Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Američanke hrozí v Rusku 15 rokov väzenia. Ukrajinskej charite darovala 50 dolárov

Generálna prokuratúra Ruskej federácie vo štvrtok navrhla 15-ročný trest pre Xeniu Karelinovú, Američanku ruského pôvodu obžalovanú z vlastizrady pre poskytnutie daru charitatívnej organizácii na podporu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.

Karelinovú súdia v meste Jekaterinburg. Obžalovaná nebola súčasťou veľkej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom, ku ktorej došlo v uplynulom týždni v tureckej Ankare.

Vyhlásenie verdiktu súdu sa očakávalo vo štvrtok, no podľa reportéra Reuters, ktorý sa na pojednávaní zúčastňuje, by mal odznieť až 15. augusta.

Xenia Karelinová sa narodila v Rusku, v roku 2012 emigrovala do Spojených štátov a v roku 2021 sa stala americkou občiankou. Pracovala v kúpeľoch v Los Angeles a ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) ju zatkla začiatkom roka, keď priletela na návštevu rodiny v Jekaterinburgu.

Vyšetrovatelia ju obvinili z vlastizrady na základe finančnej transakcie v jej mobilnom telefóne. Sumu 51,80 dolára darovala charitatívnej organizácii Razom, ktorá poskytuje pomoc Ukrajine po invázii ruských vojsk vo februári 2022. FSB tvrdí, že konečným príjemcom bola ukrajinská armáda.

Razom v čase zatknutia vyjadrila „zdesenie“. Na webovej stránke organizácie sa uvádza, že podporuje humanitárne projekty vrátane dodávok lekárničiek, piecok, generátorov, vysielačiek či vozidiel pre ukrajinských zdravotníkov na fronte.

Taktiež pomáha ukrajinským deťom a zraniteľným komunitám postihnutým vojnou poskytovaním potravín, prístrešia, vody či psychologickej pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

„Bordel", špina a zápach, Prievidza opäť bojuje s nelegálnou skládkou

Radnica jednu odhalila v tesnej blízkosti mesta. Neprispôsobivých občanov prosí, aby s tým ihneď prestali.

„Naozaj vieme využiť pracovníkov VPP aj na zmysluplnejšiu prácu, ako dočisťovanie a neustále odstraňovanie čiernych skládok, ktorých odstraňovanie nás stojí aj nemalé finančné prostriedky,“ uvádza mesto na svojej webovej stránke. 

S problémom nelegálnych skládok na katastrálnom území mesta Prievidza bojujú čoraz častejšie, preto apelujú na svojich obyvateľov, aby všetok odpad hádzali do kontajnerov na to určených. 

„Pripomíname, že v meste funguje aj zberný dvor, kde môžete bezplatne odovzdať svoj nadrozmerný odpad z domu, či bytu,“ dodáva. 

(kol)

Minúta  |  

Nebudeme hlasovať za genocídu, kričali na Harrisovú pro-palestínski demonštranti

Hŕstka propalestínskych demonštrantov prerušila prejav kandidátky demokratov v amerických prezidentských voľbách Kamaly Harrisovej. Približne v polovici viceprezidentkinho prejavu začalo zhruba pol tucta protestujúcich skandovať: "Kamala, Kamala, nemôžeš sa schovať! Nebudeme hlasovať za genocídu." Informáciu priniesla televízia NBC News.

Protestujúci požadovali, aby Biely dom zastavil posielanie vojenskej pomoci Izraelu a podnietil ukončenie vojny v Gaze medzi Izraelom a palestínskou militantnou skupinou Hamas. Vojna rozdelila niektorých demokratov už v októbri, keď Hamas zabil približne 1 200 Izraelčanov a stovky ľudí vzal ako rukojemníkov.

Izrael odpovedal vojenskou akciou v Pásme Gazy, ktorá si podľa gazského rezortu zdravotníctva vyžiadala už vyše 39-tisíc životov.

Harrisová si najprv vypožičala stratégiu, ktorú v rovnakých situáciách využíval súčasný prezident Joe Biden. Potvrdila právo protestujúcich vyjadriť svoj názor, pričom sa snažila presmerovať pozornosť na ich poznámky. "Som tu, pretože veríme v demokraciu. Na hlase každého z nás záleží," povedala. "Ale teraz hovorím ja. Teraz hovorím ja."

Keď protesty pokračovali, Harrisovej rétorika bola čoraz ostrejšia. "Viete čo? Ak chcete, aby vyhral Donald Trump, tak to povedzte. V opačnom prípade hovorím ja," povedala Harrisová, ktorej pomáhal niekoľkotisícový dav účastníkov, ktorý v snahe prehlušiť protesty skandoval "Kamala".

"Michiganskí voliči vás chcú podporiť, ale my potrebujeme politiku, ktorá zachráni životy v Gaze hneď teraz. Každý deň sa stretávam s členmi komunity v Michigane, ktorí v Gaze strácajú desiatky a stovky rodinných príslušníkov. Práve teraz potrebujeme zbrojné embargo," povedala Harrisovi podľa skupiny Layla Elabedová, spoluzakladateľka organizácie Uncommitted.

Organizátori čoskoro vyviedli protestujúcich z miesta konania. Toto narušenie mítingu naznačuje, že vojna v Gaze zostáva pre voličov v Michigane, kde je najväčšia koncentrácia arabských Američanov v krajine, dôležitou témou.

Rozkol v USA: Blízky východ rozdeľuje demokratov. Aj ich voličov

Mohlo by Vás zaujímať Rozkol v USA: Blízky východ rozdeľuje demokratov. Aj ich voličov

(mja)

Minúta  |  

Obľúbená sieť drogérií čoskoro otvorí na Slovensku svoju prvú predajňu

Poľského reťazca Hebe sa onedlho zákazníci dočkajú aj v podobe kamennej prevádzky. Svoju prvú predajňu sprístupní už 1. októbra v známom nákupnom centre na brehu Dunaja. 

Podľa portálu tvnoviny.sk, má sieť v pláne otvoriť aj ďalšie predajne naprieč celým Slovenskom.

„V tomto roku plánujeme otvoriť maloobchodné predajne na Slovensku. Drogérie Hebe budú otvorené v najlepších nákupných centrách,“ ozrejmila spoločnosť.

(kol)

Minúta  |  

Juh Japonska zasiahli silné zemetrasenia. Úrady varujú pred cunami

Meteorológovia magnitúdu otrasov predbežne odhadli na 6,9 a 7,1 stupňa. Ich epicentrum bolo pri východnom pobreží ostrova Kjúšu v hĺbke približne 33 a 25 kilometrov. Japonské úrady vydali varovanie pred cunami, ktorého vlny môžu dosiahnuť výšku do jedného metra. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Pri povodniach v Jemene zahynulo 40 ľudí, päť je nezvestných

V oblastiach neďaleko prístavného mesta Hudajdá, ktoré kontrolujú Iránom podporovaní húsíjovia, museli evakuovať obyvateľov z viac ako 500 obydlí. Podľa povstalcov rozbúrená voda významne poškodila obydlia, cesty a poľnohospodársku pôdu v okolí mesta.

V stredu to uviedli predstavitelia húsíjských povstalcov a miestni humanitárni pracovníci, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.        

Svedkovia uviedli, že miestne úrady sa už dva dni nedokážu dostať do vážne postihnutých oblastí a niektorí obyvatelia tam zostali uväznení vo svojich domoch. Humanitárny fond OSN pre Jemen (YHF) uviedol, že povodne zasiahli viac ako 28-tisíc ľudí. Pracovníci YHF poskytli pomoc viac ako 4-tisíc rodinám.     

Povodne krajinu zasiahli v čase vrcholiaceho obdobia dažďov, ktoré zvyčajne trvá od marca do polovice augusta. Škody spôsobené vodou ešte viac zhoršujú humanitárnu krízu, ktorá v Jemene trvá od začiatku občianskej vojny v roku 2014. Pre nestabilnú situáciu v krajine sa humanitárna pomoc dostane len k hŕstke ľudí postihnutých povodňami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.