda Electric.

"Rámcová zmluva na dodávku elektrobusov počíta s dodaním 30 vozidiel. V budúcnosti tak bude možné pri získaní ďalších finančných prostriedkov zakúpiť ďalšie vozidlá. Na dodanie 11 plne elektrických autobusov bude mať spoločnosť 12 mesiacov," upresnilo vedenie mesta s tým, že pôjde o nízkopodlažné 18-metrové kĺbové vozidlá, ktoré budú disponovať klimatizáciou a viacerými smart technológiami.

Výstavbu infraštruktúry pre elektrobusy zabezpečí spoločnosť ELZA - Elektromontážny závod Bratislava. Spoločnosť uspela vo verejnom obstarávaní s ponukou viac ako 4,22 milióna eur bez DPH. V zmysle zmluvy o dielo má firma na dokončenie prác 15 mesiacov.

Magistrát pripomína, že na prvú etapu projektu s názvom Verejná osobná doprava s nulovými emisiami v meste Košice získal z eurofondov prostredníctvom ministerstva investícií takmer 14 miliónov eur. "Našim dlhodobým cieľom je moderná a ekologická MHD. Ide o ďalší krok na tejto ceste a spolu s Dopravným podnikom mesta Košice pripravujeme ďalšie projekty na čerpanie financií z eurofondov, ktoré zlepšia dopravnú infraštruktúru a zvýšia komfort cestovania v prostriedkoch MHD," uviedol primátor Jaroslav Polaček.

Veľkokapacitné elektrobusy dobíjané pomocou výsuvného pantografu majú byť jedným z krokov, ako postupne znížiť podiel vozidiel s naftovým pohonom zo súčasných zhruba 85 percent na polovicu.

(tasr)

Minúta  |  

Aktuality: SNS už nebojuje o post šéfa parlamentu. Toto som nepovedal, tvrdí Michelko

Predsedom parlamentu sa aj naďalej chcú stať Richard Raši (Hlas) aj Andrej Danko (SNS). Portál Aktuality však vo štvrtok parafrázoval poslanca SNS Romana Michelka, ktorý mal povedať, že SNS bude namiesto tejto pozície stačiť nové vedúce miesto v niektorom úrade.

"Poslanec Roman Michelko predpokladá, že sa pravdepodobne uspokoja s novou pozíciou vo vedení niektorého štátneho úradu," píšu v článku Aktuality. Michelko pre Štandard túto informáciu poprel. "Toto som vôbec nepovedal," reagoval Michelko. Dodal, že Andrej Danko sa stále uchádza o post šéfa zákonodarného zboru.

Nomináciu na štyri mesiace neobsadené miesto predsedu parlamentu blokuje politická dohoda v koalícii. Podľa koaličnej zmluvy tento post patrí strane Hlas, avšak záujem oň prejavila aj SNS. Tá žiada mandát predsedu parlamentu ako vďaku za podporu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách.

O post sa zaujímal šéf SNS Danko, ktorý funkciu zastával aj počas volebného obdobia v rokoch 2016 – 2020. Prekáža mu, že Smer i Hlas im pri delení ministerstiev a významných postov "doslova hodili omrvinky, ohlodané kosti".

Pripomeňme, že v roku 2017 Danko vypovedal koaličnú zmluvu, keď rovnako žiadal úpravu pomerov a vzťahov.

(lh, max)

Minúta  |  

Nože za Netflix. Nemecká polícia navrhuje zaujímavú výmenu

Ľudia, ktorí dobrovoľne odovzdajú zakázané a nebezpečné nože, by mali byť odmenení ročným predplatným služby Netflix, uviedol šéf jedného z najväčších nemeckých policajných odborov Gewerkschaft der Polizei (GdP) Jochen Kopelke.

Typický vreckový nôž stojí 17 eur, zatiaľ čo ročné predplatné Netflixu až170 eur, takže výmena sa oplatí každému, kto sa chce zbaviť svojich nožov, vysvetlil Kopelke. „Aby bolo toto opatrenie účinné, musí spolková vláda vytvoriť seriózne stimuly pre predajcov,“ dodal šéf GdP.

Viac ako 13-tisíc útokov nožom bolo podľa policajných štatistík spáchaných minulý rok, čo je rapídny nárast v porovnaní s 10-tisíc prípadmi z roka predtým. „Je to hrozivý vývoj pre spoločnosť,“ povedal Ulrich Stöckle, výkonný riaditeľ centra pre muskuloskeletálnu chirurgiu nemocnice.

Útoky nožmi páchajú podľa policajných štatistík predovšetkým migranti, v poslednom období najmä zo Sýrie či Afganistanu. Väčšina páchateľov násilia v Berlíne „je mladá, mužského pohlavia a má nenemecký pôvod. To platí aj pre násilie páchané nožom,“ uviedla nedávno v rozhovore Barbara Slowiková, policajná komisárka v Berlíne.

Zvýšila sa tak podpora obnovenia deportácií do spomenutých krajín, vláda však nie je ochotná páchateľov deportovať, pretože obe krajiny vyhlásila za nebezpečné.

V Nemecku už platia pomerne prísne predpisy týkajúce sa nosenia nožov na verejnosti, pričom čepele dlhšie ako 12 centimetrov sú až na výnimky zakázané.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.