Preskočiť na obsah
  |  

Hamas odmieta nové podmienky dohody o prímerí v Gaze

Palestínske militantné hnutie Hamas neprijme nové podmienky Izraela z návrhu zo štvrtkových rokovaní v katarskej Dauhe, ktorých cieľom je dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov. Vyjadrenia anonymných predstaviteľov hnutia citovali agentúry AFP a Reuters.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu pre Reuters uviedol, že výsledky rokovaní z Dauhy nespĺňajú to, na čom sa účastníci dohodli 2. júla. Hnutie vtedy súhlasilo s návrhom trojfázovej mierovej dohody, ktorú predstavil prezident USA Joe Biden koncom mája.

Zdroj oboznámený so záležitosťou uviedol, že nové požiadavky Izraela zahŕňajú ponechanie vojakov v Pásme Gazy pozdĺž hraníc tejto enklávy s Egyptom. Hamas však podľa tohto zdroja požaduje úplné prímerie, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy, návrat vysídlených osôb a výmenu väzňov a rukojemníkov bez obmedzení.

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy pokračovali vo štvrtok v Dauhe, v piatok ich však prerušili. Hamas sa na nich priamo nezúčastnil, je však o ich priebehu informovaný. Účastníci sa majú znova stretnúť na budúci týždeň v egyptskej Káhire.

(tasr)

  |  

Cena zlata pokorila historický rekord

V piatok sa jedna troyská unca zlata obchodovala na americkej burze za viac než 2 500 dolárov, čo znamená historický rekord. Analytici však očakávajú, že v druhej polovici roka cena kovu vystúpi ešte vyššie, na rast ceny totiž priaznivo vplýva ohlásené zníženie úrokových sadzieb Federálnou rezervnou bankou (Fed).

„Vzhľadom na jasné náznaky výrazného zníženia úrokových sadzieb zo strany Fedu sme zvýšili našu prognózu ceny zlata na konci roka na 2 500 dolárov za troyskú uncu,“ hovorí pre portál FXStreet analytik nemeckej Commerzbank Carsten Fritsch s tým, že pred vyhlásením šéfa Fedu Jeromea Powella bola prognóza na 2 300 dolároch.

Troyská unca získala svoj názov podľa francúzskeho mesta Troyes v grófstve Champagne, kde sa konali výročné trhy (jarmoky). V prepočte do metrického systému ide o približne 31,1 gramu.

„Po troch zníženiach úrokových sadzieb, ktoré očakávame do konca roka, budú pravdepodobne nasledovať ďalšie tri v prvej polovici roka 2025. To je celkovo o dve zníženia úrokových sadzieb viac, než sme pôvodne očakávali,“ vysvetlil Fritsch.

„Preto očakávame, že cena zlata do polovice budúceho roka ďalej porastie na 2 600 dolárov. Koncom roka 2025 cena zlata pravdepodobne klesne na 2 550 dolárov (predošlá prognóza hovorila o 2 200 dolároch) vzhľadom na opätovný rast inflácie a s tým spojené špekulácie o zvyšovaní úrokových sadzieb v nasledujúcom roku,“ povedal analytik.

(sab)

  |  

Blinken v nedeľu pricestuje do Izraela, stretne sa aj s Netanjahuom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestuje v nedeľu do Izraela. V pondelok sa stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, potvrdil Biely dom pre spravodajský portál Axios, ktorý citovala agentúra Reuters.

Blinkenovo pondelkové stretnutie s Netanjahuom potvrdili aj predstavitelia Izraela, píše Reuters. Izraelský predstaviteľ tiež uviedol, že izraelská delegácia sa v piatok vráti domov z rokovaní v katarskej Dauhe, ktorých cieľom je ukončiť vojnu v Pásme Gazy a dosiahnuť prepustenie rukojemníkov.

Rozhovory sa začali vo štvrtok, v piatok ich však prerušili a pokračovať majú na budúci týždeň.

Na izraelských predstaviteľov sa vo svojom príspevku na sieti X odvolal aj reportér Axiosu. Ten dodal, že Blinken možno počas svojej cesty navštívi aj egyptskú Káhiru a Dauhu v Katare.

(tasr)

  |  

Británia a Francúzsko odsudzujú útok na Západnom brehu, Nemecko žiada tresty

Británia a Francúzsko odsúdili štvrtkový útok izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, pri ktorom prišiel o život Palestínčan. Nemecko žiadalo zastavenie násilia a potrestanie páchateľov, informovala agentúra AFP.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy označil podpaľovanie budov, hádzanie zápalných fliaš na autá a vyháňanie ľudí z ich domovov za strašné a čo najráznejšie ho odsúdil.

Francúzsky šéf diplomacie Stépnane Séjourné útoky tiež odsúdil a označil ich za neprijateľné. „Akékoľvek činy, ktoré môžu ohroziť proces rokovaní o dohode o prímerí, sú neprijateľné,“ uviedol Séjourné v Jeruzaleme.

„Odsudzujeme násilie extrémistických osadníkov, ktorí včera na Západnom brehu Jordánu napadli palestínsku dedinu a založili požiare,“ uviedlo na sieti X nemecké ministerstvo zahraničných vecí a pripomenulo, že o život prišiel jeden Palestínčan. „Toto násilie je neprijateľné, útoky musia čo najskôr prestať.“

Palestínčania majú podľa nemeckého ministerstva právo na život v bezpečí. „Izrael je povinný chrániť Palestínčanov na území Západného brehu Jordánu, zastaviť tieto útoky a trestne stíhať páchateľov,“ uviedol rezort.

Pri štvrtkovom útoku na dedinu Džít neďaleko mesta Nábulus prišiel podľa palestínskych úradov o život jeden Palestínčan a ďalší utrpel zranenia. Osadníci použili zápalné fľaše a v dedine podpálili domy a autá, napísala stanica BBC s odvolaním sa na palestínske úrady a izraelskú armádu.

Západný breh Jordánu (Predjordánsko) je palestínske územie, ktoré Izrael okupuje od roku 1967 a od Pásma Gazy ho delí izraelské územie. Žije tam približne 700-tisíc Židov, väčšina medzinárodného spoločenstva však osady považuje za nezákonné na základe medzinárodného práva. Izrael to odmieta.

Prejavy násilia sa na tomto území vystupňovali od začiatku konfliktu v Pásme Gazy 7. októbra minulého roka. O život odvtedy prišli stovky Palestínčanov po zásahoch izraelskej armády či útokoch osadníkov.

(tasr)

  |  

Putin navštívi 18. a 19. augusta Azerbajdžan

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu pricestuje na dvojdňovú štátnu návštevu Azerbajdžanu. Jeho cesta bude zameraná na budovanie vzťahov, ako aj na rozhovory o medzinárodných a regionálnych záležitostiach, uviedol v piatok Kremeľ, ktorý citovala agentúra AFP.

„Diskutovať sa bude o ďalšom rozvoji rusko-azerbajdžanských strategických vzťahov, ako aj o aktuálnych medzinárodných a regionálnych problémoch,“ oznámila Moskva.

Prvá Putinova návšteva tejto kaukazskej krajiny od septembra 2018 sa uskutoční v čase, keď sa Rusko snaží opätovne presadiť ako mierotvorca vo vzťahoch medzi Azerbajdžanom a jeho úhlavným nepriateľom Arménskom.

Na návštevu ruského lídra pozval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, dopĺňa tlačová agentúra TASS.

„Po návšteve sa plánuje prijatie spoločného vyhlásenia hláv štátov a podpísanie medzivládnych a iných dokumentov,“ uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Vplyv Ruska na Kaukaze v uplynulých rokoch zoslabol, pričom Arménsko sa snaží o užšie vzťahy so Západom a Azerbajdžan sa stáva kľúčovým hráčom na európskom energetickom trhu.

Európske štáty, ktoré sa odvracajú od ruského zemného plynu, sa od februára 2022, keď Moskva spustila vojnu na Ukrajine, čoraz viac obracajú na Azerbajdžan bohatý na ropu a plyn ako na náhradného dodávateľa.

(tasr)

  |  

Fico: Podám návrh na odvolanie Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu

Líder opozičného hnutia a podpredseda Národnej rady SR Michal Šimečka odmieta tvrdenia koaličnej SNS, ktorá kritizovala finančné napojenie rodiny Šimečkovcov prostredníctvom jej spoločnosti na Fond na podporu umenia (FPU). Premiér Robert Fico však tvrdí, že Šimečka nezvoláva protesty len pre destabilizáciu politickej situácie a zvyšovanie pravdepodobnosti ďalšieho atentátu, ale aj pre ochranu finančných záujmov svojej rodiny. Lídra opozície chce preto odvolať z funkcie podpredsedu parlamentu.

"Najatá opozícia kričí len preto, lebo vedenie ministerstva kultúry prijíma personálne a manažérske rozhodnutia, ktoré v praxi znamenajú odstrihnutie rôznych, prepáčte, 'kultúrnych čudákov' od štedrého zdroja verejného rozpočtu. A takto je to aj s Nadáciou Milana Šimečku, ktorá dostala od roku 2020 viac ako 650-tisíc eur," vyhlásil predseda vlády v najnovšom videu.

Dodal, že nadácia sa "venuje všetkému, len nie podpore Slovenska". Zároveň ho rozhorčuje, že po tom, ako na to verejne upozornila ministerka kultúry Martina Šimkovičová, tak "pán Šimečka namiesto toho, aby veci priznal, nadáciu svojho deda, kde v správnej rade sedí opäť nejaký Šimečka, zaprie".

Fico zároveň predsedovi PS odkázal, že ak je za návrhom na odvolanie ministerky kultúry, tak on navrhne vládnej koalícii, aby "za takéto hrubé zneužívanie demokratických inštitútov" podala návrh na jeho odvolanie z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. "A aby sa o návrhu na odvolanie ministerky kultúry a pána Šimečku konala spoločná rozprava. To bude zábava, o čom všetkom sa Slovensko dozvie," dodal premiér.

Šimečka sa bráni

Michal Šimečka si myslí, že jediným dôvodom jeho prípadného odvolávania z funkcie podpredsedu parlamentu bude pomsta za dobrú opozičnú prácu.

"Robert Fico je zatrpknutý pomstychtivý človek. Jediný dôvod na moje odvolávanie bude pomsta za dobrú opozičnú prácu. Je to pomsta za 18.000 ľudí na protivládnom proteste. A je to aj pomsta za to, že ideme odvolávať absolútne nekompetentnú ministerku kultúry a ministra spravodlivosti, ktorý púšťa na slobodu kriminálnikov," poznamenal.

Líder opozičného PS v piatok obhajoval aj Nadáciu Milana Šimečku s tým, že je to nezávislá nadácia. "Funguje na Slovensku viac ako 30 rokov. Za ten čas spravila možno už stovky skvelých projektov pre tisícky žiakov, učiteliek a zamestnancov samospráv na celom Slovensku," uviedol Šimečka.

Doplnil, že v Nadácii Milana Šimečku pracujú nezávislí ľudia, majú správnu radu a všetky jej výročné správy je možné nájsť na internete. Podotkol, že predmetnú nadáciu pomenovali po jeho starom otcovi, filozofovi a disidentovi Milanovi Šimečkovi (1930 - 1990).

Koaličná SNS vyzvala Šimečku, aby zariadil, že nadácia nesúca meno po jeho starom otcovi "sa nedotkne peňazí z FPU".

Nadácia Milana Šimečku: Odmietame podozrenia o ovplyvňovaní procesu čerpania dotácií z FPU

Za nepravdivé považuje nadácia tiež tvrdenia, že rodina Šimečkovcov finančne profituje z aktivít nadácie. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a generálny tajomník služobného úradu rezortu Lukáš Machala podľa nadácie zavádzali.

"Udeľovanie dotácií na trojročné obdobie nie je nič neštandardné, ba priam naopak. Dáva príležitosť ustáleným veľkým festivalom, prehliadkam a súťažiam plánovať víziu a ciele aktivít na viac ako rok, čím zabezpečuje ich väčšiu kvalitu a rozvoj," uviedla riaditeľka nadácie Veronika Fishbone-Vlčková.

Podobné zmluvy má podľa nej uzatvorených aj ďalších desať organizácií, ktoré dostali podporu tento rok.

Fishbone-Vlčková vysvetlila, že podporu získali na festival [fjúžn]. Projekt podľa riaditeľky získal podporu 22. decembra 2023 rozhodnutím riaditeľa FPÚ, pred novelou zákona o FPÚ. Nie je preto podľa riaditeľky možné tvrdiť, že je rozhodnutie účelové.

Ako poznamenala, z aktivít nadácie profitujú umelci, ľudia s cudzineckým pozadím a široká verejnosť, nie rodina Šimečkovcov. "Neexistuje žiadny predstaviteľmi ministerstva vykonštruovaný konflikt záujmov," doplnila s tým, že nadácia od FPU získala od roku 2020 do tohto roku 254 300 eur, ďalších 164 700 eur z ministerstva školstva, spravodlivosti a kultúry.

(tasr, max)