Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Príbeh tigrov, ktoré boli nájdené v nelegálnom chove pri Trenčíne, má pre zvieratá šťastný koniec. Po tom, ako boli zhabané, boli dočasne umiestnené v bojnickej zoologickej záhrade.
Tam ich pripravovali na transport, ktorý sa uskutočnil v uplynulom týždni. Ako informujú noviny.sk, po dvoch dňoch a absolvovaní trasy 13-tisíc kilometrov napokon úspešne dorazili do cieľa v južnej Afrike.
(kol)
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Leyenová v súčasnosti zostavuje svoj tím komisárov. Krátko po svojom opätovnom zvolení uviedla, že jej cieľom je dosiahnuť rovnaký podiel mužov a žien v EK. Členské štáty však jej žiadosť navrhnúť dvoch kandidátov, muža a ženu, ignorovali.
Komisia, ktorá by mala nastúpiť do funkcie v decembri, by mohla mať len 22 percent alebo 26 percent žien (vrátane samotnej von der Leyenovej), čo je horšia rodová rovnováha ako v predchádzajúcej zostave Komisie z roku 2019, ktorá mala 44-percentné zastúpenie žien, uvádza denník Guardian.
Predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre rodovú rovnosť Lina Gálvezová vyzvala von der Leyenovú, aby trvala na rodovo vyvážených kandidátnych listinách. „Nikdy nič nedosiahneme bez posúvania hraníc, bez vyvíjania tlaku,“ povedala pre Guardian.
Viacerí lídri EÚ uviedli, že nemajú v úmysle nominovať ženu, keďže na to neexistuje žiadna zákonná požiadavka. Súčasne požiadavku na dvoch kandidátov mnohé členské krajiny EÚ neprijali, keďže práca eurokomisára je súčasťou zložitých rokovaní medzi vládnymi stranami a premiérmi, poprípade prezidentmi.
(mep)
Ukrajina požaduje od Spojeného kráľovstva povolenie na použitie rakiet Storm Shadow s dlhým doletom na ciele hlboko na ruskom území. Podľa Kyjeva by to mohlo prinútiť Moskvu, aby začala vyjednávať o zastavení bojov.
Jeden z nemenovaných zdrojov uviedol, že Rusko bude rokovať len vtedy, ak pochopí, že Ukrajina je schopná ohroziť Moskvu a Petrohrad. Použitie Storm Shadow na ciele, ktoré sú hlboko na území Ruskej federácie, by vraj demonštrovalo, že vojenské zariadenia v blízkosti hlavného mesta sú pod hrozbou priamych útokov.
Zdroje z prostredia vysokých ukrajinských predstaviteľov uviedli, že stratégia zatiaľ nemá podporu Spojených štátov amerických. Rozhodnutie použiť Storm Shadow však závisí aj od britskej a francúzskej vlády, keďže rakety spoločne vyvíjali tieto dve krajiny.
Ukrajina požiadala Spojené štáty aj o povolenie použitia rakiet ATACMS počas ofenzívy v Kurskej oblasti, ale zatiaľ nedostali kladnú odpoveď.
(mep)
Najmenej jeden turista prišiel o život a dvaja ďalší sú nezvestní po zrútení časti ľadovcovej jaskyne na juhu Islandu. Nešťastie sa stalo v nedeľu popoludní na ľadovci Breioamerkurjökull, ktorý v rámci organizovanej prehliadky navštívila skupina 25 turistov z viacerých krajín.
Pri zrútení sa steny jaskyne utrpeli dve osoby ťažké zranenia. Jedna zomrela na následky zranení na mieste nešťastia, ďalšiu previezol vrtuľník do nemocnice v hlavnom meste Reykjavík a je v stabilizovanom stave.
Na pátraní po nezvestných turistoch sa podieľa približne 200 ľudí. Operáciu z dôvodu bezpečnosti prerušili po zotmení, no bude sa v nej pokračovať v pondelok ráno. Islandská verejnoprávna televízia RÚV uviedla, že preprava vybavenia a záchranárov na ľadovec bola náročná pre členitý terén.
Podľa spravodajskej stránky Visir sprevádzal skupinu turistov sprievodca. Väčšina z nich bola v okamihu nešťastia mimo jaskyne.
(tasr)
Najmenej sedem mohutných explózií otriaslo v pondelok ráno ukrajinskou metropolou Kyjev vrátane jej centra. V celej krajine platil letecký poplach v súvislosti s ruskými vzdušnými útokmi.
Na účtoch na platforme Telegram sa objavili informácie o explóziách aj v iných častiach krajiny vrátane mesta Luck vo Volynskej oblasti na severozápade Ukrajiny, kde podľa tamojších predstaviteľov došlo v dôsledku leteckého útoku k poškodeniu obytnej budovy.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko medzitým uviedol, že po ruskom vzdušnom útoku na ukrajinskú metropolu došlo v niektorých jej častiach k prerušeniu dodávok vody a elektriny. Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK po útokoch ohlásila núdzové prerušenie dodávok elektriny.
(tasr)
Čínska armáda v pondelok uviedla, že zorganizovala armádne jednotky a spoločné policajné hliadky v blízkosti hraníc s Mjanmarskom, kde sa stupňujú boje medzi vládnucou juntou a povstaleckými skupinami.
Intenzívne boje sa odohrávajú v pohraničnom Kačjinskom a Šanskom štáte v Mjanmarsku. V dôsledku delostreleckej paľby však utrpeli zranenia ľudia na čínskej strane hranice, kde došlo aj k poškodeniu majetku. Ohrozuje to aj projekty infraštruktúry v Číne.
Cieľom najnovšej organizácie jednotiek je podľa čínskej armády otestovať schopnosť vojakov "rýchlo sa presúvať, blokovať a kontrolovať, spoločne zasahovať a udržiavať bezpečnosť a stabilitu v pohraničných oblastiach". Jedna z jednotiek armády bude od 27. do 29. augusta vykonávať cvičenie s ostrou muníciou na určitých úsekoch na čínskej strane hranice s Mjanmarskom, vyplýva z vyhlásenia, ktoré citovala agentúra Reuters.
Peking tvrdí, že konflikt v Mjanmarsku má negatívny vplyv na stabilitu a sociálny poriadok na čínsko-mjanmarskej hranici. Šéf čínskej diplomacie Wang I tiež nedávno povedal, že Čína pokračuje vo svojom záväzku nastoliť mier a stabilitu v Mjanmarsku.
(tasr)
Ruské úrady zhabali od spoločnosti Google viac ako 100 miliónov dolárov, ktoré použili na financovanie propagandy podporujúcej vojnu na Ukrajine. Ukazujú to súdne dokumenty.
Američania odhalili, že ešte v roku 2022 súdni exekútori zobrali finančné prostriedky z ruských bankových účtov technologického giganta a tým priviedli jeho pobočku v Rusku do bankrotu.
Podľa dostupných dokumentov správcovia konkurzu odovzdali všetky finančné prostriedky ruským televíznym kanálom vrátane štátnej RT a Tsargrad, ktoré sa zaviazali použiť prostriedky na podporu vojny na Ukrajine.
Ruská pobočka spoločnosti Google vyhlásila bankrot v roku 2022 a uviedla, že Kremeľ zhabal finančné prostriedky, no v súčasnosti stále nie je jasné, koľko ich vzal.
(mep)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že jednotkám Kyjeva sa podaril menší postup do vnútra územia ruskej Kurskej oblasti a ovládli tam ďalšie dve obce. Došlo k tomu viac než dva týždne po začiatku prekvapivej ofenzívy na ruské územie.
"Práve som hovoril s vrchným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Oleksandrom Syrským, a je tu postup našich vojakov v Kurskej oblasti. Od jedného do troch kilometrov. Dve ďalšie obce boli prevzaté pod našu kontrolu," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.
Ako zároveň dodal, v spomenutej oblasti na západe Ruska prebiehajú "aktívne akcie v ďalšej obci" a ukrajinská armáda zajala ďalších vojnových zajatcov, citujú agetúry AFP a DPA.
Ukrajinské sily vpadli na územie Kurskej oblasti 6. augusta a podarilo sa im získať pod kontrolu už desiatky obcí. Kurská jadrová elektráreň pri meste Kurčatov sa nachádza približne 60 kilometrov od mesta Sudža, ktoré v súčasnosti ovládajú ukrajinské jednotky. Agentúra Reuters informuje, že tvrdé boje zúria približne 30 kilometrov od elektrárne.
(tasr)
Mimoparlamentná strana Socialisti.sk apeluje na svojho predsedu Artura Bekmatova aby ukončil pomerne rozsiahlu spoluprácu so Smerom. Ten sa k téme doposiaľ nevyjadril.
Artur Bekmatov je v súčasnosti predsedom malej ľavicovej strany Socialisti.sk, ktorú zakladal historik Eduard Chmelár. V minulých parlamentných voľbách figuroval na kandidátke Smeru. Aj napriek tomu, že nebol zvolený za poslanca, stal sa poradcom premiéra Roberta Fica a tiež aj poslaneckým asistentom poslanca za Smer Michala Stušku.
Zhruba pred mesiacom sa strana Socialisti.sk začala pomerne ostro vyhradzovať voči politike súčasnej vládnej koalície a naďalej v tom pokračuje.
Robert Fico v priebehu minulého týždňa odvolal z funkcie poradcu premiéra Eduarda Chmelára, ktorý je čestným predsedom strany Socialisti.sk. Po odvolaní Chmelára prišla výzva od Bekmatovej strany, aby sa on sám vzdal svojich funkcií. Ako upozorňujú Aktuality, Bekmatov na tieto udalosti reaguje mlčaním.
V stanovisku strany k téme sa píše: „Smer sa tiež stále viac približuje k neoľudákom, čo sa naplno ukázalo aj pri konflikte Eduarda Chmelára s ministrom Tarabom. V tomto kontexte teda vyzývame predsedu hnutia Artura Bekmatova, aby zvážil, či má prioritu jeho pôsobenie v rámci Úradu vlády SR a NR SR a osobné materiálne výhody z toho plynúce, alebo vedenie hnutia Socialisti.sk.“
Ku kritike Bekmatova sa pridal aj sám Chmelár. „To, čo mu zazlievam, je fakt, že nevybojoval žiadne ďalšie miesta pre členov Socialistov.sk ani na kandidátke, ani v štátnych úradoch, že to hnutiu nič neprinieslo, že hral len na seba, že stranu nikam neposunul, lebo v parlamentných voľbách pod krídlami Smeru získala iba toľko hlasov, čo samostatne pod mojím vedením tri roky predtým a eurovoľby dopadli takým fiaskom, že Socialisti.sk sa už neobjavujú ani v prieskumoch nad 0,1 %. Z toho je potrebné vyvodiť dôsledky a porozmýšľať, ako ďalej,“ napísal na Facebooku.
(mep)
Kamala Harrisová, ktorá kandiduje v tohtoročných amerických prezidentských voľbách za Demokratickú stranu získala v predvolebnom modeli štvorbodový náskok nad jej hlavným rivalom a bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Náskok získala Harrisová v národnom prieskume verejnej mienky po tom, ako nezávislého kandidáta Roberta F. Kennedyho Jr. vyradili z modelu prieskumu, píše americký portál Newsweek. „Tak ako všetko ostatné v prezidentskej kampani, aj odstúpenie Roberta F. Kennedyho z prezidentskej kampane bolo čudné,“ cituje portál Natea Silvera, ktorý zverejnil výsledky predvolebného modelu
Podľa Silverovho modelu Harrisová vedie nad Trumpom v štátoch s historicky vyrovnanou podporou strán demokratov a republikánov, ako aj na celoštátnej úrovni. Kandidátka demokratov vedie nad bývalým americkým prezidentom v Arizone (46,6 percenta ku 45,1 percenta), Michigane (48 percenta ku 44,6 percenta), Pensylvánii (47,7 percenta ku 46 percenta) a Wisconsine (48,9 percenta ku 45,5 percenta).
Trump však vedie v Georgii, kde mu vyjadrilo podporu 47,5 percenta respondentov oproti 46,8 percentám pre Harrisovú. Tesný súboj zostáva v Severnej Karolíne, kde má Harrisová 46,8 percenta a Trump 46,5 percenta, a v Nevade, kde Harrisová vedie nad Trumpom so 46,2-percentnou podporou ku jeho 45-percentnej podpore.
Ak by novembrové voľby odzrkadľovali Silverove najnovšie výsledky prieskumov, Harrisová by vyhrala boj o prezidentské kreslo, konštatuje Newsweek.
(dak)
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty sa v egyptskej Káhire stále "horlivo" pokúšajú presadiť dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Vyjadril taktiež obavy pred ďalšou eskaláciou konfliktu na Blízkom východe.
Zdroje agentúry Reuters už skôr uviedli, že rokovania v Káhire medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom o prímerí a prepustení rukojemníkov boli neúspešné a nepriniesli žiadnu dohodu. Obe strany údajne odmietli viacero kompromisných návrhov.
Sullivan na tlačovej konferencii v kanadskom Halifaxe uviedol, že americká delegácia stále rokuje so sprostredkovateľmi z Egypta a Kataru, ako aj s izraelskými diplomatmi.
Na margo nedeľných raketových útokov libanonského hnutia Hizballáh na Izrael uviedol, že USA sa obávajú, že konflikt na Blízkom východe prerastie do väčšej vojny. Dodal, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je v sústavnom kontakte s Izraelom a o aktuálnej situácii v súvislosti s útokmi Hizballáhu je informovaná.
(tasr)
Pri útoku dronu v dedine Tinzaouaten na severe Mali pri hraniciach s Alžírskom údajne zahynulo 21 civilistov vrátane 11 detí. V noci na pondelok to potvrdil hovorca povstalcov z hnutia Stály strategický rámec pre obranu azawádskeho ľudu (CSP-PSD).
Povstalci uviedli, že útoky malijskej armády v nedeľu najskôr zasiahli miestnu lekáreň. Následne zaútočili aj na skupinu ľudí, ktorá sa zhromaždila pri mieste prvotného útoku. "Predbežná bilancia týchto zločineckých útokov je 21 zabitých civilistov vrátane 11 detí a vedúceho lekárne, desiatky zranených a obrovské materiálne škody," uvádza sa vo vyhlásení povstaleckej koalície.
Letecké útoky potvrdila aj malijská armáda, ktorá uviedla, že cielili na teroristov. Pokiaľ sa informácia potvrdí pôjde o najväčší počet obetí následkom útoku dronu od minuloročného vypovedania mierovej dohody medzi vládnucou vojenskou juntou a povstaleckými skupinami z radov Tuaregov, ktorí sa usilujú o nezávislosť severných častí Mali, pripomína AP.
K úderom došlo niekoľko týždňov po tom, čo malijská armáda a žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny utrpeli porážku od Tuaregov v blízkosti Tinzaouatenu. Pri ozbrojenom strete na konci júla zahynulo 84 ruských žoldnierov a 47 malijských vojakov. Malijská vojenská junta viní Ukrajinu z pomoci povstalcom, ktorým údajne dodali potrebné informácie, ktoré im umožnili podniknúť úspešný útok.
Tuaregovia sú etnická skupina, ktorá obýva saharskú oblasť vrátane časti severného Mali. Mnohí z nich sa cítia marginalizovaní malijskou vládou. Ich separatistická koalícia začala povstanie proti vláde junty v Mali v roku 2012, ale neskôr sa povstania zmocnili islamistické skupiny. V roku 2015 podpísala mierovú dohodu s vládou v Bamaku, ale CSP-PSD koncom roka 2023 od rokovaní odstúpilo.
(tasr)
Troch ľudí pobodali v nedeľu na karnevale v londýnskej štvrti Notting Hill, oznámila metropolitná polícia. Tridsaťdvaročná žena je v nemocnici v ohrození života, ďalšími zranenými sú muži vo veku 29 a 24 rokov.
Počas dňa utrpelo tiež zranenia 15 policajtov, uviedla metropolitná polícia. Jej príslušníci zadržali 90 osôb, z nich 18 malo pri sebe "útočné zbrane".
Na karnevale, ktorý vyvrcholí v pondelok, očakávajú celkovo okolo milióna ľudí. O bezpečnosť sa stará približne 7-tisíc policajtov, priblížila stanica Sky News. V posledných dvoch rokoch zadržali na karnevale v Notting Hill viac ako 500 osôb. Zaznamenali tam tiež pobodanie 15 ľudí, z ktorých jeden zomrel, ako aj napadnutie viac ako 125 policajných príslušníkov.
Notting Hill Carnival, vychádzajúci z tradícií afro-karibskej kultúry, je najväčším pouličným karnevalom v Európe. V rovnomennej štvrti Londýna ho organizujú od roku 1966 s cieľom spájať rozmanité komunity žijúce v britskej metropole.
(tasr)
Po raketovom útoku na hotel v ukrajinskom meste Kramatorsk zahynul člen spravodajského tímu agentúry Reuters Ryan Evans. Ďalší dvaja pracovníci sa zranili. Útok sa udial v sobotu večer. V nedeľu úmrtie svojho pracovníka potvrdila agentúra Reuters.
Evans (38) pre agentúru Reuters pracoval ako bezpečnostný poradca. Spolu s piatimi ďalšími členmi tímu bol ubytovaný v hoteli Sapphire v Kramatorsku. Pochádzal z Veľkej Británie a v minulosti pôsobil v jej ozbrojených silách. Pre britskú agentúru pracoval od roku 2022 a novinárom radil v bezpečnostných otázkach. Pôsobil na celom svete vrátane Ukrajiny, Izraela a parížskej olympiády.
"Ryanovej rodine a blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Ryan pomáhal mnohým našim novinárom pokrývať udalosti po celom svete; bude nám veľmi chýbať," uviedla agentúra Reuters. Dvaja ďalší pracovníci Reuters sú zranení, pričom jeden vážne. Oboch previezli do nemocnice.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že hotel zasiahla ruská balistická strela Iskander. Útok bol podľa neho "absolútne cielený a premyslený." Ruské ministerstvo obrany sa k situácii nevyjadrilo.
(tasr)
Palestínske militantné hnutie Hamas v nedeľu vyhlásilo, že odmieta nové podmienky Izraela predložené v rámci rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, čím ešte viac spochybnilo šance na dosiahnutie prelomu v najnovšom úsilí o ukončenie desať mesiacov trvajúcej vojny.
Mesiace trvajúce rozhovory nepriniesli dohodu o ukončení ničivej vojenskej kampane Izraela v Pásme Gazy, ani o prepustení zvyšných rukojemníkov, ktorých sa Hamas zmocnil pri útoku na Izrael vlani 7. októbra, čo vyvolalo vojnu.
Medzi kľúčové sporné body prebiehajúcich mierových rozhovorov sprostredkovaných Spojenými štátmi, Egyptom a Katarom patrí izraelská prítomnosť v tzv. filadelfskom koridore - úzkom a 14,5 kilometra dlhom úseku pozdĺž južných hraníc Pásma Gazy s Egyptom.
Hamas tvrdí, že Izrael ustúpil od záväzku stiahnuť svoje vojská z tohto koridoru, pričom predložil ďalšie nové podmienky vrátane kontroly vysídlených Palestínčanov, ktorí sa po začatí platnosti prímeria vrátia do hustejšie obývanej severnej časti enklávy.
"Nebudeme akceptovať diskusie o ustúpení od toho, na čom sme sa dohodli 2. júla, ani diskusie o nových podmienkach," povedal v nedeľu pre televíznu stanicu al-Aksá predstaviteľ Hamasu Usáma Hamdán.
Hamas v júli prijal návrh USA na začatie rozhovorov o prepustení izraelských rukojemníkov, vrátane vojakov a mužov, 16 dní po prvej fáze dohody zameranej na ukončenie vojny v Pásme Gazy, uviedol vysokopostavený zdroj z Hamasu.
Hamdán tiež uviedol, že Hamas odovzdal sprostredkovateľom svoju odpoveď na najnovší návrh. Dodal, že vyjadrenia USA o blížiacej sa dohode sú falošné.
(tasr, reuters)
Nemecká polícia v nedeľu oznámila, že sa jej sám prihlásil 26-ročný muž, ktorý tvrdí, že stál za piatkovým útokom nožom na festivale v meste Solingen. Podozrivý je sýrsky občan, ktorý v Nemecku požiadal o azyl, potvrdila polícia pre tlačovú agentúru The Associated Press.
Agentúra DPA bez citovania konkrétnych zdrojov uviedla, že jeho žiadosť o azyl zamietli a že už vlani mal byť deportovaný. Čas na deportáciu do Bulharska však uplynul po šiestich mesiacoch, po ktorých "Spolkový úrad pre migráciu udelil teroristovi Islamského štátu (IS) ,doplnkovú ochranu´,“ informuje Bild a dodáva, že muž neskôr žil v utečeneckom centre v Solingene.
Podľa Dublinského dohovoru je za azylové konanie zodpovedná krajina EÚ, do ktorej žiadateľ o azyl prvýkrát vstúpil. V tomto prípade zrejme ide o Bulharsko. Nemecké úrady zrejme netušili o možných väzbách Sýrčana na Islamský štát (IS), ako radikála ho pred útokom neevidovali.
Pri útoku na festivale v meste Solingen zomreli traja ľudia a osem ďalších utrpelo zranenia. Polícia v Düsseldorfe uviedla, že muž „vyhlásil, že je zodpovedný za útok“. „Účasť tejto osoby na tomto trestnom čine sa v súčasnosti intenzívne vyšetruje," dodala polícia.
V sobotu sa k útoku prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, ale neposkytla nijaké dôkazy. Extrémistická organizácia na svojej stránke uviedla, že útočník sa zameral na kresťanov a ako „vojak Islamského štátu“ vykonal útoky v piatok večer, „aby pomstil moslimov v Palestíne a všade inde“. Nemecká prokuratúra v nedeľu uviedla, že podozrivý zdieľa radikálnu ideológiu Islamského štátu a konal na základe takéhoto presvedčenia.
Obeťami piatkového útoku sa stali dvaja muži vo veku 67 a 56 rokov a jedna 56-ročná žena. „Festival diverzity“ v Solingene sa začal v piatok a mal trvať do nedele. Niekoľko pódií v centre mesta ponúkalo atrakcie, napríklad živú hudbu, kabaret a akrobaciu. Po piatkovom útoku však mesto zvyšok festivalu zrušilo.
(sita, dak)
Polícia v nedeľu večer pátrala po osobe, ktorá mala skočiť do vody na bratislavskej Kuchajde a nevynoriť sa. Podarilo sa ju vypátrať bez známok života.
"V súvislosti s pátraním po osobe, ktorá mala skočiť do vody na Kuchajde a následne sa nevynorila, policajti tretieho bratislavského okresu v spolupráci s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru realizovali potrebné úkony za účelom jej vypátrania. Približne o 19.30 h bolo pátranie ukončené, nakoľko osobu sa podarilo vo vodnej ploche nájsť, avšak bez známok života," uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Jana Šimunková.
Dodala, že policajti aktuálne na mieste vykonávajú neodkladné a neopakovateľné úkony súvisiace s uvedenou udalosťou.
(tasr)
Päť vozňov vlaku InterCity smerujúceho z rumunskej Kluže do Budapešti sa vykoľajilo v nedeľu večer v blízkosti Východnej stanice (Keleti pályaudvar). Pri nehode sa nikto nezranil. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Vykoľajený vlak IC Claudiopolis zablokoval príjazdové koľajnice Východnej stanice, ktorá preto nemohla prijímať ani vypravovať žiadne vlaky. Maďarská železničná spoločnosť MÁV upozornila cestujúcich na obmedzenia, výrazné meškania i na vynechanie vlakových spojov na uvedenej železničnej stanici.
(tasr)
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v nedeľu uviedlo, že pod zámienkou vojenských cvičení sa v blízkosti bielorusko-ukrajinských hraníc zhromaždilo veľké množstvo vojenského personálu a techniky bieloruských ozbrojených síl. V rovnakej oblasti boli spozorovaní aj bývalí členovia ruskej Vagnerovej skupiny.
Bieloruská armáda podľa ukrajinských spravodajských služieb zhromažďuje veľké množstvo vojenského personálu ako aj zbraní a vojenského vybavenia vrátane tankov, delostreleckých systémov, salvových raketometov, systémov protivzdušnej obrany a bojového ženijného vybavenia.
Podľa stanoviska, ktoré cituje spravodajský web Ukrajinska pravda, sa jednotky zhromaždili v Homeľskej oblasti, teda v bieloruskom regióne nachádzajúcom sa geograficky najbližšie ku Kyjevu.
„Vyzývame bieloruských predstaviteľov, aby sa pod tlakom Moskvy vyvarovali chýb, ktoré by mali tragické následky pre ich krajinu, a ozbrojené sily, aby zastavili nepriateľské manévre a presunuli sily od ukrajinskej štátnej hranice na vzdialenosť presahujúcu dosah zbraňových systémov Bieloruska,“ apeluje v stanovisku ukrajinský rezort.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ďalej zdôraznilo, že Ukrajina nikdy nepodnikla a ani nepodnikne žiadne nepriateľské akcie proti bieloruskému ľudu.
"Upozorňujeme, že v prípade narušenia ukrajinskej hranice Bieloruskom naša krajina prijme všetky potrebné opatrenia na uplatnenie práva na sebaobranu garantovaného Chartou OSN. V tomto prípade každá skupina vojsk, vojenské zariadenie a vojenská zásobovacia trasa v Bielorusku budú legitímnymi cieľmi pre ozbrojené sily Ukrajiny,“ uviedlo ministerstvo.
Pripomeňme, že pod zámienkou vojenského cvičenia nastala vo februári 2022 plnohodnotná vojna Ruska proti Ukrajine a že Bielorusko poskytlo pre vtedajší prvotný útok aj časť svojho územia vrátane spomenutej Homeľskej oblasti.
Alexander Lukašenko, prezident Bieloruska, 18. augusta vyhlásil, že jeho krajina poslala k ukrajinským hraniciam asi tretinu svojej armády pre prítomnosť viac ako 120-tisíc ukrajinských vojakov.
Dňa 15. augusta Lukašenko v rozhovore povedal, že Rusko pošle svojich vojakov do Bieloruska, aby poskytol vojenskú podporu v prípade agresie proti Minsku.
Oznámenie Ukrajiny o potencionálnom útoku z Bieloruska prichádza v čase, kedy sa ruské sily blížia k doneckému mestu Pokrovsk, ktorého dobytím by získali najväčšie sídlo od mája 2023. Na druhej strane, Ukrajinská armáda si stále drží relatívne rozsiahle pozície v ruskej Kurskej oblasti.
(tod)
Spojené štáty pomáhali sledovať paľbu rakiet a dronov, ktoré libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na nedeľu vypustilo na Izrael, ale nezúčastnili sa na úderoch na Libanon ani na zostreľovaní striel, uviedol predstaviteľ amerického rezortu obrany.
"USA sa nezúčastnili na preventívnych úderoch Izraela. Poskytli sme určitú podporu ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum), pokiaľ ide o sledovanie prichádzajúcich útokov libanonského Hizballáhu, ale neuskutočnili sme žiadne kinetické operácie, pretože neboli potrebné," uviedol činiteľ pod podmienkou zachovania svojej anonymity.
"Naďalej pozorne sledujeme situáciu a zostávame dobre pripravení podporiť obranu Izraela pred útokmi zo strany Iránu alebo akýchkoľvek jeho zástupcov," dodal predstaviteľ.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v nedeľu poprel, že izraelská armáda zničila tisíce raketometov tejto radikálnej militantnej skupiny.
"Reči o tom, že odboj (Hizballáh) sa chystal odpáliť 8-tisíc alebo 6-tisíc rakiet a dronov a že (Izrael) to prekazil, sú falošné tvrdenia," povedal Nasralláh v televíznom prejave a dodal, že boli zničené len "desiatky raketometov".
Izraelská armáda uviedla, že Hizballáhu sa nepodarilo zasiahnuť vojenskú spravodajskú základňu neďaleko Tel Avivu, ktorá bola podľa vodcu libanonskej ozbrojenej skupiny v nedeľu terčom raketového a dronového útoku. "Môžem potvrdiť, že na základni Glilot nedošlo k žiadnemu zásahu," povedal hovorca izraelskej armády.
Hizballáh vypálil rakety typu Kaťuša s cieľom zmiasť systém protivzdušnej obrany Železná kupola, aby jeho drony mohli preniknúť do izraelského vzdušného priestoru, spresnil v televíznom prejave Nasralláh.
Hizballáh už dávnejšie prisľúbil odplatu za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte.
(tasr, afp)
Ruská vláda na svojom najbližšom zasadnutí prerokuje návrh zákona, ktorým by rozšírila dôvody na odpísanie dlhov na úveroch, bývaní a komunálnych službách pre Rusov, ktorí bojujú na Ukrajine. Informovala o tom ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj z prostredia vlády.
V dokumente, o ktorom TASS tvrdí, že ho má k dispozícii, sa navrhuje "zaradiť k dôvodom ukončenia záväzkov vojenských osôb vyplývajúcich z úverových zmlúv udelenie štátneho vyznamenania týmto osobám, ktoré získali za plnenie úloh v priebehu špeciálnej vojenskej operácie“.
Inými slovami, pokiaľ ruský vojak získa na ukrajinskom bojisku vyznamenanie, štát mu odpustí dlhy. Návrh zákona, ktorý o tom hovorí, bude čoskoro prerokovaný ruskou vládou. Zasadnutia vlády sa konajú spravidla každý týždeň vo štvrtok. Ak vláda návrh schváli, predložia ho Štátnej dume.
Už teraz však platí, že všetci účastníci vojenskej služby a ich rodinní príslušníci majú nárok na úverové prázdniny na spotrebné a hypotekárne úvery, a tiež pôžičky. Svoje záväzky tak nemusia splácať počas celého trvania vojenskej služby. "Ak vojak zomrie alebo sa stane invalidom I. skupiny, úver a pôžička vystavené na jeho meno sa odpíšu," vysvetľuje TASS.
(dak)
Horskí záchranári v nedeľu popoludní pomáhali 41-ročnému paraglajdistovi, ktorý krátko po štarte z Novej hole narazil do stĺpa lanovky a uviazol na ňom. Na svojej oficiálnej webovej stránke o tom informovala Horská záchranná služba (HZS).
"Po vyslobodení mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a následne bol terénnym vozidlom HZS zvezený do Domu HZS," informovali horskí záchranári. Ako dodali, potom ho odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá ho s podozrením na poranenia v oblasti chrbta, hrudníka a panvy transportovala do nemocnice.
(tasr)
Americký minister obrany Lloyd Austin v nedeľu na mikroblogovacej sieti X uviedol, že v sobotu hovoril so svojím izraelským kolegom Joavom Gallantom, aby prediskutoval obranu Izraela proti akýmkoľvek útokom zo strany libanonskej militantnej organizácie Hizballáh.
„Opätovne som potvrdil pevný záväzok Spojených štátov pri obrane Izraela proti akýmkoľvek útokom Iránu a jeho regionálnych partnerov a zástupcov," uviedol Austin v nedeľňajšom príspevku na sieti X. Informuje o tom portál BBC.
Gallant predtým konštatoval, že s Austinom „vykonali spoločné hodnotenie" týkajúce sa „presných úderov, ktoré izraelská armáda uskutočnila v Libanone, aby zmarila bezprostrednú hrozbu voči občanom Izraela". Gallant dodal, že diskutovali o dôležitosti vyhnúť sa regionálnej eskalácii.
Hizballáh a Izrael na seba v sobotu nadránom navzájom zaútočili. Izraelská armáda vykonala sériu náletov na južný Libanon, čo bol podľa nej preventívny úder na Hizballáh. Militanti následne oznámili, že zaútočili na izraelské vojenské pozície v reakcii na júlové zabitie veliteľa Fuáda Šukra. Obe strany uviedli, že svoje útoky obmedzili na vojenské ciele.
Útoky sa odohrali v čase, keď sa v Egypte koná nové kolo rokovaní zameraných na ukončenie vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Hizballáh vyhlásil, že zastaví boje, ak sa v Pásme Gazy uzavrie prímerie.
(sita)
Počet prípadov ochorenia COVID-19 má podľa dát Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v auguste zatiaľ stúpajúcu tendenciu. Kým v 32. kalendárnom týždni tohto roka evidoval 76 prípadov, v nasledujúcom to bolo 135. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná u ľudí nad 65 rokov.
"COVID-19 je akútnym respiračným ochorením. Vzhľadom na počet ľudí, ktorí boli zaočkovaní, respektíve ochorenie prekonali, už priebeh ochorenia nebýva u väčšiny pacientov natoľko závažný. Tým klesá aj počet vykonaných testov na COVID-19," ozrejmil úrad.
Očakáva, že v nasledujúcom období budú prípady respiračných ochorení pribúdať. "V nasledujúcom období očakávame zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení aj hospitalizácií, najmä v období tzv. chrípkovej sezóny (október až apríl), kedy ľudí vo zvýšenej miere postihujú respiračné ochorenia, medzi ktoré patrí aj COVID-19," vysvetlil ÚVZ. O zavádzaní celoplošných opatrení sa podľa neho aktuálne neuvažuje.
Úrad priblížil, že v Európe v súčasnosti dominuje variant BA.2.86. vrátane jeho subvariantu KP.3. "Subvariant BA.2.86 sa radí pod variant omicron vírusu SARS-CoV-2. Uvádza sa, že je menej nákazlivý, avšak môže viesť k závažnejšiemu ochoreniu tým, že sa dostane ďalej do dolnej časti pľúc. KP.3 je súčasťou skupiny variantov s názvom 'FLiRT', spadajúcej pod variant omicron. V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz, že KP.3 spôsobuje závažnejšie ochorenie ako iné kmene," ozrejmil.
V prípade, že človek ochorie, ÚVZ odporúča nechodiť do práce, školy či do iných kolektívov a verejných priestorov. "Ak nie je možné zostať doma, napríklad z dôvodu, že si potrebujete ísť po lieky, dbajte na správne nosenie respirátora," doplnil.
Zdôraznil, že pri liečbe je potrebné riadiť sa pokynmi lekára a dôsledne sa doliečiť. Počas choroby by sa človek nemal stretávať s osobami mimo domácnosti. "Ak je to možné, v prípade ochorenia obmedzte kontakt aj so svojimi blízkymi, s ktorými žijete v jednej domácnosti," podotkol ÚVZ. Dôležité je tiež podľa neho pravidelné a dôkladné vetranie i dezinfekcia dotykových plôch. Apeluje aj na dôkladnú hygienu rúk.
(tasr)
USA a Spojené kráľovstvo poskytli Ukrajine satelitné snímky a spravodajské informácie o Kurskej oblasti po tom, ako ukrajinské ozbrojené sily začali ofenzívu v regióne. Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje z Washingtonu.
Dva zdroje amerického denníka uviedli, že informácie zo spojeneckých satelitov pomohli ukrajinským jednotkám sledovať pohyb ruských posíl, ktoré by mohli zaútočiť na Ozbrojené sily Ukrajiny po jej vpáde do Kurskej oblasti alebo odrezať jej možný ústup na Ukrajinu.
Úradníci taktiež vysvetlili, že ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti bola starostlivo naplánovaná, ale jej úspech prekonal očakávania. Ukrajina využila pomalú reakciu Moskvy a teraz koná pružnejšie, uviedli zdroje. Napriek tomu podľa nich Washington nie je presvedčený, že Ukrajina sa na dobytých územiach dlhodobo udrží.
Svedčí o tom nedostatok zákopov, mínových polí a obranných prekážok, ktoré by mohli ochrániť ukrajinskú armádu pred protiútokmi.
Predstaviteľ Pentagónu však, naopak, uviedol, že nedostatok obranných opevnení neznamená nutné zlyhanie udržania týchto území. Kyjev podľa neho môže plánovať posilnenie svojich pozícií ďalej na ruskom území s cieľom rozšíriť nárazníkovú zónu.
(dak)
Bývalý ruský premiér Sergej Stepašin vyhlásil, že je zatiaľ predčasné hovoriť o spoločnej mene BRICS, a navrhol rozšírenie platieb v národných menách.
V súčasnosti by bolo vhodné rozšíriť objem platieb v národných menách, vyhlásil v nedeľu bývalý ruský premiér Sergej Stepašin, ktorý si tiež vyjadril presvedčenie, že hovoriť o spoločnej mene združenia BRICS je zatiaľ predčasné.
"Je ťažké si predstaviť, že by India a Čína mali spoločnú menu. Sú to príliš veľké krajiny, veľké ekonomiky. Prvým krokom, ktorým by sme sa mali riadiť, je realizácia platieb v národných menách. Je potrebné zabezpečiť hladké fungovanie Eurázijskej banky a banky BRICS a realizovať v nich transakcie," povedal Stepašin.
Organizácia BRICS bola založená v roku 2009. Pred prijatím nových členov v roku 2024 bola zložená z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. V januári sa rozšírila o Egypt, Etiópiu, Irán a Spojené arabské emiráty. Čína a Rusko sa snažia prostredníctvom zoskupenia BRICS konkurovať západným ekonomickým a politickým zoskupeniam.
(tasr, tass)
Vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh v nedeľu uviedol, že hnutie sa v nočných útokoch zameralo na základňu izraelskej vojenskej rozviedky neďaleko Tel Avivu.
Hnutie Hizballáh už dávnejšie prisľúbilo odplatu za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte. Podľa Nasralláha však nemalo v úmysle útočiť na izraelskú infraštruktúru či civilné oblasti. "Rozhodli sme sa zamerať na základňu vojenskej spravodajskej služby na území Izraela 1,5 kilometra od Tel Avivu," uviedol.
Dodal, že Hizballáh vypálilo rakety typu Kaťuša s cieľom zmiasť systémy protivzdušnej obrany Železná kupola a iné systémy, aby jeho drony mohli preniknúť do izraelského vzdušného priestoru. "Všetky drony boli úspešne vypustené a vnikli do izraelského vzdušného priestoru," dodal. Drony boli vyslané z oblastí severne i južne od rieky Lítání v Libanone.
Operácia bola podľa jeho slov dokončená podľa plánu. Hovorca izraelskej armády však uviedol, že základňa vojenskej rozviedky nebola zasiahnutá, píše AFP.
Izraelská armáda v noci na nedeľu spustila útoky na ciele na juhu Libanonu po tom, ako odhalila, že Hizballáh pripravuje rozsiahly útok na Izrael. Iránom podporované libanonské hnutie (Hizballáh) krátko na to v nedeľu ráno oznámilo, že zaútočilo raketami a dronmi na Izrael v odvete za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Šukra.
(tasr, afp, reuters)
Podozrivý 26-ročný Sýrčan, ktorý bol zadržaný v spojitosti s piatkovým útokom nožom v nemeckom meste Solingen, zostáva vo väzbe. Nariadil to vyšetrujúci sudca.
Vyšetrujúci sudca zo Spolkového súdneho dvora (BGH) v Karlsruhe vydal voči mužovi zatykač na základe podozrenia z vraždy, členstva v extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) a ďalších obvinení.
Tento Sýrčan zdieľal ideológiu IS a v minulosti sa k tejto organizácii pridal. Radikálne islamistické presvedčenia malo podľa úradov vplyv na to, že sa v piatok večer rozhodol útočiť v Solingene v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.
Na námestí Fronhof počas osláv 650. výročia založenia Solingenu nožom zabil dvoch mužov vo veku 67 a 56 rokov a jednu 56-ročnú ženu. Osem osôb utrpelo zranenia, z toho štyri vážne.
Sýrčan sa na polícii sám prihlásil v sobotu večer a priznal sa k zodpovednosti za čin. Do Nemecka prišiel v roku 2022 a vlani mu bola zamietnutá žiadosť o azyl. Prípad vyšetruje nemecká Spolková prokuratúra, ktorá sa zaoberá aj terorizmom s islamistickým motívom, pripomína DPA.
(tasr, dpa)
Potom, ako v nedeľu vo Francúzsku zadržali generálneho riaditeľa aplikácie Telegram Pavla Durova, sa na tejto platforme objavila informácia, že ruským úradníkom, ako aj predstaviteľom prezidentskej administratívy a ruskej vlády, nariadili vymazať si na Telegrame korešpondenciu.
Podľa zdrojov agentúry Baza navyše takýto pokyn dostali aj "najvyšší predstavitelia ruského ministerstva obrany, ako aj niektorí významní podnikatelia".
Niektorí z úradníkov Bazu uviedli, že pokyny na vymazanie svojej korešpondencie nedostali. "Takéto pokyny však očakávajú od svojich nadriadených v pondelok - utorok," dodáva platforma.
[link url = https://standard.sk/741756/vo-francuzsku-zadrzali-zakladatela-siete-telegram-durova](dak)
V oblasti tlačených médií v prvom polroku 2024 v kategórií denníky vyplynulo, že celková čítanosť celoštátnych denníkov dosahuje 23,4 percenta populácie. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Median SK, ktorý realizovali od 8. januára do 23. júna 2024 na vzorke 4 070 respondentov vo veku 14 až 79 rokov.
Prieskum ukázal, že sumárna sledovanosť všetkých televízií v parametri „sledovali včera“ predstavovala 73,4 percenta populácie, čo predstavovalo celkovo viac ako 3,2 milióna divákov. Najvyššie percento sledovanosti televíznych staníc dosiahla televízia Markíza, a to 32,6 percenta. Sledovanosť na úrovni 24,4 percenta zaznamenala JOJ a za ňou sa umiestnila Jednotka so sledovanosťou 21,9 percenta.
Podiel na trhu za prvý polrok tak predstavoval pre Markízu 27,2 percenta, JOJ dosiahla 17,0 percenta, a Jednotka 15,5 percenta. Podiel na trhu ostatných televíznych staníc predstavoval až 40,2 percenta.
Podľa prieskumu celková počúvanosť rádií v parametri „počúval včera“ predstavovala v sledovanom období 52,2 percenta populácie. Prvé miesto patrilo Rádiu Expres s 15,5 percenta. Druhé bolo Rádio Slovensko s 12,7 percenta, nasledovalo Fun rádio s 9,7 percenta, Rádio Europa 2 s 9,0 percenta a Rádio Vlna s 7,7 percenta počúvanosti. Rádio Melody malo počúvanosť na úrovni 5,5 percenta a poradie siedmich najpočúvanejších staníc uzatváralo Rádio Regina so 4,4 percenta.
Rozhlasové stanice si tak v parametri podiel na trhu rozdelili trh nasledovne: prvé bolo Rádio Expres s 19,9 percenta podielom, druhé Rádio Slovensko s 16,4 percenta a tretie Fun rádio s 14,1 percenta podielom na trhu. 12,1 percenta podiel malo Rádio Europa 2 a 9,9 percenta Rádio Vlna. Rádio Melody dosiahlo 6,6 percenta podiel a Rádio Regina 4,7 percenta podiel. Ostatné rozhlasové stanice držali 16,2 percenta podiel z trhu.
V oblasti tlačených médií v prvom polroku 2024 v kategórií denníky vyplynulo, že celková čítanosť celoštátnych denníkov dosahuje 23,4 percenta populácie. Tento údaj vychádzal podľa prieskumu z premennej „čítal(a) posledné vydanie“. Pokiaľ šlo o premennú „čítal(a) posledných 14 dní“, tak čítanosť dosiahla úroveň až 44,8 percenta populácie.
Z výsledkov prieskumu v prvom polroku tohto roka vyplynulo, že prvú pozíciu s 9,5 percenta čítanosťou obsadil Nový Čas. Na druhej priečke bol Plus jeden deň s 5,2 percenta a tretí Šport s 5,0 percenta čítanosti. Ďalej nasledoval denník Pravda s 4,9 percenta , denník Sme s 4,7 percenta, Hospodárske noviny s 3,5 percenta a Denník N s 2,8 percenta čítanosťou.
(sita)
Hovorca jordánskeho ministerstva zahraničných vecí podľa štátnych médií v nedeľu uviedol, že neústupčivá agresia Izraela v Pásme Gazy a neschopnosť dosiahnuť prímerie vystavuje celú oblasť Blízkeho východu nebezpečenstvu, že sa konflikt rozšíri.
Izraelská armáda v noci na nedeľu spustila útoky na ciele na juhu Libanonu po tom, ako odhalila, že Hizballáh pripravuje rozsiahly útok na Izrael.
Iránom podporované libanonské hnutie krátko na to v nedeľu ráno oznámilo, že zaútočilo raketami a dronmi na Izrael v odvete za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte. Hizballáh tvrdil, že prvá fáza vojenskej operácie proti izraelským cieľom bola úspešná a poprel správy, že Izraelu sa útok podarilo zmariť.
Organizácia Spojených národov (OSN) a libanonský premiér v nedeľu žiadali upokojenie vyhrotenej situácie medzi Izraelom a Hizballáhom a Egypt varoval pred otvorením nového frontu konfliktu. Hnutie Hamas i jemenskí povstalci húsíovia útoky Hizballáhu voči Izraelu privítali.
(tasr)
Počet prípadov opičích kiahní (mpox), sa zvýšil vo východnej a strednej Afrike, ale vírus bol zistený aj v Ázii a Európe, pričom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v tejto súvislosti vyhlásila medzinárodný stav ohrozenia.
Úrady v Konžskej republike zaznamenali 21 prípadov opičích kiahní, uviedol v nedeľu minister zdravotníctva Gilbert Mokoki. Podľa jeho slov úrady v tejto stredoafrickej krajine "od začiatku roka zaregistrovali 158 podozrivých prípadov", z ktorých "21 sme potvrdili". Posledné dva prípady boli nahlásené iba vo štvrtok, dodal minister.
Vírus bol zaznamenaný v piatich z 15 regiónov Konžskej republiky, pričom obzvlášť postihnuté sú lesnaté oblasti Sangha a Likouala na severe krajiny. Nový variant opičích kiahní sa rozšíril v susednej Konžskej demokratickej republike (KDR) a tento rok usmrtil už viac ako 570 ľudí.
Mokoki uviedol, že epidémia v Konžskej republike nie je alarmujúca, ale apeloval na ľudí, aby prijali preventívne opatrenia ako napríklad pravidelné umývanie si rúk.
Hoci opičie kiahne sú známe už niekoľko desaťročí, v ostatnom čase je príčinou nárastu počtu prípadov nový smrteľnejší a prenosnejší kmeň známy ako Clade 1b.
Vírus prvýkrát objavili u ľudí v roku 1970 na území dnešnej KDR. Na človeka ho prenášajú infikované zvieratá, ale môže sa preniesť aj z človeka na človeka pri blízkom fyzickom kontakte. Ochorenie spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné lézie pripomínajúce vredy.
(tasr, afp)
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že nedeľné údery izraelskej armády v Libanone neboli zo strany Izraela "posledným slovom" v boji proti libanonskému hnutiu Hizballáh.
"Zasadzujeme Hizballáhu prekvapivé a zdrvujúce údery... Je to ďalší krok k zmene situácie na severe (Izraela) a bezpečnému návratu našich obyvateľov do ich domovov. A opakujem, toto nie je posledné slovo," povedal Netanjahu. Izraelská armáda podľa jeho slov zničila "tisíce rakiet krátkeho doletu, ktoré mali ublížiť našim civilistom a silám v Galilei".
"Okrem toho (izraelská armáda) IDF zachytila všetky drony, ktorými Hizballáh útočil na strategický cieľ v centrálnom Izraeli," uviedol izraelský premiér. Cieľ útoku bližšie nešpecifikoval, podľa izraelských médií však išlo o sídlo izraelskej špionážnej agentúry Mosad neďaleko Tel Avivu.
Izraelská armáda v noci na nedeľu spustila útoky na ciele na juhu Libanonu po tom, ako odhalila, že Hizballáh pripravuje rozsiahly útok na Izrael.
Iránom podporované libanonské hnutie krátko na to v nedeľu ráno oznámilo, že zaútočilo raketami a dronmi na Izrael v odvete za zabitie svojho vysokopostaveného veliteľa Fuáda Šukra, ktorý zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte. Hizballáh tvrdil, že prvá fáza vojenskej operácie proti izraelským cieľom bola úspešná a poprel správy, že Izraelu sa útok podarilo zmariť.
(tasr)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v súvislosti s druhým mierovým samitom o Ukrajine prebiehajú rokovania so Saudskou Arábiou, Katarom, Tureckom a Švajčiarskom. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na rozhovor Zelenského s indickými novinármi, ktorý bol v nedeľu zverejnený na sociálnych sieťach.
Zelenskyj podľa vlastných slov povedal indickému premiérovi Nárendrovi Módímu, že by podporil usporiadanie druhého mierového samitu v Indii.
"Chcem však byť úprimný, a to platí nielen pre Indiu, ale pre každú krajinu, ktorá by bola pozitívne naladená ohľadom usporiadania druhého samitu. Nebudeme môcť usporiadať mierový samit v krajine, ktorá sa ešte nepripojila" k záverečnému dokumentu júnového samitu vo Švajčiarsku, uviedol Zelenskyj.
Dodal, že o všetkých bodoch záverečného dokumentu a prvom mierovom samite o Ukrajine diskutoval s Módím počas piatkovej schôdzky v Kyjeve.
Indický premiér v piatok počas krátkej návštevy Ukrajiny uistil Zelenského, že India je pripravená aktívne prispieť k mierovému úsiliu.
(tasr)
Čína kritizuje obchodné obmedzenia, ktoré USA uvalili na desiatky čínskych vývozcov, označujúc ich za narušenie medzinárodného obchodného systému.
Čína kritizuje obchodné obmedzenia, ktoré USA uvalili na desiatky vývozcov z ľudovej republiky. Toto opatrenie narúša medzinárodný obchodný systém a bráni štandardnej výmene tovaru, vyhlásilo v nedeľu čínske ministerstvo obchodu.
Ministerstvo tak reagovalo na krok administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá v piatok (23. 8.) zaradila 42 čínskych a 63 ruských spoločností na zoznam obchodných obmedzení. Čína prijme potrebné opatrenia na ochranu legitímnych práv svojich spoločností, zdôraznilo ministerstvo obchodu v Pekingu.
Spoločnosti, o ktoré sa rozšíril americký zoznam, čelia rôznym obvineniam vrátane transferu americkej elektroniky ruskej armáde a výroby bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko používa pri svojej invázii na Ukrajinu. Americké spoločnosti, ktoré obchodujú s firmami zo zoznamu, v tom teraz môžu pokračovať len na základe osobitných licencií, čo je spojené s náročným byrokratickým procesom.
V minulých týždňoch sa zvýšili obavy z obchodnej vojny medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami. Spojené štáty obviňujú Čínu z podpory kľúčových priemyselných odvetví prostredníctvom nadmerných štátnych dotácií. Lacné čínske tovary tak podľa kritikov zaplavujú svetové trhy na úkor domácich producentov. USA a Európska únia preto zaviedli osobitné clá na celý rad čínskych tovarov vrátane elektrických áut.
(tasr)
Palestínske militantné hnutie Hamas v nedeľu útoky libanonského Hizballáhu voči Izraelu označilo za ráznu a cielenú odpoveď. Jemenskí povstalci húsíovia Hizballáhu zagratulovali.
"Zdôrazňujeme, že toto je silná a cielená odpoveď, ktorá sionistickú entitu hlboko zasiahla. Je to úder do tváre izraelskej vlády," uviedlo hnutie Hamas vo vyhlásení.
Politické vedenie húsíov uviedlo, že libanonské militantné hnutie Hizballáh uskutočnilo veľký a odvážny útok. Vyjadrilo sa tak pre televíziu al-Masirah, ktorú húsíovia kontrolujú. Útok označilo za ráznu a účinnú odpoveď voči Izraelu a pripomenulo, že jemenská reakcia sa takisto neodvratne blíži.
Vysokopostavený veliteľ Hizballáhu Fuád Šukr zahynul v júli pri izraelskom útoku v Bejrúte. Hnutie následne prisľúbilo odozvu. Odvtedy sa vyskytujú obavy pred rozsiahlym útokom hnutia voči Izraelu, na ktorom by sa mohol zúčastniť aj Irán či ďalšie skupiny spojené z Hizballáhom vrátane húsíov, píše DPA.
Hizballáh v nedeľu uviedol, že prvá fáza odvetnej vojenskej operácie proti izraelským cieľom bola úspešná. Izrael útočil na ciele na juhu Libanonu a viedol, že koná v sebaobrane.
Izraelská armáda tvrdí, že jej stíhačky zničili v Libanone "tisíce" odpaľovacích zariadení Hizballáhu, ktoré mierili na severnú a centrálu časť Izraela a prekazili tak plánovaný útok, napísala agentúra AFP. Hizballáh však tieto správy poprel.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…