Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká polícia zadržala predpokladaného páchateľa útoku nožom v Solingene

Nemecká polícia v sobotu zadržala predpokladaného páchateľa útoku nožom v piatok na mestských slávnostiach v meste Solingen v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý si vyžiadal tri obete a osem zranených, oznámil krajinský minister vnútra Herbert Reul.

Reul v televízii ARD uviedol, že ide o "skutočného podozrivého", po ktorom polícia pátrala a zaistila aj dôkazy. V súčasnosti ho vypočúvajú. Hovorca krajinského ministerstva potvrdil, že sa muž úradom prihlásil sám. Podľa týždenníka Der Spiegel bolo mužovo oblečenie špinavé a pokryté krvou.

Der Spiegel informoval, že zadržanou osobou je 26-ročný Sýrčan, ktorý prišiel do Nemecka koncom roka 2022 a požiadal o azyl.

K útoku došlo v piatok večer na námestí Fronhof počas osláv 650. výročia založenia mesta. O život prišli dvaja muži a jedna žena. Päť osôb utrpelo vážne zranenia. Polícia v sobotu zadržala 15-ročného chlapca, ktorý by podľa nej mohol byť spojený s útokom. Neskôr informovali o zadržaní ďalšej osoby. Polícia však uviedla, že nemôže poskytnúť viac podrobností o tejto osobe ani o jej súvislosti s útokom, píše Reuters.

K zodpovednosti za piatkový útok sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát (IS). Na sieti Telegram napísala, že útok je "pomstou za moslimov v Palestíne a všade", čím zjavne narážala na vojnu Izraela a hnutia Hamas v Pásme Gazy, píše AFP.

IS však bezprostredne neposkytla žiadne dôkazy pre svoje tvrdenie a podľa Reuters nie je jasné, aký blízky vzťah bol medzi útočníkom a teroristickou organizáciou. Nemecká prokuratúra v sobotu uviedla, že nevylučuje teroristický motív tohto činu.

(tasr)

  |  

Rusko tvrdí, že pri ukrajinskom útoku v Belgorodskej oblasti zahynulo päť ľudí

Najmenej päť ľudí zahynulo a ďalších 12 utrpelo zranenia pri ukrajinskom ostreľovaní mesta Rakitnoje v ruskej Belgorodskej oblasti, oznámil v nedeľu tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

Gladkov na sieti Telegram uviedol, že pri ukrajinskom ostreľovaní utrpeli zranenia tri deti, z toho dve boli prevezené do nemocnice. Sedem dospelých bolo taktiež hospitalizovaných, pričom štyria z nich sú vo vážnom stave. V dôsledku útoku došlo k poškodeniu desiatich súkromných domov, dvoch ďalších budov a niekoľkých vozidiel. Poškodené je aj plynové potrubie a niekoľko obcí je bez plynu. Podľa Gladkova došlo aj k poškodeniu elektrického vedenia.

Na území Belgorodskej oblasti je od 15. augusta v platnosti režim mimoriadnej situácie podľa federálnej stupnice v dôsledku pretrvávajúcich útokov ukrajinských síl. Úrady taktiež nariadili evakuáciu tejto oblasti.

(tasr)

  |  

Hizballáh oznámil rozsiahle útoky na Izrael. Židovský štát vyhlásil mimoriadnu situáciu

Iránom podporované hnutie Hizballáh v nedeľu uviedlo, že začalo útočiť na Izrael veľkým počtom bezpilotných lietadiel a rakiet v reakcii na zabitie veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte.

Hizballáh vo svojom vyhlásení uviedol, že v súvislosti s počiatočnou reakciou na zabitie svojho veliteľa uskutočnil letecký útok s veľkým počtom dronov zameraný hlboko do Izraela. Podľa Hizballáhu si "vojenské operácie vyžiadajú určitý čas".

Hnutie dodalo, že zasiahlo jedenásť izraelských vojenských objektov a na sever Izraela vypálilo viac ako 320 rakiet a vyslalo bezpilotné lietadlá. Prvá fáza sa podľa vyjadrenia hnutia "skončila s úplným úspechom".

Hizballáh vo vyhlásení dodal, že je „na najvyššej úrovni pripravenosti a bude stáť pevne a ostražito“ voči akémukoľvek izraelskému „previneniu alebo agresii“, najmä ak budú zranení civilisti, a že „trest bude veľmi prísny a tvrdý“.

https://twitter.com/manniefabian/status/1827551008894955539

Tel Aviv na útok reagoval preventívne

Izraelská armáda v nedeľu oznámila, že uskutočňuje údery proti tejto skupine a vyzvala ľudí v južnej časti Libanonu, aby urýchlene odišli. Armáda tvrdila, že začala s údermi po tom, ako údajne zistila, že Hizballáh plánuje svoju odvetu proti Izraelu.

"Monitorujeme prípravy Hizballáhu na uskutočnenie rozsiahlych útokov na izraelské územie v blízkosti vašich domovov. Ste v nebezpečenstve. Útočíme a eliminujeme hrozby Hizballáhu," uviedla armáda v arabsky písanom varovaní obyvateľom južného Libanonu.

V krajine vyhlásili mimoriadnu situáciu

V severnom Izraeli sa v odozve na útok Hizballáhu ozývali sirény a izraelské medzinárodné letisko Ben-Gurion odklonilo prichádzajúce lety a odložilo štarty, píše AP.

Bezprostredne nie sú hlásené žiadne obete na životoch alebo zranení, no na bilanciu si bude treba počkať.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Gallant riadia najnovšiu operáciu z vojenského veliteľstva v Tel Avive, uviedol úrad premiéra. Minister obrany v Izraeli vyhlásil na 48 hodín mimoriadnu situáciu a premiér zvolal na nedeľu ráno zasadnutie bezpečnostného kabinetu.

"Vyhlásenie výnimočného stavu umožňuje izraelskej armáde vydávať pokyny občanom Izraela vrátane obmedzenia zhromaždení a uzavretia miest, kde to môže byť relevantné," uviedol Gallant vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad.

https://twitter.com/manniefabian/status/1827559840819855685

Počas rokovaní o prímerí

K útokom došlo v čase, keď Egypt hostí nové kolo rokovaní zameraných na dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a prepustenia rukojemníkov. Od začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra, dochádza takmer ku každodenným cezhraničným útokom medzi izraelskou armádou a Hizballáhom.

Hizballáh je Iránom podporované islamistické hnutie so sídlom v Libanone a disponuje jednou z najsilnejších polovojenských síl na Blízkom východe.

(tod/tasr)

  |  

Francúzi zadržali šéfa Telegramu. Zastal sa ho aj Musk

Zakladateľ a generálny riaditeľ aplikácie Telegram Pavel Durov bol v sobotu zadržaný na francúzskom letisku Le Bourget, uviedli televízie TF1 a BFM.

Francúzska televízia TF1 na svojej internetovej stránke oznámila, že Durov cestoval svojím súkromným lietadlom z Azerbajdžanu a dodala, že na neho úrady vo Francúzsku vydali zatykač v rámci predbežného policajného vyšetrovania.

Televízne stanice TF1 a BFM uviedli, že vyšetrovanie sa zameriava na nedostatočné moderovanie obsahu na Telegrame. Polícia sa údajne domnieva, že táto situácia umožňuje, aby trestná činnosť v aplikácii pokračovala bez zábran.

"Dosť bolo beztrestnosti Telegramu," povedal jeden z vyšetrovateľov, ktorý bol prekvapený, že Durov priletel do Paríža s vedomím, že je hľadaný.

Musk sa za neho postavil

Stanica CNN tvrdí, že nedostatočné moderovanie vedie k využívaniu sociálnej siete na pranie špinavých peňazí, obchodovanie s drogami a zdieľanie pedofilného obsahu.

Durov sa podľa AFP mal v nedeľu dostaviť na súd. Podnikateľ je podozrivý, že neprijal opatrenia na obmedzenie kriminálneho využívania svojej platformy.

Na obranu Pavla Durova sa okamžite postavil americký inovátor Elon Musk. Zdieľal časť Durovovho rozhovoru s Tuckerom Carlsonom, kde ruský podnikateľ okrem iného oceňuje Muskov prístup k sieti X.

Moskva kritizuje Paríž

Ruské veľvyslanectvo v Paríži v nedeľu obvinilo francúzske úrady z odmietania spolupráce po zadržaní tohto biznismena. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na ruské médiá.

"Okamžite sme požiadali francúzske orgány o vysvetlenie dôvodov tohto zadržania a žiadali sme, aby boli chránené jeho práva a aby mu bol umožnený konzulárny prístup. Francúzska strana doteraz odmieta v tejto otázke spolupracovať," uviedlo ruské veľvyslanectvo v Paríži vo vyhlásení, z ktorého citovala ruská agentúra RIA Novosti. Ruskí diplomati sú podľa agentúry Reuters v kontakte s podnikateľovým právnikom.

Odmietol vypnúť ruskú opozíciu

Tridsaťdeväťročný Durov sa narodil v Rusku, avšak krajinu v roku 2014 opustil po tom, ako odmietol splniť požiadavky na zrušenie opozičných komunít na svojej sociálnej sieti VKontakte, ktorú predal, píše Reuters. Podľa ruských a francúzskych médií získal Durov v roku 2021 francúzske občianstvo.

Telegram sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stal hlavným zdrojom nefiltrovaného a podľa Reuters niekedy aj zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu.

Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že ruské veľvyslanectvo vo Francúzsku podniká "okamžité kroky" na objasnenie situácie v súvislosti so zadržaním podnikateľa. Viacerí ruskí blogeri vyzvali na protesty pred francúzskymi veľvyslanectvami po celom svete.

(tasr/tod)

  |  

Izraelská armáda tvrdí, že útočí na ciele Hizballáhu v Libanone

Izraelská armáda v nedeľu skoro ráno oznámila, že uskutočňuje údery v Libanone po tom, ako zistila prípravy na "rozsiahle" útoky zo strany Iránom podporovanej militantnej skupiny Hizballáh.

"Monitorujeme prípravy Hizballáhu na uskutočnenie rozsiahlych útokov na izraelské územie v blízkosti vašich domovov. Ste v nebezpečenstve. Útočíme a eliminujeme hrozby Hizballáhu," uviedla armáda v arabsky písanom varovaní obyvateľom južného Libanonu.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari oznámil, že na ciele v Libanone útočí Izrael v rámci sebaobranného aktu na odstránenie hrozieb, píše AP. Armáda vyzvala obyvateľov, aby okamžite opustili oblasť na juhu Libanonu, kde pôsobí Hizballáh. "Armáda urobí všetko, čo bude potrebné na ochranu občanov Izraela. V nasledujúcich hodinách vás budeme informovať o najnovšom vývoji situácie," dodala vo vyhlásení.

Hizballáh a Izrael sa ostreľujú takmer denne, avšak po tom, čo Irán a ním podporované hnutie prisľúbili potrestať zabitie politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne a jedného z veliteľov Hizballáhu Fuáda Šukra v Bejrúte, sa zvýšila hrozba z vypuknutia regionálnej vojny. Z ich smrti obviňujú Izrael, ktorý to teraz nepotvrdil ani nevyvrátil.

(tasr)

  |  

Szijjártó: Za zastavením tranzitu ruskej ropy cez Ukrajinu je zrejme Brusel

To, že Európska komisia odmietla úlohu sprostredkovateľa v spore o zablokovaní tranzitu ropy spoločnosti Lukoil z Ruska cez Ukrajinu, naznačuje, že za zastavením dodávok je Brusel. V sobotu to uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Ropa spoločnosti Lukoil netečie nielen do Maďarska, ale ani na Slovensko. Ide o následok zaradenia Lukoilu na sankčný zoznam Ukrajiny.

Najnovšie tvrdenie maďarského šéfa rezortu diplomacie prišlo podľa agentúry Reuters deň po tom, ako eurokomisia odmietla sprostredkovanie ohľadom zabezpečenia dodávok ropy medzi Maďarskom a Slovenskom na jednej strane, a Ukrajinou na druhej.

„Skutočnosť, že Európska komisia vyhlásila, že nie je ochotná pomôcť pri zabezpečení energetických dodávok Maďarska a Slovenska, naznačuje, že z Bruselu bol do Kyjeva vyslaný príkaz, aby spôsobil ťažkosti a problémy v energetických dodávkach Maďarska a Slovenska,“ povedal Szijjártó.

Hovorca Európskej komisie odmietol vyjadrenie ministra komentovať. Tvrdé slová šéfa maďarského rezortu diplomacie pritom z jeho úst neprichádzajú prvýkrát.

Koncom júla v príspevku na Facebooku kritizoval v tejto problematike Európsku komisiu, pričom načrtol dva možné scenáre.

Podľa prvého je eurokomisia taká slabá, že nie je schopná presadiť základné záujmy dvoch členských štátov proti krajine kandidujúcej na vstup do EÚ.

Druhou možnosťou podľa neho je, že zastavenie tranzitu nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli: "Takže nie, nie ukrajinská vláda, ale Európska komisia chcela vydierať dve krajiny presadzujúce mier, ktoré odmietli dodávky zbraní," napísal.

Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v piatok pre Rádio Sloboda [pod hlavičkou stanice Slobodná Európa, pozn. red.] uviedol, že Komisia skúmala situáciu okolo ropy spoločnosti Lukoil, no nevidí dôvod na obavy.

„Skúmali sme vplyv ukrajinských sankcií na ruského dodávateľa energie Lukoil a zbierali sme informácie zo všetkých strán. (...) Dodávky ropy cez ropovod Družba pokračujú a v súčasnosti nie je problém s ich bezpečnosťou,“ uviedol Dombrovskis s tým, že eurokomisia od ukrajinských úradov dostala potvrdenie, že dodávky ropy z Ruska do Maďarska a na Slovensko neboli ovplyvnené, keďže Lukoil nie je počas tranzitu cez Ukrajinu oficiálnym vlastníkom tejto komodity.

Zo znenia ukrajinských sankcií však vyplýva, že sankcie sa na ropu Lukoilu vzťahujú aj v prípade, že Lukoil formálnym vlastníkom ropy nie je, no v rámci kontraktu má právo „vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.

Táto formulácia v podstate znamená, že možno zablokovať akýkoľvek majetok, ktorý je nejakým zmluvným spôsobom stále spätý s Lukoilom. A keďže Lukoil podľa dosiaľ platného kontraktu zodpovedal za prepravu ropy až po maďarsko-ukrajinské hranice, ukrajinské sankcie tranzit ropy blokovali.

Šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás sa totiž vo štvrtok vyjadril, že maďarská rafinéria MOL a Lukoil musia prekopať existujúcu zmluvu o dodávkach, aby sankcie obišli. Spresnil, že MOL bude musieť znášať riziko tranzitu od rusko-ukrajinskej hranice po maďarsko-ukrajinskú hranicu. To podľa neho dodávky predraží, no je to zákonné riešenie.

Český ekonóm Lukáš Kovanda na sociálnej sieti X napísal, že zmenou oproti doterajšej situácii bude najmä to, že „Lukoil už nebude zodpovedný za prepravu ropy až na ukrajinsko-maďarské hranice, ale len na tie rusko-ukrajinské“.

„Potom už zodpovednosť prevezme MOL. Čo mu predraží ropu zhruba o 1,5 dolára na jeden barel," dodal.

Tok ropy od ruskej spoločnosti na Slovensko by sa podľa slov Gulyása mohol obnoviť už na jeseň.

(max, sak)