Preskočiť na obsah
  |  

Turecko zvažuje zablokovanie aplikácie Telegram

Krajina polmesiaca pripúšťa možnosť zablokovania Telegramu z dôvodu jeho používania na predaj drog, propagáciu prostitúcie, hazardných hier a distribúciu videí s detskou pornografiou.

Informovali o tom noviny Takvim s odvolaním sa na zdroje orgánov činných v trestnom konaní. Turecká rada pre technológie a komunikáciu podľa nich zaslala centrále Telegramu viac ako tisíc varovaní požadujúcich zrušenie kanálov využívaných na nezákonné aktivity, avšak zatiaľ nedostala odpoveď.

V Turecku používa Telegram zhruba 8 miliónov ľudí, čo zastáva desiatu priečku v rebríčku používateľnosti siete medzi krajinami na celom svete.

(max)

  |  

Britský premiér zrušil dovolenkové plány. Dôvodom sú nepokoje v jeho krajine

Keir Starmer mal dovolenkovať so svojou rodinou, avšak protesty vo Veľkej Británii, ktoré sú zamerané na hotely ubytovávajúce migrantov či mešity, neustávajú. Tamojšia polícia v priebehu posledných dvoch týždňov zatkla viac ako 700 osôb.

Protiimigrantské násilné demonštrácie vyústili po tom, ako bol 17-ročný [dnes už 18-ročný, pozn. red.] mladík, ktorý v Southporte dobodal tri mladé dievčatá, na sociálnych sieťach nesprávne označený za žiadateľa o azyl. Neskôr sa ukázalo, že ide o britského občana, ktorého rodičia prišli do Spojeného kráľovstva z Rwandy. Násilné protesty sa bezprostredne rozšírili po celom Anglicku.

Britská vláda navrhla tvrdé opatrenia na zastavenie nepokojov a urýchlenie súdnych konaní s cieľom odsúdiť alebo uväzniť výtržníkov.

Britská ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová varovala, že "vplyv týchto dní nepokojov bude vnútroštátny justičný systém pociťovať ešte mesiace a roky".

Starmer, ktorý sa ujal funkcie začiatkom júla, v piatok varoval, že úrady musia zostať v "stave vysokej pohotovosti". Naznačil, že nepokoje by sa mohli opäť rozhorieť: "Rozhodne musíme zabezpečiť, aby naše komunity boli v bezpečí a cítili sa bezpečne."

(max)

  |  

Dvaja migranti sa chceli cez Lamanšský prieliv dostať z Francúzska do Británie. Zomreli

Francúzske úrady spresnili, že záchranári našli loď v tiesni dopoludnia asi desať kilometrov severne od mesta Calais. Na plavidle bolo ďalších 54 ľudí, ktorých zachránili spolu s 50 osobami z inej lode.

Počet ľudí, ktorí sa na tejto nebezpečnej ceste utopili, sa tak od začiatku mesiaca zvýšil na deväť a od začiatku roka na 25. Vlani zomrelo pri plavbe cez Lamanšský prieliv 12 migrantov.

Do Spojeného kráľovstva tento rok dorazilo po mori na tzv. malých člnoch už vyše 17 600 ľudí, vyplýva z údajov britskej vlády k 8. augustu. Tento počet sa približuje k počtom migrantov v rovnakom období "rekordného" roka 2022.

Po víťazstve Labouristickej strany v britských voľbách v júli nový premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbili posilniť spoluprácu pri riešení nárastu počtu migrantov. Starmer zrušil plán predošlej vlády konzervatívcov na posielanie migrantov do zadržiavacieho tábora v africkej Rwande.

Francúzske úrady sa snažia zabrániť migrantom, aby sa vydali na plavbu, no keď už sú na mori, nezasahujú proti nim s výnimkou prípadov záchrany, pričom sa odvolávajú na bezpečnostné dôvody, priblížila agentúra AFP.

Obe vlády medzitým podnikajú kroky proti skupinám prevádzačov, ktorí plavby organizujú a ktorým každý z migrantov platí za riskantnú cestu tisíce eur. Podľa francúzskych úradov tento rok rozbili 15 takýchto skupín a zadržali viac ako 350 ľudí.

(tasr)

  |  

Rusi avizujú "tvrdú odpoveď" za útok Ukrajiny v Kurskej oblasti

Ruská armáda neďaleko dedín Tolpino a Obščij Kolodez zaútočila na ukrajinské jednotky a zastavila ich postup hlboko na ruské územie. Vyhlásilo to v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Nepriamo tak priznalo prienik ukrajinských jednotiek približne 25 až 30 kilometrov na ruské územie.

Ukrajinská ofenzíva do ruských pohraničných oblastí, ktorá sa začala v utorok, ruskú armádu zaskočila. Nemenovaný zástupca ukrajinských ozbrojených síl pre AFP uviedol, že sa jej zúčastňujú tisíce jednotiek.

Rozsiahlosť operácie potvrdzujú tiež správy z ukrajinskej Sumskej oblasti, kde reportéri tejto agentúry zaznamenali niekoľko desiatok ukrajinských obrnených vozidiel rôznych typov označených bielym trojuholníkom.

Sumská oblasť leží pri hraniciach s Ruskom, ukrajinské jednotky z nej spustili operáciu na ruskom území.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu prostredníctvom svojej hovorkyne Marie Zacharovovej prisľúbilo "tvrdú odpoveď, ktorá na seba nenechá dlho čakať". Ruská armáda sa ukrajinský útok snaží odraziť pomocou tankov, letectva, dronov a delostrelectva.

(tasr)

  |  

Vučič považuje demonštrantov proti ťažbe lítia za súčasť hybridnej vojny proti jeho vláde podporovanej Západom

Srbský prezident sa pritom zaviazal, že podnikne ostré právne kroky proti demonštrantom, ktorí v sobotu blokovali železničnú a cestnú dopravu. Ozrejmil, že protest bol usporiadaný demokraticky, ale blokovanie dopravy na diaľnici predstavovalo "teror menšiny nad väčšinou".

"Vedeli sme o všetkom podrobne. Myslíte si, že ste niekoho prekvapili... Vždy sme boli zdržanliví, bez násilia sme zabezpečovali poriadok v krajine, bez problémov," dodal Vučič podľa agentúry AP.

V sobotu tisícky ľudí vyšli do ulíc Belehradu, aby protestovali proti ťažbe lítia v Srbsku a niektorí neskôr zablokovali koľaje na dvoch železničných staniciach a zastavili dopravu na hlavnej diaľnici. Ľudí zo staníc vyhnala v nedeľu ráno poriadková polícia.

Z tisícok ľudí protestujúcich počas soboty v uliciach Belehradu bolo 14 predvedených na vypočúvanie. Polícia podľa tamojšieho ministra vnútra Ivica Dačiča pracuje na identifikácii všetkých páchateľov, ktorí budú čeliť obvineniam.

(sita)

  |  

Biden označil Trumpa za hrozbu pre bezpečnosť krajiny

"Zapamätajte si moje slová, ak zvíťazí [...] v týchto voľbách, sledujte, čo sa stane," povedal Biden vo svojom prvom rozhovore po odstúpení z prezidentského súboja pre CBS News. Dodal, že "sme v zlomovom bode v dejinách sveta a demokracia je kľúčom".

Americký prezident zároveň priznal, že v televíznej debate s Donaldom Trumpom, ktorá podčiarkla obavy týkajúce sa jeho veku, nepodal presvedčivý výkon. Podľa vlastných slov však mal "veľmi zlý deň", pretože bol chorý, zo zdravotného hľadiska však nemá žiaden vážny problém.

Rozhodnutie odstúpiť z volebného súboja vysvetlil Biden aj obavami ďalších politikov svojej Demokratickej strany, že poškodí ich šance na opätovné zvolenie. Dodal, že jeho hlavnou prioritou je zabrániť Trumpovi, aby sa znova dostal k moci. "Kritickou otázkou je pre mňa stále – a nie je to žart – zachovanie tejto demokracie," povedal.

"Mám voči krajine povinnosť urobiť to najdôležitejšie, čo môžeme urobiť, a to je – musíme, musíme, musíme poraziť Trumpa." Biden tiež podotkol, že je hrdý na to, čo vo funkcii prezidenta dosiahol v oblasti tvorby pracovných miest, investícií či obnovy po pandémii covidu.

Poznamenal, že sa bude zapájať do kampane svojej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorú demokrati namiesto neho nominovali do prezidentských volieb.

Podčiarkol, že po volebnom víťazstve v roku 2020 očakával, že odslúži len jedno funkčné obdobie, no presvedčili ho, aby znovu kandidoval. "Uvažoval som o sebe ako o prechodnom prezidentovi. Neviem ani povedať, koľko mám rokov. Je pre mňa ťažké dostať to z úst, ale veci sa dostali do pohybu tak rýchlo, že sa to nestalo," zhodnotil v televíznom rozhovore.

(tasr)