Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri izraelskom útoku v Libanone zahynul predstaviteľ Hamasu

Pri izraelskom útoku v meste Sidon v južnom Libanone v piatok zahynul predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas z neďalekého utečeneckého tábora Ain al-Helweh.

Podľa libanonskej tlačovej agentúry je obeťou útoku Samer al-Hadža. Pri dronovom útoku na auto, v ktorom sa viezol, utrpeli zranenia aj dvaja ľudia.

Ide o prvý útok tohto druhu v Sidone od 7. októbra, keď Hamas zaútočil na juh Izraela, čo následne spustilo odvetnú ofenzívu v Pásme Gazy. Od začiatku vojny takmer denne pokračuje cezhraničná paľba medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh, ktorý je spojencom Hamasu.

Izraelský útok bol údajne zameraný na predstaviteľa Hamasu, ktorého ohorené telo po útoku záchranári vytiahli z vozidla. Izrael sa po útoku zo 7. októbra zameral na likvidáciu predstaviteľov Hamasu nielen v Pásme Gazy. V januári pri leteckom útoku v Bejrúte zahynul zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí.

V marci bol zabitý v južnom Libanone ďalší militant Hamasu. Palestínske hnutie v máji uviedlo, že pri izraelskom útoku na východnú časť Libanonu neďaleko sýrskych hraníc bol zabitý jeden z veliteľov hnutia.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Skrachovala česká cestovná kancelária. Klienti uviazli v exotických destináciách

Česká cestovná kancelária FlyDovolená, ktorá sprostredkovávala zájazdy do exotických destinácií, skrachovala. Klienti kancelárie tak uviazli v zahraničí. Webové stránky kancelárie sú však stále aktívne. Informuje o tom spravodajský web TN.cz.

Krach kancelárie potvrdil podpredseda českej Asociácie cestovných kancelárií Jan Papež. „O krachu tejto cestovnej kancelárie vieme. V zahraničí sú s ňou v tejto chvíli desiatky ľudí," povedal Papež. „Zájazdy sú našťastie poistené," poznamenal.

Práve na poisťovne sa teraz majú ľudia, ktorí uviazli v cudzine, obracať. „Je možné, že hotelieri budú od klientov chcieť, aby pobyt zaplatili, ale to všetko treba riešiť cez poisťovňu, aby ľudia zbytočne neplatili," dodal Papež.

(sita)

Minúta  |  

Poľský premiér Tusk oznámil vyšetrovanie zneužívania financií počas vlády PiS

V Poľsku obvinili v súvislosti so zneužívaním verejných financií už vyše 60 úradníkov a predstaviteľov bývalej vlády vedenej stranou Právo a spravodlivosť (PiS) a ďalší čelia vyšetrovaniu. Oznámil to v piatok poľský premiér Donald Tusk.

"Po šiestich mesiacoch máme 62 ľudí z predchádzajúcej vládnej elity, ktorí boli obvinení. Toto sa nikdy predtým nestalo," povedal Tusk novinárom, pričom nešpecifikoval o koho ide, ani z čoho presne boli obvinení.

Podľa Tuska jeho vláda pristupuje k ďalším krokom, pričom približne 200 daňových inšpektorov v súčasnosti prešetruje 90 oddelení na 17 rôznych ministerstvách. Daňová správa odhaduje, že nezrovnalosti sa môžu týkať financií v celkovej hodnote až 100 miliárd zlotých (asi 23,1 miliardy eur).

"Budeme efektívne žiadať navrátenie týchto financií," uviedol Tusk podľa agentúry PAP. "Prokuratúra už bola upovedomená o možných spáchaných zločinoch, ktoré sa týkali 3,2 miliárd zlotých (asi 740,5 milióna eur)," dodal Tusk.

Podľa premiéra prichádzalo k zneužívaniu verejných financií v rámci "uzavretého systému", ktorý vytvorila PiS na základe predpokladu, že nemôže prísť o moc. V rámci tohto "dobre pripraveného systému" sa napríklad falšovali súťaže týkajúce sa prideľovania grantov a dotácií pre rôzne organizácie či samosprávy, povedal Tusk.

Vláda PiS čelila počas ôsmich rokov, keď bola pri moci, obvineniam od opozície, rôznych skupín i Európskej únie z rozvracania demokratických noriem, zvyšovania kontroly štátu nad súdnictvom či zasahovania do slobody médií.

Bývalý poľský premiér vlády PiS Mateusz Morawiecki pritom v piatok Tuskovu proeurópsku vládu obvinil z toho, že jej hlavným cieľom je "zlikvidovať najväčšiu opozičnú stranu". "Keď ste posadnutý, idete k lekárovi a nie zostaviť vládu," napísal Morawiecki.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

SND odmietlo tvrdenia ministerky o vyhrážkach nevyplatenia miezd zamestnancom

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová obvinila bývalého generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku zo zastrašovania zamestnancov nedostatkom vyplatenej mzdy v prípade, že sa nezúčastnia na proteste proti vedeniu rezortu. Slovenské národné divadlo (SND) sa voči tvrdeniam ohradilo.

"SND odmieta tieto obvinenia ako nepravdivé," uviedlo divadlo vo svojom stanovisku.

Z iniciatívy vedúcich zamestnancov SND kontaktoval 8. augusta ekonomický riaditeľ SND Matej Bošňák vedenie Ministerstva kultúry(MK) SR s požiadavkou o usmernenie ohľadne postupu so mzdami, nakoľko ich musí podľa interných smerníc podpísať štatutár. MK SR reagovalo nasledovný deň, 9. augusta, s informáciou, že mzdy podpíše ministerka. Mzdy zamestnancom budú vyplatené v riadnom termíne, teda 12. augusta.

SND tiež uviedlo, že Matej Drlička v súčasnosti nekomunikuje so zamestnancami, nakoľko mu po jeho odvolaní bola znefunkčnená mailová schránka. Väčšina zamestnancov, s výnimkou administratívnych pracovníkov, čerpá dovolenky a nie sú prítomní na pracovisku. „Podčiarkujeme, že tvrdenia pani ministerky sú úplne neopodstatnené,“ dodalo SND vo vyhlásení.

(sita)

Minúta  |  

USA v koordinácii s Kanadou a Britániou uvalili na Bielorusko nové sankcie

Spojené štáty uvalili v piatok sankcie na 33 jednotlivcov a firiem v Bielorusku, ktoré podporujú inváziu Ruska na Ukrajinu výrobou vojenského materiálu a prepravou tovaru. Urobili tak v koordinácii s Kanadou a Britániou pri príležitosti štvrtého výročia konania prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré považujú západné krajiny za zmanipulované.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že sankcie sa týkajú 19 jednotlivcov a 14 firiem. Zamerané sú aj na osoby, ktoré sa vyhýbajú sankciám a generujú príjmy pre ľudí v najbližšom okolí prezidenta Alexandra Lukašenka.

Sankcie boli prijaté na základe výkonného nariadenia podpísaného prezidentom Joeom Bidenom v roku 2021. Jednou zo sankcionovaných firiem je popredná bieloruská firma Peleng, ktorá vyrába komponenty pre kozmické lode, satelity a vojenské vozidlá. Washington ju považuje za dôležitého obchodného partnera Ruska.

Nové sankcie zaviedli štyri roky po prezidentských voľbách v Bielorusku aj Kanada a Británia. Kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová oznámila sankcie na desať jednotlivcov a šesť firiem za ich „zapojenie do pokračujúceho a systematického porušovania ľudských práv v Bielorusku“.

Britské ministerstvo zahraničných vecí v piatok uviedlo, že Londýn uvalil nové sankcie na štyroch bieloruských jednotlivcov a tri firmy. Sankcie sú reakciou na „porušovanie ľudských práv a pokračujúcu podporu nelegálnej invázii ruských síl na Ukrajinu“.

Autoritársky bieloruský prezident Alexandr Lukašenko je pri moci od roku 1994. V prezidentských voľbách z 9. augusta 2020 oficiálne znovu zvíťazil a zaistil si tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby a ich výsledok označili za zmanipulované; mnohí považujú za ich víťaza opozičnú líderku Sviatlanu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Gazprom varuje: Po prudkom zvýšení môžu ceny plynu ďalej rásť

Udalosti pri meste Sudža v Kurskej oblasti už viedli k prudkému nárastu cien zemného a skvapalneného zemného plynu a opravy plynových zariadení v Nórsku môžu takisto vážne ovplyvniť ceny, vyhlásil v piatok hovorca ruskej spoločnosti Gazprom Sergej Kuprijanov.

"Udalosti v okolí mesta Sudža viedli k prudkému nárastu cien zemného plynu aj skvapalneného zemného plynu. Dňa 9. augusta došlo k ročnému vrcholu burzových cien. A to je ešte len leto. Otázka znie: kto z toho má prospech?" poznamenal Kuprijanov.

Významným faktorom pôsobiacim na rast cien by mohli byť aj plánované preventívne údržbárske práce na zariadeniach v nórskom plynárenskom priemysle, pokračoval hovorca ruského plynárenského giganta. "Podľa analytikov je možné, že tieto práce by sa mohli pretiahnuť, ako sa to stalo minulý rok. Analytici sa takisto domnievajú, že trend rastu cien plynu bude pokračovať," uzavrel Kuprijanov.

Ceny zemného plynu v Európe tento týždeň rastú po tom, ako ukrajinské jednotky v utorok (6. 8.) prenikli do ruskej Kurskej oblasti. Boje teraz prebiehajú v blízkosti mesta Sudža, pri ktorom je odovzdávací bod na prepravu plynu z Ruska na Ukrajinu. Plynovod prechádzajúci cez túto oblasť je po sabotáži na plynovodoch Nord Stream jedinou ruskou trasou pre dodávky plynu do strednej a západnej Európy cez územie Ukrajiny.

Európa sa už od začiatku útoku Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 snaží výrazne zredukovať závislosť od ruských energií a zvyšuje dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z iných krajín. Niektoré štáty sú však stále závislé od dodávok z Ruska plynovodom cez Ukrajinu, čo by ich v prípade náhleho zastavenia toku suroviny dostalo do zložitej situácie.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou sa skončí v závere tohto roka. Nečakané zastavenie toku suroviny niekoľko mesiacov predtým by mohlo znamenať šok pre krajiny ako Slovensko alebo Rakúsko.

(tasr, tass)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.